Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11Co/2/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1401899942 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1401899942.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: J. N. C. B. E., I. Y.. Č.. X, E., proti odporcom: 1/ G. R., bytom K.B. XX, E., 2/ H. K., bytom Na B.B. XX, E., 3/ N. R., bytom V.Č. Ú. XXX, E., 4/ Q.. N. S., bytom I.Ú. XX, E., všetci zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, Grősslingova 4, Bratislava, o určenie vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31.10.2011 č.k. 7C 98/2001-390, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1. - 4. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.042,94 euro na účet JUDr. Samuela Baránika č. 269 288 0553/0200, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určiť, že pozemky v k.ú. R. G., a to parcela R.-H. č. XXXX - záhrada vo výmere 396m2 zapísaná na „H.“ LV č. XXXX (pôvodne k.ú. Z.) a pozemok v k.ú. R. G., parcela R. - F. č. XXX/ X - ostatná plocha vo výmere 226m2, ktorá vznikla S. č. XX/XXXX zo dňa 05.06.2006 odčlenením z pozemku parcely R.-F. č. XXX - ostatná plocha vo výmere 362m2 k.ú. R. G. sú vo vlastníctve J. N. C. E. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania v sume 6.252,36 euro na účet advokáta JUDr. Samuela Baránika, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 132a ods. 1, § 135a ods. 1 zák.č. 131/1982 Zb., § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka a tým, že po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 22.11.1967 uzavrel A. X. a R. X. s kupujúcim Č. Š., zastúpeným N.N. Q. Ú. G. E. kúpnu zmluvu predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, XXX kat.úz. Z. parc. č. XXXX/X, XXXXX - zbytok parcely č. XXXX/X vo výmere 219m2 pre účely výstavby sídliska R. G.. Kúpnou zmluvou č. XXXXX/X uzavretou medzi R. X. ako predávajúcou a W. G. A. Ú. I. W. Q., zastúpeného Q.. N. B. ako kupujúcim odpredala predávajúca nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Z. - záhradný pozemok zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc.č. XXXX/X, XXXX rad.č. X, X pod E. X o výmere 622m2 pre účely výstavby veľkokakapacitných garáží; zmluva bola podpísaná predávajúcou dňa 13.07.1977 a kupujúcim dňa 01.11.1977. Dokazovaním vykonaným v priebehu konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov súd prvého stupňa zistil, že nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977 až do roku 2000-2001 užívala po vzájomnej dohode troch detí R. X. ako svoje vlastné dcéra R. X. - odporkyňa v 3. rade N. R. a jej deti. Na riadne ohradenom pozemku mala záhradnú chatu a záhradu s ovocnými stromami, o ktorú sa až do roku 2000 riadne starala. Po roku 2000 jej toto neumožňoval zdravotný stav a naviac, dňa 15.07.2002 bolo konajúcim súdom vydané predbežné opatrenie, ktorým sa právnym nástupcom R. X.Y. uložil zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Súd prvého stupňa v rozhodnutí dospel k záveru, že odporkyňa v 3. rade užívala nehnuteľnosti počas doby 10 rokov nerušene, a to napriek existencii kúpnej zmluvy. Keďže výkup nehnuteľnosti na účely výstavby veľkokapacitných garáží sa nikdy neuskutočnil, odporcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudli presvedčenie, že sa od kúpy upustilo, na základe čoho odporkyňa v 3. rade užívala predmetné nehnuteľnosti ako majetok po svojej matke. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že by sa do roku 2000 o pozemky zaujímal, prípadne na nich niečo upravoval. O tom, že tieto pozemky má mať vo vlastníctve sa zrejme dozvedel až po informovaní sa odporcu v 1. rade (ako dedičovi po V. X.) v súvislosti s platením dane z nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by do roku 2001 nejakým spôsobom predmetné pozemky užíval, prípadne zveľaďoval. Preto s poukazom na ust. §-u 43 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa a ani navrhovateľ sa po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 1977 nechoval ako vlastník predmetných nehnuteľností čím spôsobil, že odporcovia túto aj naďalej užívali bez akýchkoľvek rušivých momentov zo strany navrhovateľa v domnení, že tento od zmluvy upustil. Konajúci súd v súvislosti s úvahou o vydržaní nehnuteľností tvoriacich predmet konania odporcami, resp. ich právnymi predchodcami poukázal na to, že Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu odporkyne v 3. rade do držby pozemkov nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 01.04.