Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/398/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312211733 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1312211733.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. HN-INVEST, s. r. o., Gercenova 1163/19, 851 03 Bratislava, IČO: 36659550, 2. F. E., nar. XX. XX. XXXX, M. XX/XX, XXX XX J. X., obaja zastúpení AKAK, s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava, IČO: 47236230, proti odporcovi: DS-Turbostav, s. r. o., 919 61 Ružindol 286, IČO: 36247715, o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 29Cb/69/2012-56 zo dňa 04. 09. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 29Cb/69/2012-56 zo dňa 04. 09. 2012 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v 1. a 2. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom zo dňa 21. 08. 2012 domáhali, aby súd uložil predbežným opatrením odporcovi povinnosť strpieť právo navrhovateľa užívať byt č. 7, ktorý sa nachádza na Olbrachtovej č. 3 v Bratislave a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a súčasne aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom zasahovať do pokojného užívania bytu č. 7 navrhovateľom, a to najmä výmeny zámkov, odpájania bytu č. 7 od elektrickej energie a pod. až do právoplatného skončenia vo veci samej. Zároveň navrhovateľ v 1. a 2. rade žiadal, aby súd predbežným opatrením zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v Katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Bratislava, zapísanými na LV č. XXXX v katastrálnom území Q. J. ako rozostavaný byt č. 7 na poschodí 4, mezanín bytového domu, súp. č. XXXX na ul. Olbrachtovej č. 3 v Bratislave, pričom bytový dom sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXXX/X o výmere 250 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parc. č. XXXXX/XX o výmere 123 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, pozemky sú zapísané na LV č. XXXX, okres: Bratislava III, obec: BA - m. č. Q. J., katastrálne územie: Q. J.. S bytom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a to vo veľkosti 11078/155524. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v 1. rade s odporcom dňa 03. 10. 2007 uzavreli zmluvu o obchodnej spolupráci, predmetom ktorej je vzájomná spolupráca pri investičnom a podnikateľskom zámere, ktorý spočíva v príprave, realizácii prístavby a nadstavby a financovaní diela - bytového súboru 14 bytových jednotiek na ul. Olbrachtova č. 3 - Mierová kolónia v Bratislave, jej financovanie a následné vypracovanie ponuky na odpredaj diela. V súlade s čl. IV zmluvy o obchodnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že všetky výkony súvisiace s prípravou a realizáciou diela budú uskutočňované v mene a na účet odporcu. Zmluvné strany sa taktiež dohodli, že každý z účastníkov bude dielo financovať v rozsahu 50 % zo svojich vlastných zdrojov. Navrhovateľ sa s odporcom zároveň dohodol na rozdelení zisku tak, že zisk v zmysle čl. VI zmluvy o obchodnej spolupráci bude rozdelený v pomere 50 % pre navrhovateľa a 50 % pre odporcu, a to až po odrátaní všetkých nákladov súvisiacich s realizáciou a vykonaním diela. Navrhovateľ v 1. a 2. rade ďalej uviedol, že odporca konajúci prostredníctvom konateľa p. A. J. sa s navrhovateľom v 1. rade konajúcim prostredníctvom konateľa p. F. E. dohodli, že vysporiadanie ich vzájomných práv a povinností z diela sa uskutoční aj rozdelením nepredaných bytov a nebytových priestorov v dome a to tak, že navrhovateľ v 1. rade sa titulom vysporiadania vzájomných práv a záväzkov stane výlučným vlastníkom bytov a nebytových priestorov vymedzených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a to všetko za podmienky, že navrhovateľ v 1. rade na druhej strane preberie povinnosť podieľať sa s odporcom na znášaní prípadnej straty z titulu zmluvy o obchodnej spolupráci. Navrhovateľ v 1. a 2. rade uviedol, že počas realizácie diela sa medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom stala sporná účelovosť viacerých nákladov na realizáciu diela ako i