Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1395899724 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1395899724.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobcu: A.. Š. H., L. F. N.. Č.. XX, V., proti žalovanému: Mesto Trnava, Hlavná ul. č. 1, Trnava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 6. mája 2010 č. k. 7C 133/1995- 777, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku pracovného úrazu z roku 1960 (náhrada za stratu na zárobku po skončení PN za obdobie od 1. 11. 1984 do 31. 3. 2003). Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca v čase od 21. 10. 1959 do 31. 1. 1967 pracoval v Kovovýrobe, š. p. Trnava (právny predchodca žalovaného) ako strojný zámočník a konštruktér. Dňa 8. 7. 1960 žalobca utrpel pracovný úraz, keď pri rezaní závitu na hlavu hydraulického lisu mu pod štít ochranných okuliarov vleteli úlomky zo závitnice a zasiahli pravé oko. Za tento pracovný úraz zodpovedal v celom rozsahu právny predchodca žalovaného, keďže žalobca neporušil žiadne bezpečnostné predpisy, pri práci použil predpísané pracovné pomôcky - ochranný štít na tvár a k úrazu došlo v dôsledku vady materiálu. Žalobca bol odškodnený bolestným, náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradou za stratu na zárobku počas liečenia. V dôsledku úrazu žalobca oslepol na pravé oko a bol uznaný za čiastočne invalidného. Dňa 7. 12. 1965 mu bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok s tým, že bol uznaný za osobu so zmenenou pracovnou schopnosťou. V rokoch 1963 až 1965 absolvoval štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT. Následne žalobca pracoval u viacerých zamestnávateľov ako technický kontrolór, výskumno - vývojový pracovník, projektant, vedúci projektant. Zo znaleckého posudku znalca H.. E. B. vyplynulo, že v dôsledku pracovného úrazu žalobca prestal vidieť na pravé oko, ide prakticky o slepotu. Stratil preto priestorové videnie a bol zaradený medzi osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou. Vzhľadom na to nebolo vhodné, aby pracoval ako projektant za rysovacou doskou a nebolo tiež vhodné, aby študoval na Strojníckej fakulte SVŠT. Nevhodne zvolený študijný smer ako aj charakter práce v nasledujúcich rokoch bol zdrojom trvalej únavy zraku na jedinom oku, čo sa postupne zhoršovalo aj vekom. Pokles akomodačnej sily je fyziologický proces, ktorý nastupuje po 40. roku veku a pri neprimeranej námahe zraku aj skôr. Strata zraku na jednom oku nevedie automaticky k ochoreniu druhého oka. Pri práci do blízka sa však zapája do činnosti vnútroočný sval, ktorý sprostredkuje akomodáciu a jeho preťažovanie spôsobuje hmlisté videnie, bolesti očí a hlavy, začervenanie spojiviek, slzenie a pod. prácu oka zlepšuje a uľahčuje správna optická korekcia, vhodné osvetlenie, primerané pracovné zaradenie podľa stavu zraku a potrebný oddych - regenerácia. Na základe týchto skutočností znalec k príčine zhoršenia zraku u žalobcu prijal záver, že súčasné ťažkosti žalobcu so zrakom od roku 1993 sú spôsobené výlučne dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania, pretože po úraze a strate zraku na jednom oku mal žalobca vykonávať prácu, kde sa nevyžaduje priestorové videnie, teda najmä organizačnú prácu, prípadne prácu ekonomického zamerania. Štúdium na Strojníckej fakulte SVŠT bolo pre žalobcu nevhodné svojím zameraním a náplňou a nevhodné bolo aj vykonávanie práce zodpovedajúcej získanej kvalifikácii (projektant). Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Terajšie problémy žalobcu so zrakom sú spôsobené výlučne dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania. V konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi predmetným pracovným úrazom a zhoršením zraku žalobcu. Ďalej súd prvého stupňa poukázal na to, že nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity vznikne zamestnancovi za predpokladu, že v dôsledku pracovného úrazu mu klesne zárobok oproti zárobku, ktorý dosahoval pred úrazom a to v súvislosti s poklesom jeho pracovnej schopnosti po úraze. Takouto zmenou, resp. znížením pracovnej schopnosti však nie je vyšší vek poškodeného a s tým súvisiace zhoršenie zdravia zamestnanca alebo iné okolnosti, napr. ďalšie ochorenia nesúvisiace s pracovným úrazom, zmena