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od 01.01.1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. V danom prípade súd s použitím Rozsudku Najvyššieho súdu z 30.10.2011 sp.zn. 3Cdo 80/01 konštatoval, že do doby oprávnenenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred 01.01.1992. O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 1, 149 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcom náhradu trov právneho zastúpenia celkovej výške 6.252,36 euro priznaných podľa § 9 ods. l v spojení s § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z hodnoty sporu 41.294,58 euro ako všeobecnej hodnoty sporu (662m2 x 66,39 euro/ m2), tarifná odmena za zastupovanie 4 klientov je 1.012,42 euro za úkon, za 6 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie dňa 22.09. 2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie 29.09.2011, pojednávanie dňa 13.10.2011, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 18.10.2011, pojednávanie dňa 31.10. 2011, režijný paušál 6 úkonov pre 4 klientov v roku 2011 po 7,41 euro x 24. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Č. Š. G. P.I. W. G. A. Ú. I. W. E. Q. sa vlastníkom predmetných nehnuteľností stal na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.11.1977 medzi predávajúcou R. X., I. XX, E. a kupujúcim W. G. A. Ú. I. W. Q. zastúpeným N. B., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom v k.ú. Z., súčasnosti k.ú. R. G. uvedených v navrhovanom petite. Následne vlastníkom sporných pozemkov - časti PK pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 226m2 a PK pozemku parc.č. XXXX o výmere celkom 396m2 k.ú. pôvodne Z., zapísaných v PK vložke č. XXX v súlade s geometrickým plánom č. XXXXX zo dňa 21.01.1977 sa stalo ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, t.j. ku dňu 01.05.1991 v zmysle § 2 ods. 1 J. N. C. E.. Táto skutočnosť - prechod vlastníctva na obce - nastala ex lege, priamo zo zákona, ku dňu účinnosti uvedeného zákona, bez stanovenia ďalších zákonných podmienok. Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal touto kúpnou zmluvou ako titulom nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľa, žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo ju nevzal do úvahy pri určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Prvostupňový súd nevyhodnotil všetky predložené dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odporcovia nepodali na prvostupňový súd protinávrh, v ktorom by chceli určiť, že sú vlastníkmi sporných pozemkov na základe vydržania vlastníckeho práva k nim a nie je potom zrejmé, prečo napadnutý rozsudok rieši v jeho odôvodnení splnenie zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva k pozemkom odporcami, a nie ich splnenie Hlavným mestom Bratislavou, ktoré na konaní pred OS BA IV tvrdilo, že pokiaľ by súd dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 01.11.1977 uzatvorená medzi R.. X. a W. G. A. Ú. I.Y., W. E. Q. (ktorú navrhovateľ i právny predchodca C. R. pre J. N. C. E. považuje za platnú) má za to, že J. N. C. E. sa stalo vlastníkom pozemku registra „E“ katastra nehnuteľností parc.č. XXXX a časti pozemku registra „E“ katastra nehnuteľností parc.č. XXXX/X o výmere 226m2, ktorý podľa GP č. XX/ XXXX tvorí pozemok registra „C“ katastra nehnuteľností parc.č. XXX/X k.