podmienok najmä ohľadom kúpnej ceny pri viacerých kúpnych zmluvách, ktorými boli zo strany odporcu scudzované byty nachádzajúce sa v dome, ktoré uzatvoril odporca s novými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Odporca tiež viackrát nechcel sprístupniť navrhovateľovi v 1. rade informácie týkajúce sa výdavkov a príjmov diela ani umožniť navrhovateľovi v 1. rade vykonať a odsúhlasiť súpis príjmov a výdavkov, čo je v rozpore s povinnosťou odporcu ustanovenou v čl. IV zmluvy o obchodnej spolupráci. Vzhľadom na skutočnosť, že dielo ešte nebolo dokončené, v súčasnosti dielo ešte nie je skolaudované, nie je možné ani rozdeliť zisk či straty medzi účastníkov. Navrhovateľ v 1. rade sa s odporcom konkludentne dohodol o práve užívať byt č. 7 navrhovateľom v 2. rade, ktorý je konateľom navrhovateľa v 1. rade. Navrhovateľ v 2. rade hradí náklady spojené s bytom č. 7 správcovi bytového domu podľa zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ v 1. a 2. rade za to, že medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom bola uzavretá inominátna zmluva v prospech navrhovateľa v 2. rade a to konkludentným spôsobom, predmetom ktorej je právo navrhovateľa v 2. rade užívať byt č. 7. Túto skutočnosť i samotný odporca už viackrát potvrdil, t. j. právo navrhovateľa v 2. rade byt užívať. Navrhovateľ v 1. rade s navrhovateľom v 2. rade uzatvorili zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti a to bytu č. 7 bytového domu na Olbrachtovej ul. č. 3 v Bratislave, pričom zmluva o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti má byť uzavretá potom, ako navrhovateľ v 1. rade nadobudne vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti od odporcu. Navrhovateľ v 1. a 2. rade ďalej uviedol, že odporca listom zo dňa 01. 05. 2012 označeným ako „Upomienka - výzva“ vyzval navrhovateľa v 1. rade na uhradenie dlžnej sumy vo výške 25.033,69 Eur z vystavenej faktúry č. 201122 spolu so zmluvnou pokutou. Odporca vo svojej výzve uviedol, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy do 01. 06. 2012 odstúpi od všetkých platných dohôd, ktoré boli medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorené a zamedzí užívaniu priestorov, ktoré vlastní, navrhovateľom a to až do vyrovnania všetkých podlžností. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisu a podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť. Z opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia hrozby reálnej, resp. bezprostrednej ujmy navrhovateľa dospel súd prvého stupňa k záveru, že samotný nárok navrhovateľa v 1. a 2. rade, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nie je dostatočne osvedčený. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ v 1. rade sa konkludentným spôsobom dohodol s odporcom na práve užívať byt č. 7 navrhovateľom v 2. rade, ktorý je stále vo vlastníctve odporcu, ešte pred dokončením a skolaudovaním diela, dostatočne neosvedčuje dôvodnosť nároku navrhovateľov domáhať sa obmedzenia vlastníckeho práva odporcu spočívajúceho v povinnosti strpieť, aby navrhovateľ v 2. rade užíval predmetný byt bez obmedzení. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy si v zmysle ust. § 289 ods. 2 Obch. zák. vyžaduje písomnú formu, preto nemožno takto konkludentne dohodnuté právo užívania nehnuteľnosti považovať za uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ale len o dvojstrannú ústnu dohodu medzi zmluvnými stranami. Súd prvého stupňa mal za to, že nie je daný ani ďalší nevyhnutný predpoklad nariadenia predbežného opatrenia, ktorým je osvedčenie hrozby reálnej alebo bezprostrednej ujmy navrhovateľa v 1. a 2. rade, t. j. nie je osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom, teda naliehavosť situácie, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia. Listinný dôkaz - Upomienka - výzva odporcu navrhovateľovi zo dňa 01. 05. 