Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/487/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312210843 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1312210843.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: L.. F. B., B.., Z. B. X, Z., proti odporcom: X/ W.. E. T., Z. L. W. X/C, Z., X/ O. J., Z. L. W. X/D, Z., X/ B.. O. B., Z. L. W. X/A, Z., všetkým zastúpeným Advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske nám. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti hlasovania a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/, 2/ a 3/, proti uzneseniu OkresnÉ. M. Z. R., E. X. X. M. XXXX, Č..N.. XXC XX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcom, aby sa odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení až do rozhodnutia vo veci samej zdržali akéhokoľvek konania; vrátane poskytnutia akejkoľvek súčinnosti; ktoré by viedlo k prevzatiu správy bytového domu na L. W. M. H. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, so sídlom O. X, Z., zap. v Obchodnom registri Okresného M.X. Z. R., oddiel M..L..T.., O. Č.. XXXXX/B a k výkonu činnosti správy tohto domu touto osobou resp. jej zazmluvnenými tretími osobami - subdodávateľmi, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti písomného hlasovania zo dňa XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v znení uvedenom vo výroku uznesenia a konštatoval, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu vyhovel v celom rozsahu a v súlade s ust. § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia 1/, 2/ a 3/ a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že návrh navrhovateľky neobsahuje zákonom stanovené náležitosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje žiadne rozhodujúce skutočnosti a argumenty, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia. Namietali, že aj napriek dikcii ust. § 76 ods. 4 O.s.p. súd musí dôvody uvedené v návrhu na vydanie predbežného opatrenia náležite posúdiť a vyhodnotiť ich aj z hľadiska zásahu do zákonných práv odporcov a potenciálnej ujmy, ktorá im v dôsledku vydania predbežného opatrenia hrozí a je teda zrejmé, že úplne strohé odôvodnenie nemôže zodpovedať požiadavkám stanoveným Ústavou SR na odôvodnenie súdnych rozhodnutí, ktoré vyplývajú aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Uviedli, že ani ust. § 76 ods. 4 O.s.p. nezbavuje súd povinnosti riadne uviesť dôvody, pre ktoré predbežné opatrenie nariadil, avšak napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa ich názoru nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces a v dôsledku toho im bola odňatá možnosť konať pred súdom. V danom prípade sa súd prvého stupňa nemal stotožniť so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže aj v samotnom návrhu tieto náležitosti nie sú dostatočne uvedené, keď navrhovateľka okrem citácie príslušných ustanovení O.s.p. len abstraktne odôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že pred rozhodnutím súdu v tejto veci môže dôjsť k vzniku následných právnych vzťahov s tretími osobami, plneniam a súvisiacej škode, či k inému ohrozeniu, resp. poškodeniu záujmov a práv navrhovateľky a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj k ohrozeniu, resp. znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. Nie je teda dostatočne osvedčená pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nie je osvedčené ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Namietali, že ujma by práve naopak vznikla, ak by správu domu nevykonával od XX.XX.XXXX žiadny odborne spôsobilý subjekt, čo by bolo v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. a aj v rozpore so záujmami všetkých vlastníkov v dome. Uviedli, že predchádzajúci správca domu dal vlastníkom najavo, že k XX.XX.XXXX ukončuje správu domu na základe už skôr udelenej výpovede zo zmluvy o výkone správy a keďže väčšina vlastníkov nesúhlasila so vznikom spoločenstva ex lege, rozhodli sa v písomnom hlasovaní konanom dňa XX.XX.-XX.XX.XXXX o novom správcovi bytového domu. Ďalej namietali, že napadnuté rozhodnutie žiadnym spôsobom nezaväzuje subjekt, ktorého by sa prevzatie správy malo priamo týkať, t.j. spoločnosť H. M..L..T.. ako nového správcu bytového domu ani bývalého správcu a to spoločnosť S. W. s.r.o. a oni ako zástupcovia vlastníkov nie sú zo zákona legitimovaní na odovzdanie správcovskej agendy, či k poskytnutiu inej súčinnosti pri odovzdaní výkonu správy domu. Ďalej uviedli, že v čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia už bola správa domu medzi správcami odovzdaná a teda spoločnosť H. M..L..T.. M. T. XX.XX.XXXX prevzatím kompletnej správcovskej agendy ujala správy domu, pričom z ust. § 8a ods. 3/ zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na nového správcu alebo na spoločenstvo. Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí skúmať aj osvedčenie základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aj vzťah navrhovaného petitu predbežného opatrenia k petitu návrhu vo veci samej, musí aspoň predbežne skúmať aj opodstatnenosť návrhu podaného vo veci samej a v tejto súvislosti namietali, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou na podanie žaloby podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Keďže v danom prípade navrhovateľka ako vlastníčka bola včas informovaná o predmete hlasovania, ako aj termíne a mieste hlasovania spôsobom obvyklým v dome, svoje právo zúčastniť sa na písomnom hlasovaní dobrovoľne nevyužila a nehlasovala, nemožno ju považovať za prehlasovaného vlastníka v zmysle uvedeného ustanovenia. Namietali aj nesprávne určený okruh pasívne legitimovaných osôb navrhovateľkou v návrhu, pretože v prípade akéhokoľvek uznesenia prijatého či už v písomnom hlasovaní vlastníkov alebo na schôdzi vlastníkov, ktoré zaväzuje všetkých vlastníkov v dome, musia byť aj všetci títo vlastníci ako podieloví spoluvlastníci domu označení na strane odporcov, čo vyplýva aj z odbornej literatúry a z judikatúry slovenských súdov, podľa ktorej všetky rozhodnutia týkajúce sa správy domu prijímajú výlučne vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Taktiež existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti uznesení schôdze, ako zákonom stanovená podmienka prípustnosti určovacej žaloby, je splnená len v tom prípade, ak by rozhodnutie malo zaväzovať všetkých vlastníkov bytov. Poukázali na to, že navrhovateľka sa žalobným petitom nedomáha určenia neplatnosti prijatého uznesenia, ale žiada, aby súd určil, že písomné hlasovanie z dní XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX vyhlásené zástupcami vlastníkov, trpí takými právnymi vadami, ktoré spôsobujú jeho absolútnu neplatnosť; avšak tento žalobný petit nie je v súlade s ust. § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého je potrebné domáhať sa neplatnosti konkrétneho rozhodnutia prijatého vlastníkmi vo forme uznesenia voči všetkým vlastníkom v dome. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že odvolanie odporcov považuje za nedôvodné a neopodstatnené a trvá na vydaní predbežného opatrenia. Ďalej uviedla, že dôvodom na vydanie predbežného opatrenia je najmä protiprávne konanie zástupcov vlastníkov, ktorí zorganizovali písomné hlasovanie o otázke, ktorú zákon č. 182/1993 Z.z. umožňuje rozhodnúť len formou hlasovania na schôdzi. Účelom vydania predbežného opatrenia je dočasne upraviť vzťahy tak, aby zo strany zástupcov vlastníkov do rozhodnutia vo veci samej nedochádzalo k pokračovaniu úkonov v protiprávnom stave, keď o výkon správy v konkrétnych veciach žiadajú spoločnosť H. M..L..T.., ktorá nemá s bytovým domom na L. W. X uzatvorenú platnú zmluvu o výkone správy. Cieľom vydania predbežného opatrenia je zabrániť ujme, ktorá by jej a ďalším vlastníkom mohla vzniknúť nekvalifikovaným konaním týchto osôb a to najmä tým, že by zástupcovia vlastníkov iniciovali zakladanie nových vzťahov s tretími osobami, ktoré by boli uzatvárané spoločnosťou H. M..L..T.. v mene vlastníkov, čo by spôsobovalo právnu neistotu nielen na strane vlastníkov, ale aj tretích strán. Poukázala na to, že jedinými skutočnosťami, ktoré odporca doložil, je jej hlasovací lístok a preberací protokol o odovzdaní správy E. S. na H., ktoré však nepreukazujú zákonnosť písomného hlasovania o otázke, o ktorej zákon kogentne neumožňuje písomne hlasovať. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa považuje za dostatočné a v súlade s ust. § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak súd v celom rozsahu vyhovie návrhu a stotožní sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, konštatuje to v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. K námietke odporcov, že sa nezúčastnila písomného hlasovania a teda nebola prehlasovaná a nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu, uviedla, že právo nezúčastniť sa písomného hlasovania využilo viacero vlastníkov, a to nie z dôvodu nezáujmu o veci súvisiace so správou bytového domu, ale z dôvodu, že nikto z nich nechcel byť účastný nezákonného postupu a neplatného právneho úkonu, ktorý by zakladal právnu neistotu do vzťahov v budúcnosti. Zástupcovia vlastníkov mohli riešiť situáciu s končiacou správou bytového domu spoločnosťou S. aj iným spôsobom, avšak postupovali v rozpore so zákonom, na tomto sa nechcela zúčastňovať a bola teda realizáciou písomného hlasovania prehlasovaná. Podľa jej názoru ujma ostatným vlastníkom nemohla vzniknúť tým, že by správu domu od XX.XX.XXXX nevykonával žiaden odborne spôsobilý subjekt ako tvrdia odporcovia, pretože táto situácia by bola riešená v súlade so zákonom vznikom spoločenstva a nie sú pravdivé tvrdenia odporcov o tom, že vlastníci nemali o vznik spoločenstva záujem. Taktiež spoločnosť S. prejavila ochotu pokračovať v správe v prípade, ak schôdza odsúhlasí späťvzatie výpovede. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods.1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu tiež musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi a to osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným titulom. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Tieto zákonné skutočnosti ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, osvedčením takého stavu vzťahov medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad, pretože bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne; musí preukázať navrhovateľ. Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania; najmä z hľadiska nerušeného ďalšieho postupu konania; vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej. Účelom inštitútu predbežného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi nimi a nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ v zásade nemôže nadobúdať práva, o ktorých má byť rozhodnuté až vo veci samej. V prejednávanej veci odvolací súd po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania navrhnutým predbežným opatrením; postupom podľa § 102 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov a ani to, že nenariadením predbežného opatrenia v znení petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by jej hrozilo nebezpečie bezprostrednej ujmy na jej právach zo strany odporcov. Vo veci samej sa navrhovateľka návrhom na začatie konania domáha určenia, že písomné hlasovanie z dní XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX vyhlásené zástupcami vlastníkov bytového domu L. W. X, Z., trpí takými právnymi vadami, ktoré spôsobujú jeho absolútnu neplatnosť a predbežným opatrením žiada uložiť odporcom, aby sa odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o predbežnom opatrení až do rozhodnutia vo veci samej zdržali akéhokoľvek konania, vrátane poskytnutia akejkoľvek súčinnosti, ktoré by viedlo k prevzatiu správy bytového domu na L. W. M. H. M..L..T.. a k výkonu činnosti správy tohto domu touto osobou, resp. jej zazmluvnenými tretími osobami - subdodávateľmi. Na základe skutočností uvedených navrhovateľkou v návrhu na začatie konania a predložených listinných dôkazov podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať nárok navrhovateľky uplatnený v konaní vo veci samej za osvedčený spôsobom dostatočným pre účely nariadenia predbežného opatrenia, keď navrhovateľka v tomto štádiu neosvedčila dostatočne splnenie zákonom stanovenej podmienky úspešnosti, ako aj prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby a to existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a vzhľadom na to, že navrhovateľka sa predmetného hlasovania nezúčastnila a nebola teda prehlasovaná, nemožno považovať za osvedčenú taktiež jej aktívnu legitimáciu v tomto konaní, ako aj pasívnu legitimáciu odporcov, keď predmetom konania je posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasovania, ktoré zaväzuje všetkých vlastníkov v bytovom dome, ktorých však navrhovateľka v návrhu na začatie konania ako odporcov neuviedla a až následne podala návrh na zmenu - doplnenie návrhu, ktorým požiadala o pripustenie rozšírenia odporcov o ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, o ktorom návrhu nebolo ešte súdom prvého stupňa rozhodnuté. Tieto skutočnosti bude potrebné posúdiť až po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov navrhnutým predbežným opatrením navrhovateľka odôvodnila tým, že pred rozhodnutím súdu v tejto veci môže dôjsť k vzniku následných právnych vzťahov s tretími osobami, plneniam a súvisiacej škode, vážnemu ohrozeniu resp. poškodeniu záujmov a práv navrhovateľky a ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a tým aj k ohrozeniu resp. znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade už bola uzavretá zmluva o výkone správy so spoločnosťou H. M..L..T.. Z., na základe ktorej už došlo aj k prevzatiu správy predmetného bytového domu novým správcom a tento stav vzťahov medzi účastníkmi neodôvodňuje už potrebu takej dočasnej úpravy, predmetom ktorej by bolo zdržanie sa konania, ktoré by viedlo k prevzatiu správy bytového domu spoločnosťou H. M..L..T.. a k výkonu činnosti správy predmetného bytového domu touto spoločnosťou. Okrem toho z formulácie petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je zrejmé, konkrétne konanie odporcov, ktorého by sa mali zdržať, keď navrhovateľka uviedla len všeobecne konanie, ktoré by viedlo k prevzatiu a k výkonu správy bytového domu, v dôsledku čoho petit navrhovaného predbežného opatrenia nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný, keď z neho nevyplývajú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. Okrem toho navrhovaná predbežná úprava pomerov účastníkov podľa názoru odvolacieho súdu ani nie je spôsobilá poskytnúť predbežnú ochranu nároku tvrdeného navrhovateľkou, keď nezaväzuje subjekt, ktorý by mal správu prevziať a vykonávať, a to spoločnosť H. M..L..T.., ktorá správu predmetného bytového domu už prevzala od pôvodného správcu, a teda táto spoločnosť aj v prípade nariadenia navrhnutého predbežného opatrenia nebola by povinná zdržať sa prevzatia správy a jej výkonu. Na výkon správy oprávňuje platne uzavretá zmluva o výkone správy správcu bytového domu, s ktorou je uzavretá zmluva o výkone správy a nie zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým navrhovateľka žiada predbežným opatrením uložiť zdržať sa konania smerujúceho k prevzatiu správy a k výkonu činnosti správy obytného domu touto spoločnosťou. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť nároku uplatneného vo veci samej, ani naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhnutým predbežným opatrením a nie je daná ani vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním vo veci samej, predmetom ktorého je posúdenie platnosti hlasovania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.