ú. R. G. formou vydržania vlastníckeho práva k nim. Od roku 1977 bolo J. N. C. E., resp. jeho právny predchodcovia, oprávneným držiteľom týchto nehnuteľnosti zmysle § 134 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. po dobu dlhšiu ako 10 rokov. Vôľu nakladať s vecou ako so svojou preukazuje okrem iného i list zo dňa 13.04.1989 (príloha vyjadrenia hlavného mesta zo dňa 07.10.2011) - kde G. J. N. C. E. vediac o kúpnej zmluve zo dňa 01.11.1977 pre výstavbu G.R. V. Ú. žiada o jej zaslanie za účelom dokončenia majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pre výstavbu XXX bj I. B. a následné prevedenie hospodárskou zmluvou na jej organizácie, i pripravenou Hospodárskou zmluvou č. 34-44057-Do zo dňa 30.01.1990, ktorou sa má previesť správa majetku (i pozemku parc.č. XXXX a časti pozemku parc.č. XXXX/X), kde sa preukazuje vôľa právneho predchodcu J.J. N. C. E. nakladať s nimi ako so svojimi, či Žiadosť o zápis vlastníckeho práva zo dňa 20.01.2000 založeného v spise k časti pozemku registra „E“ parc.č. XXXX k.ú. R. G.. Dobrá viera, že predmetné nehnuteľnosti patria hlavnému mestu SR Bratislave vychádzala práve zo spomínanej Kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977. Dobromyseľnosť hlavného mesta je teda dokladovaná nielen zo subjektívneho hľadiska navrhovateľa, ale aj listinnými podkladmi, aby bolo možné hodnotiť dobromyseľnosť i objektívne. Odvolateľ poukázal na nejednotnosť vyjadrení sa odporcov, pokiaľ ide o užívanie sporných nehnuteľností a i na to, že vyplatenie kúpnej ceny vo výške 13.083,20,- Sk je preukázaná platobným poukazom zo dňa 01.11.1977. Prípadné nevyplatenie kúpnej ceny tvrdenej odporcami nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Do spisu doložený list G. J.J. N. C. E. zo dňa 03.04.1989 adresovaný W. Y. G. E.L. Q. preukazuje, že odporkyňa v 3. rade mala už v roku 1989 vedomosť o predaji sporných nehnuteľností , a teda ich nemohla do roku 2000 - 2001 užívať v dobrej viere ako svoje vlastné. Časť sporného pozemku je riadne oplotená a časť zaberá teleso miestnej komunikácie III. triedy vo vlastníctve J.J. N. C. E. (viď prílohy vyjadrenia zo dňa 14.10.2011). Oplotená časť využívaná v súčasnosti ako záhrada, nie však odporcami, je súčasťou väčšieho celku - to znamená oplotenie vybudované navrhovateľom nie je iba okolo pozemku parc.č. XXX k.ú. R. G., ale táto oplotená záhrada zaberá i susedný pozemok parc.č. XXX k.ú. R. G., ktorý nikdy nebol vo vlastníctve odporcov. Navrhovateľ a jeho právny predchodca sa pozemky staral, nenechal ich schátrať, zničiť, či znehodnotiť, fakticky vec - nehnuteľnosti po výkupe prevzal. Časť pozemku pôvodne PK parc.č. XXXX odporkyňa N. R., ani iný odporca nemohli užívať až do roku 2000 ako uvádzajú, lebo v tom čase už tu bola dávno vybudovaná miestna komunikácia V. Ú. a I. B. (v roku 1992 bola táto komunikácia zverená protokolom č. 28/92 zo dňa 23.03.1992 do správy N. Č. E. - R. G.), čo prvostupňový súd nevzal vôbec do úvahy pri posudzovaní dobromyseľnosti a držby odporcov. Podľa evidencie nehnuteľností si odporcovia dali založiť list vlastníctva k PK pozemkom parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X k.ú. R. G. až na základe Osvedčení o dedičstve zo dňa 22.05.2000 a 18.07.2001. V tom čase už J. N. C. E. ako užívateľ a právny nástupca kupujúceho malo založený list vlastníctva č. XX k pozemku registra „C“ parc.č. XXX/X k.ú. R. G. (v zmysle doložených listín vytvorený i z vykúpeného PK pozemku parc.č. XXXX). Právny predchodca C. R. pre J. N. C. E. nemal pochybnosti o platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977 a o Geometrickom pláne č. XXXXX, podľa ktorého výkup prebiehal a bol pre kataster nehnuteľností jasný, zrozumiteľný a čitateľný, a zapísal navrhovateľa ako vlastníka časti sporných pozemkov. Pozemok registra „C“ katastra nehnuteľností parc.č. XXX/X bol zapísaný na list vlastníctva č. XX do vlastníctva J. N. C. E. okrem iných právnych listín aj na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977, ktorou bol vykupovaný i pozemok registra „E“ katastra nehnuteľností parc.č. XXXX v celosti, k. ú. R. G., pôvodne k.