práce zavinená poškodeným zamestnancom a nie v dôsledku poklesu pracovných schopností spôsobeného pracovným úrazom a pod. Ak žalobca vo zvýšenej miere čítal, študoval, rysoval a vykonával činnosti pre neho nevhodné, teda také, ktoré nadmerne zaťažovali zrak (napr. používal zrak i pre potrebu priestorového videnia), toto jeho správanie viedlo k aktuálnym problémom, v dôsledku ktorých musel upustiť od dovtedajších prác a pre rezanie a pálenie v oku nemôže dlho čítať. Terajší nepriaznivý zdravotný stav si teda žalobca privodil sám nevhodnou prácou, neprimeraným sústavným a náročným preťažovaním zdravého oka. V konaní teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu a predmetným pracovným úrazom. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Vytkol súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. K zhoršeniu jeho zraku došlo v dôsledku pracovného úrazu z 8.7.1960. Znalec H.. B. je podľa žalobcu skorumpovaný a žalovaný sa dopustil organizovaného súdneho podvodu. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je daná právomoc súdu a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu SR k niektorým otázkam právomoci súdu na rozhodovanie o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 195 Zák. práce) vzniká zo zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania vtedy, ak sa poškodenému zamestnancovi znížil príjem preto, že nemôže vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Strata na zárobku sa určuje rozdielom medzi priemerným zárobkom zamestnanca pred vznikom škody a zárobkom dosiahnutým po poškodení zdravia, ku ktorému treba pripočítať prípadný invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok poskytovaný z toho istého dôvodu. Takáto úprava nároku poškodeného zamestnanca platí iba za predpokladu, že sa jeho pomery podstatne nezmenili (clausula rebus sic stantibus). Preto sa v § 202 Zák. práce ustanovuje, že ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, môže sa poškodený i zamestnávateľ domáhať zmeny v úprave svojich práv, prípadne povinností. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu pokiaľ ide o ľavé oko nepostihnuté predmetným pracovným úrazom a týmto pracovným úrazom. Je nepochybné, že žalobca má problémy so zrakom - s ľavým okom, z výsledkov znaleckého dokazovania však vyplynulo, že tieto problémy s predmetným pracovným úrazom nesúvisia a sú spôsobené dlhodobým nadmerným namáhaním zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru, pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania. V konaní bolo preukázané, že žalobca v období rokov 1969 - 1984 nepretržite pracoval za rysovacou doskou ako výskumný pracovník a projektant a pri tejto práci teda značne namáhal zrak. Tvrdil, že v dôsledku problémov so zrakom túto prácu nemohol naďalej vykonávať a preto v roku 1984 nastúpil ako robotník do Bytového hospodárstva, š. p. Trnava. Toto tvrdenie žalobcu odvolací súd nespochybňuje. Ako je to však uvedené vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by zhoršenie zraku žalobcu pokiaľ ide o ľavé oko boli spôsobené predmetným pracovným úrazom. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalca H.. E. B.. Z neho totiž vyplynulo, že strata zraku na jednom oku nevedie automaticky k ochoreniu druhého oka, resp. k jeho vyčerpaniu a príčinou zhoršenia zraku u žalobcu bolo dlhodobé nadmerné namáhanie zraku v dôsledku nevhodne zvoleného študijného smeru a pracovného zaradenia, resp. osobného výberu zamestnania. Absentuje tu preto príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a poškodením zraku žalobcu, resp. medzi pracovným úrazom a vznikom škody v podobe straty na zárobku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že v pracovnému úrazu došlo dňa 8. 7. 1960 a k strate na zárobku u žalobcu došlo od 1. 11. 1984, teda o 24 rokov neskôr. Za toto obdobie sa zhoršil zrak žalobcu nie v dôsledku poškodenia zdravia spôsobeného pracovným úrazom (slepoty pravého oka), ale v dôsledku nadmerného namáhania zraku. Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za pracovný úraz v zmysle § 190 a nasl. Zák. práce (zák. č. 65/1965 Zb.) a súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď žalobu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.