2012, na ktorý sa odvoláva navrhovateľ v 1. a 2. rade, neosvedčuje hrozbu reálnej resp. bezprostrednej ujmy pre navrhovateľa v 1. a 2. rade, nakoľko sa jedná o vzájomné vyporiadanie záväzkov medzi navrhovateľmi a odporcom vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, t. j. z uzavretej zmluvy o obchodnej spolupráci. Skutočnosť uvádzaná navrhovateľmi, že v dôsledku nevysporiadania predmetných záväzkov medzi zmluvnými stranami (ktoré však navrhovatelia považujú za neopodstatnené), bude znamenať obmedzenie práva navrhovateľa v 2. rade užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu, nie je dostatočným zákonným predpokladom osvedčenia reálnej hrozby ujmy na nároku navrhovateľa, ktorému by sa mala poskytnúť predbežná ochrana spočívajúca v zásahu, resp. obmedzení vlastníckeho práva odporcu. Skutočnosti tvrdené navrhovateľmi v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že potom ako odporca zabráni navrhovateľovi v 2. rade užívať byt č. 7, odporca scudzí predmetný byt inej osobe, aby sa tak pomstil navrhovateľom a vytvoril tak na nich neoprávnený tlak s cieľom, aby navrhovateľ v 1. rade uznal vynaložené náklady na dielo, sú len v rovine teórií navrhovateľov a súd mal za to, že nepredstavujú riziko reálnej alebo aspoň bezprostredne hroziacej ujmy. Rovnako súd vyhodnotil aj tvrdenia navrhovateľov týkajúce sa obavy, že zo strany odporcu dôjde k scudzeniu všetkých nehnuteľností, ktoré bude následne predávať pod cenu s cieľom znížiť a ukrátiť nárok navrhovateľa v 1. rade na finančné vyporiadanie. Ide o závažné a významné tvrdenia, ktoré však navrhovatelia súdu dostatočne nepreukázali a preto mal súd o ich existencii pochybnosti. S poukazom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že akýkoľvek zásah do dispozičného práva odporcu nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, nariadený formou predbežného opatrenia, by bol neprimeraný a nespĺňal by zákonné predpoklady predbežnej ochrany tak, ako to má na mysli Občiansky súdny poriadok. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorí s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasili. V odvolaní uviedli (okrem skutočností, ktoré uviedli v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia), že sú toho názoru, že medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom bola uzavretá inominátna zmluva v prospech navrhovateľa v 2. rade a to konkludentným spôsobom, predmetom ktorej je právo navrhovateľa v 2. rade užívať byt č. 7 s tým, že navrhovateľ v 2. rade je povinný hradiť náklady spojené s užívaním tohto bytu. A. J., konateľ odporcu, niekoľkokrát osobne konateľovi navrhovateľa v 1. rade p. F. E. potvrdil skutočnosť, že medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom vznikol zmluvný vzťah - právo navrhovateľa v 2. rade užívať byt č. 7. Platenie nákladov navrhovateľom v 2. rade na podklade vydaného mesačného zálohového predpisu vo výške 98,79 Eur ako i platenie elektrickej energie, ktoré sa vzťahujú k bytu č. 7, je zrejmým dôkazom tejto skutočnosti. Pokiaľ by právo užívania navrhovateľovi v 2. rade nesvedčilo (nevzniklo), nemusel by navrhovateľ v 2. rade platiť náklady spojené s bytom č. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvu o užívaní bytu Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník výslovne neupravujú, je nutné túto zmluvu považovať za inominátnu zmluvu. Navrhovatelia majú za to, že navrhovateľ v 1. rade sa s odporcom dohodli, že potom ako dielo bude skolaudované a teda bude možné stanoviť náklady a zisk z diela, odporca prevedie do výlučného vlastníctva navrhovateľa byt č. 12, byt č. 7, byt č. 14 a nebytový priestor, pričom na druhej strane navrhovateľ v 1. rade bude mať povinnosť podieľať sa na zisku, resp. prípadnej strate z diela. Boli toho názoru, že táto zmluva keďže bola uzavretá ústne, nemôže byť považovaná za zmluvu o budúcej zmluve, ale za inominátnu zmluvu, ktorá je najbližšie k zmluvnému typu zmluvy o budúcej zmluve a z tohto dôvodu sa na túto inominátnu zmluvu v primeranom rozsahu vzťahuje ust. § 50a Obč. zák. Ďalej v odvolaní uviedli, že vzhľadom na konanie odporcu je zrejmé, že mimosúdne vyrovnanie ohľadom inominátnej zmluvy typovo blízkej zmluve o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve s povinnosťou navrhovateľa v 1. rade podieľať sa na zisku, resp. prípadnej strate z diela neprichádza do úvahy. Navrhovateľ v 1. rade sa návrhom vo veci samej bude domáhať nahradenia vôle odporcu s ním uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam s prípadnou povinnosťou výplaty v polovici straty z diela. Vzhľadom na spornosť nákladov medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom ťažiskovým predmetom dokazovania bude preukazovanie nákladov účelne vynaložených na dielo. K samotnému záveru súdu prvého stupňa ku skutočnosti nepreukázania bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenia hrozby reálnej ujmy ako ďalšieho predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali na konanie odporcu, ktorý sa snaží vytvárať nátlak na navrhovateľa v 1. rade, ale najmä i na navrhovateľa v 2. rade, ktorý je konateľom navrhovateľa v 1. rade, z hľadiska jeho neopodstatnených nárokov, ako i opakovane zastrašiť navrhovateľov a to tak, že obmedzí navrhovateľovi výkon jeho užívateľských práv k bytu č. 7. O tomto konaní svedčí samotný prejav vôle odporcu a to list zo dňa 01. 05. 2012, ktorý je označený ako „Upomienka - výzva“. Opätovne zdôraznili, že navrhovateľ v 2. rade uhrádza všetky platby a náklady spojené s predmetným bytom. Neopodstatnené dlžné sumy, na ktoré poukazuje odporca vo svojom liste, pochádzajú z iného zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom a to zo zmluvy o obchodnej spolupráci odporcu a tak nemá dôvod ani legitímny nárok obmedziť navrhovateľa v 2. rade vo výkone jeho užívacích práv k bytu. Konanie odporcu tak možno chápať ako konanie priečiace sa dobrým mravom. Poukázali aj na celkové správanie odporcu, v dôsledku ktorého boli voči nemu iniciované aj iné súdne konania vlastníkov bytov na Olbrachtovej ul. č. 3 v Bratislave, napr. navrhovateľka H.. S. J., v súčasnosti vlastníčka bytu č. 4 na 3. poschodí bytového domu na Olbrachtovej ul. č. 3 v Bratislave, u ktorej vec prebiehala na súde prvého stupňa, pričom v tomto konaní bolo nariadené predbežné opatrenie za účelom ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníčky. Navrhovatelia naďalej trvali na tom, že podstatná okolnosť odôvodňujúca potrebu dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania spočíva práve z upomienky - výzvy odporcu zo dňa 01. 05. 2012, kedy sa odporca vyhráža navrhovateľovi v 2. rade, že mu zamedzí užívanie jeho nehnuteľnosti - bytu. Z uvedeného úkonu odporcu možno teda usudzovať, že potom ako zabráni užívať byt č. 7 navrhovateľovi v 2. rade, odporca tento byt scudzí, aby sa tak pomstil navrhovateľom a vytvoril tak na nich neoprávnený tlak s cieľom, aby navrhovateľ v 1. rade uznal vynaložené náklady na dielo bez výhrad. Na strane navrhovateľa v 1. rade je dôvod a reálna obava, že dôjde k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, čím sa stane nárok navrhovateľa v 1. rade ako i v 2. rade nevymožiteľným, nakoľko odporca nedisponuje žiadnym iným majetkom. Súčasne poukázal i na protiprávne konanie odporcu, ktorým v minulosti už niekoľkokrát porušil zmluvu o obchodnej spolupráci a to tým, že odporca viackrát nechcel sprístupniť navrhovateľovi v 1. rade informácie týkajúce sa výdavkov a príjmov diela. Navrhovatelia v 1. a 2. rade majú za to, že v danom prípade skutkové okolnosti nasvedčujú, že medzi účastníkmi je nutné upraviť pomery účastníkov a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v 1. a 2. rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Inštitút predbežného opatrenia umožňuje súdu rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah. Vzhľadom k tomu, že pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd vychádza v zásade z návrhu účastníka konania, je potrebné, aby takýto návrh spĺňal zákonné predpoklady umožňujúce nariadenie predbežného opatrenia. Výnimočnosť daného inštitútu spočíva tiež v tom, že pri rozhodovaní o takomto návrhu sa nevykonáva dokazovanie tak, ako je to v konaní vo veci samej. Občiansky súdny poriadok však v ust. § 74 a nasl. upravuje predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Zo znenia ust. § 74 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že pred začatím konania môžu byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia skutočnosti, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súd však môže nariadiť predbežné opatrenie iba v tom prípade, ak je aspoň osvedčená danosť práva. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež, aby navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Tieto skutočnosti rovnako ako potrebu dočasnej úpravy preukazuje navrhovateľ. Odvolací súd v danom prípade tento prvý predpoklad vyhodnotil tak, že navrhovatelia v 1. a 2. rade dostatočným spôsobom nepreukázali samotný nárok navrhovateľa v 1. a 2. rade, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zo skutočností, ktoré navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, táto skutočnosť ako základná podmienka pre rozhodnutie súdu nebola preukázaná. Navrhovatelia v návrhu odkazujú na uzatvorenú dohodu navrhovateľa v 1. rade s odporcom a to konkludentným spôsobom, avšak tieto skutočnosti budú preukazované zo strany navrhovateľa až dokazovaním vo veci samej pre prípad, že navrhovateľ sa bude domáhať ochrany svojich prípadných práv súdnou cestou žalobou vo veci samej. Druhým predpokladom pre rozhodnutie súdu, ktorým by bolo možné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je preukázanie nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia a to osvedčenie hrozby reálnej alebo bezprostrednej ujmy navrhovateľa v 1. a 2. rade, resp. osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a odporcom. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako základný dôkaz preukazujúci túto naliehavosť je „Upomienka - výzva“ odporcu navrhovateľovi zo dňa 01. 05. 2012 (č. l. 21). Odvolací súd sa oboznámil s uvedeným listinným dôkazom, z ktorého vyplýva, že odporca vyzýva navrhovateľa v 1. rade na uhradenie dlžnej sumy vo výške 25.033,69 Eur z vystavenej faktúry č. 201122 splatnej 15. 11. 2011 vrátane pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy až do dňa úhrady. Súčasne z uvedenej výzvy vyplýva, že „v prípade neuhradenia dlžnej sumy do 01. 06. 2012 odstúpi naša spoločnosť od všetkých platných dohôd, ktoré boli medzi našimi spoločnosťami uzatvorené a zamedzí užívaniu stále našich nehnuteľností (bytov) až do vyrovnania všetkých podlžností vašej spoločnosti HN-INVEST, s. r. o. voči našej spoločnosti DS-Turbostav, s. r. o.“. Z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva reálna, resp. bezprostredne hroziaca ujma pre navrhovateľa v 1. a 2. rade, nakoľko uvedenou výzvou vyzýva odporca navrhovateľa v 1. rade na splnenie si záväzkov vyplývajúcich zo vzájomného zmluvného vzťahu, pričom skutočnosť uvádzaná odporcom v predmetnom liste, že v dôsledku neuhradenia dlžných súm odstúpi spoločnosť odporcu od všetkých platných dohôd a že zamedzí užívaniu nehnuteľností, ktoré sú stále vo vlastníctve odporcu až do vyrovnania všetkých podlžností, nie je dostatočným zákonným predpokladom osvedčenia reálne hroziacej ujmy na nároku navrhovateľa, ktorému by sa mala poskytnúť predbežná ochrana spočívajúca v zásahu, resp. obmedzení vlastníckeho práva odporcu. Odvolací súd skutočnosti uvádzané navrhovateľmi v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhodnotil len ako obavy navrhovateľov bez uvedenia konkrétnych dôkazov, ktoré by osvedčovali a preukazovali taký stav, ktorý je nevyhnutné okamžite riešiť a to zásahom súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd je toho názoru, že nariadením predbežného opatrenia by došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, t. j. konkrétne do dispozičného práva odporcu nakladať s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve. Preto i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady predbežnej ochrany, tak ako má na mysli ust. § 74 a nasl. O.s.p. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, však odporcovi žiadne trovy nevznikli a tieto si ani neuplatňoval, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.