ú. Z.. Z Geometrického plánu č. XX/XX a priloženej snímky katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemok parc.č. XXX/X je tvorený aj z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX (pozemok registra „E“ katastra nehnuteľnosti). Nakoľko je už od roku 2001 podaná na Okresnom súde Bratislava IV určovacia žaloba a dohoda s odporcami uzatvorená nebola, má hlavné mesto napriek listu vlastníctva k časti sporných nehnuteľností naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku registra „E“ katastra nehnuteľností parc.č. XXXX a časti pozemku registra „E“ katastra nehnuteľností parc.č. XXXX/X, ktorý podľa GP č. XX/XXXX tvorí pozemok registra „C“ katastra nehnuteľností parc.č. XXX/X k.ú. R. G. i z toho dôvodu, že odporcovia majú na sporné pôvodné PK pozemky založený list vlastníctva č. XXXX v evidencii katastra nehnuteľností a je potrebné vyriešiť dvojité vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Odvolateľ napokon poukázal na to, že konajúci súd sa pri posúdení dobromyseľnosti držiteľov nezaoberal listom Oddelenia miestnych daní a poplatkov N. J. N. C. E. zo dňa 25.10.2011, podľa ktorého ani jeden z vlastníkov sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX nepodal k týmto pozemkom daňové priznanie a riadne za ne neplatí daň z nehnuteľnosti. S poukazom na okolnosti uvedené v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie, alebo aby jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie . Odporcovia v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 1.042,94 euro. K námietkám navrhovateľa o tom, že konajúci súd sa nezaoberal Kúpnou zmluvou z 01.11.1977 uviedli, že napadnuté rozhodnutie jasne a prehľadne v opise zisteného skutkového stavu na strane 2 uvádza, že „taká zmluva bola podpísaná, avšak z vykonaného dokazovania súd zistil, že i napriek takej kúpnej zmluve predmetné nehnuteľnosti aj po uzavretí zmluvy v roku 1977 až do roku 2000 - 2001 užívala ako svoje vlastné dcéra R. X. odporkyňa v 3. rade N.B. R. a jej deti. Na strane 4 sa ďalej uvádza, že „odporkyňa v 3. rade užívala nehnuteľnosti počas doby 10 rokov nerušene, a to napriek existencii kúpnej zmluvy, keďže výkup nehnuteľností na účely výstavby veľkokapacitných garáží sa nikdy neuskutočnil, nadobudli odporcovia, resp. ich právni predchodcovia presvedčenie, že sa od kúpy upustilo...“. Rozhodnutie súdu prvého stupňa dalo zrozumiteľnú odpoveď na podstatnú (zásadnú) otázku tohto sporu, a síce - bez ohľadu na platnosť či neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977 súd uznal za dôvodnú procesnú obranu odporcov ohľadne dlhodobej a pokojnej držby predmetných nehnuteľností, ktorá sa bez ohľadu na existenciu Kúpnej zmluvy zo dňa 01.11.1977 nevyhnutne transformuje na vlastnícke právo (pokiaľ vlastnícke právo netrvalo po celú dobu oprávnenej držby a v takom prípade bola držba iba jednou zo zložiek vlastníckych oprávnení). Rozhodnutie súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia, pretože dalo účastníkom konania odpoveď na rozhodujúcu, zásadnú otázku sporu - ohľadne vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam . Nakoľko otázka platnosti či neplatnosti Kúpnej zmluvy dňa 01.11.1977 už nemala priamy vplyv na rozhodnutie súdu, vzhľadom na pokojný, dlhodobý užívací stav vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, nebol okresný súd povinný sa touto otázkou osobitne a podrobne zaoberať. K odvolacej vade uplatnenej navrhovateľom podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. odporcovia uviedli, že námietku vydržania podali na str. 6 čl. IV vyjadrenia zo dňa 29.09.2011, avšak nie ako vzájomný návrh (§ 97 O.s.p.), ale ako procesnú obranu proti určovaciemu návrhu. Ak by bol odporcami podaný vzájomný návrh, bol by okresný súd o ňom povinný v rozsudku rozhodovať samostatným výrokom. Okresný súd podanú námietku vydržania správne posúdil ako dôvodnú procesnú obranu a výrokom iba bez ďalšieho zamietol návrh navrhovateľa. K tvrdeniam navrhovateľa o tom, že od roku 1977 bol oprávneným držiteľom týchto nehnuteľností a splnil požadované predpoklady k vydržaniu odporcovia uviedli, že navrhovateľ nesplnil prvú a základnú podmienku vydržania, ktorou je faktická držba veci. Predmetné nehnuteľnosti si právny predchodca odvolateľa nikdy reálne neprevzal, tieto boli oplotené a užívala ich odporkyňa v 3. rade a jej deti. Význam má aj posúdenie toho, že odvolateľ si nesplnil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce zo zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ak bol nadobúdateľom W. Y. G. E. Q. (čo z textu zmluvy nevyplýva, takže to nemožno považovať ani za chybu v písaní), bolo podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona povinnosťou odvolateľa spísať o prechode vlastníctva medzi odovzdávajúcou a nadobúdajúcou právnickou osobou písomný protokol, ktorý je dokladom o tom, že k samotnému prechodu práv došlo. V dostupných delimitačných protokoloch navrhovateľa sa predmetné pozemky nenachádzajú a navrhovateľ žiadne také protokoly ako dôkaz v konaní napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. neprodukoval. Tento písomný (tzv. delimitačný) protokol je listinou s veľkým významom, pretože v zmysle ustanovení zákona 38/1991 Zb. bol ustanovený celý rad výnimiek z § 2 ods. 1 tohto zákona (napr. v § 3, § 15a, § 15b), rovnako bolo zakotvené právo obce vzdať sa prechodu vlastníckeho práva. Preto písomný (delimitačný) protokol je právnym aktom zakladajúcim právnu istotu, ktorý napevno určil, ktorý majetok prešiel na obce a ktorý neprešiel. Ďalej podľa § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. bol odvolateľ do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona (t.j. do 01.05.1992) povinný podať návrh na zápis svojho vlastníckeho práva (ak existovalo) do evidencie nehnuteľností, čo odvolateľ nerobil. Pokiaľ si teda odvolateľ neplnil k predmetným nehnuteľnostiam svoje zákonné povinnosti, svedčí to o tom, že sa k nim nikdy nesprával ako vlastník, a nemal teda v rozhodnom období vôľu nakladať s týmito nehnuteľnosťami ako svojimi vlastnými (§129 ods. 1 OZ). Vydržanie predmetných pozemkov odvolateľom je vylúčené aj z právneho hľadiska, keď podľa 135a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa s účinnosťou od 01.04.1983 novelizoval Občiansky zákonník, bolo vydržanie obmedzené iba na občanov, t.j. vydržať vec nemohla organizácia. List G. J. N. C. E. zo dňa 13.04.1989 nebol spôsobilý prerušiť, resp. ukončiť oprávnenú držbu pozemku odporcami, resp. ich právnymi predchodcami, pretože sa jedná o interný list medzi národnými výbormi, resp. ich organizáciami, z ktorého textu vyplýva, že odvolateľ nikdy faktickú držbu pozemku neprebral a v roku 1989 (t.j. po 12 rokoch od spísania kúpnej zmluvy) sa snažila jeho organizácia „ o dokončenie majetkoprávneho usporiadania“. Aj z tejto listiny je preukázané, že prevod nikdy nebol dovŕšený a faktickú držbu odvolateľ nikdy nenadobudol, ako je tomu aj do dnešného dňa, keď účel výkupu - výstavba veľkokapacitných garáží nebol realizovaný. Prevod nikdy nebol dovŕšený aj z dôvodu, že R. X., ani jej dedičom nikdy nebola zaplatená kúpna cena, a ani zaslaná podpísaná kúpna zmluva, čo zhodne uviedli odporcovia a navrhovateľ tieto skutočnosti v konaní nepreukázal. Odporcovia a ich právni predchodcovia teda mali dôvodne za to, že od kúpnej zmluvy sa upustilo. K námietke, v ktorej navrhovateľ poukazuje na list vlastníctva č. XX, ktorý bol na časť predmetných nehnuteľností založený skôr, ako list vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R. G. v prospech odporcov títo uviedli, že pri zápise vlastníckeho práva záznamom (spisová značka katastra P správa katastra plní iba evidenčnú funkciu a neskúma vecnú správnosť zapisovaných listín (vecnú správnosť skúma iba pri vklade vlastníctva do katastra). Podľa žiadosti o zápis vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorá bola podaná na kataster dňa 03.05.2000, bolo zapísané vlastnícke právo podľa doložky katastra s textom „Prevedené v KN“ dňa 25.05.2000 a tak, ako založil LV kataster v prospech navrhovateľa, založil LV k tým istým nehnuteľnostiam aj v prospech odporcov bez toho, že by správa katastra vôbec zistila, že sa jedná o duplicitu. Preto vykonanie evidenčného záznamu do katastra nehnuteľností správou katastra ešte nemôže byť dôkazom o vlastníckom práve, ako mylne tvrdí odvolateľ. K tvrdeniu odvolateľa o tom, že za sporné nehnuteľnosti odporcovia neplatili daň z pozemkov žiadali zohľadniť skutočnosť, že navrhovateľ ako konkurujúca osoba ohľadne vlastníckeho nároku k sporným nehnuteľnostiam je súčasne aj správcom dane z nehnuteľností. Odporcovia sa prostredníctvom splnomocneného spoluvlastníka G. R. riadne prihlásili na platenie dane z nehnuteľností, čo však navrhovateľ opakovane odmietol a platobný výmer im neposlal. Z obsahu spisu je preukázané, že navrhovateľ až na základe plnenia si zákonných daňových povinností odporcami zistil, že títo sú vlastníkmi sporných pozemkov, keď reakciou na podané ohlásenie dane bolo podanie tohto návrhu. Pokiaľ by si odporcovia nehlásili plnenie svojich daňových povinností vo vzťahu k odporcovi ako správcovi dane je vysoko pravdepodobné, že navrhovateľ by si vlastnícke nároky k sporným pozemkom ani do dnešného dňa neuplatnil a nedošlo by ani k vzniku tohto súdneho konania. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie vlastníctva, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ako prvoradé poznamenáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). V danom prípade prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom spočíva podstata námietok oboch účastníkov majúcich pre vec podstatný význam, keď pri skutkovom závere o splnení zákonných podmienok pre vydržanie sporných nehnuteľností na strane odporcov (námietku vydržania odporcovia uplatnili v priebehu prvostupňového konania ako obranu proti uplatnenému nároku), nebol povinný sa osobitne zaoberať ďalšou medzi účastníkmi spornou okolnosťou, a to otázkou platnosti Kúpnej zmluvy podpísanej dňa 13.07.1977 právnou predchodkyňou odporcov R. X.. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že konajúci súd v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným v priebehu konania v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, keď z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú jeho skutkový nález, ku ktorému dospel. Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so všetkým zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu právo alebo vec patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. K vecnoprávnemu posúdeniu prípadu odvolací súd pre doplnenie a k podpore odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu udáva nasledovné. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ domáha pozitívneho určenia (§ 80 písm. c/ O.s.p.), že pozemky v k.ú. R. G. a to parcela R.-H. č. XXXX - záhrada vo výmere 396m2 zapísaná na „E“ LV č. XXXX (pôvodne k.ú. Z.) a pozemok v k.ú. R. G., parcela R. - F. č. XXX/X - ostatná plocha vo výmere 226m2, ktorá vznikla GP č. XX/XXXX zo dňa 05.06.2006 odčlenením z pozemku parcely R.-F. č. XXX - ostatná plocha vo výmere 362m2 k.ú. R. G. sú vo vlastníctve J. N. C. E.. V danej veci, kedy ku sporným pozemkom existuje duplicitný zápis vlastníckeho práva (vykonaného Správou katastra nehnuteľností formou záznamu, a to na navrhovateľa a i na odporcov), je medzi účastníkmi stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľa a ktorý možno týmto rozhodnutím odstrániť - jediným prostriedkom možnej právnej nápravy je súdne rozhodnutie o návrhu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. V ďalšom sa odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa (212 ods. 1 O.s.p.) zaoberal posúdením otázky, či odporcovia (resp. ich právni predchodcovia) v postavení oprávnených držiteľov mali sporné nehnuteľnosti v nepretržitej držbe počas zákonom určenej vydržacej doby s možnosťou v ich prípade si započítať aj čas pred 01.04.1983 (§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb.) a čas pred 01.01.1992 (§ 872 ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb.). Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (novelizácia Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992) sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má v držbe nepretržite po dobu troch rokov (v prípade hnuteľných vecí) a desiatich rokov (v prípade nehnuteľností). Hypotéza tejto právnej normy určuje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu troch, resp. desiatich rokov a žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii (nadobudnutie vlastníctva) neurčuje. Preto možno dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti hore citovaného zákona splnené predpoklady uvedené v hypotéze právnej normy. Do doby, počas ktorej mal držiteľ vec v oprávnenej držbe je nutné započítať i držbu vykonávanú pred 01.01.1992; v tomto smere nie je možné prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132a Občianskeho zákonníka (zákon č. 131/1982 Zb.) bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia a súčasťou skutkovej podstaty vydržania bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Právna úprava zákona č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti vedúcej k vydržaniu) mohla nastať až dňom 01.01.1992. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že držba veci predpokladá vôľu a faktické ovládanie veci. Držobná vôľa je vôľa držať vec pre seba a svojim menom s ňou nakladať ako s vlastnou. Faktické ovládanie veci predstavuje nakladanie s vecou, ktoré nemusí znamenať len jej fyzické ovládanie a v tejto súvislosti záleží na objektívnom spoločenskom posúdení, či niekto - s ohľadom na zvyklosti, skúsenosti a všeobecné názory nakladá s vecou. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby. Okolnosti, ktoré svedčia pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiace o poctivosti nadobudnutia práva. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažujú toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V prejednávanej veci odporcovia odvíjajú vznik vlastníckeho práva vydržaním od okolnosti, že vlastníkom predmetných nehnuteľností bola ich právna predchodkyňa R.Í. X., ktorá síce dňa 13.07.1977 podpísala Kúpnu zmluvu na ich odpredaj s kupujúcim W. G. A. Ú. I. W. E. Q., ale s poukazom na to, že jej nebola vyplatená kúpna cena 13.083,20 Kčs, nebola jej doručená zmluva podpísaná kupujúcim (z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podpis kupujúceho je datovaný až dňom 01.11.1977) a nebol realizovaný ani účel odkúpenia (výstavba veľkokapacitných garáží) sa domnievala, že predaj nebol realizovaný. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu iba o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. V tejto súvislosti je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na všetky okolnosti a povahu prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Podľa názoru odvolacieho súdu, prihliadajúc na okolnosti prípadu zistené vykonaným dokazovaním, nemožno v danom prípade jednoznačne vylúčiť dobromyseľnosť držby sporných nehnuteľností odporkyňou v 3. rade N. R., ktorá po vzájomnej dohode so súrodencami predmetné nehnuteľnosti patriace jej matke R. X. nerušene užívala až zhruba do roku 2000, a táto sa súdu javí ako veľmi pravdepodobná. Odvolací súd je toho názoru, že okolnosť nerušeného užívania sporných nehnuteľností odporkyňou v 3. rade a jej rodinou bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z výsluchu svedka K. R. a čestného prehlásenia svedkov G. E. a E. E. zo dňa 28.09.2011. Vo vzťahu k okolnostiam, ktoré v priebehu konania uviedli odporcovia v 1., 2., 4. rade vo vzťahu k sporným pozemkom je treba uviesť, že títo vo svojich výpovediach potvrdili, že ich právna predchodkyňa R. X. neobdržala vyplatenú kúpnu cenu za pozemky a i to, že na pozemky oni nechodili. Obsah ich výpovedí však korešponduje s tým, čo uviedla v priebehu konania cestou svojho právneho zástupcu odporkyňa v 3. rade (ktorá sa pre zdravotné problémy nemohla osobne dostaviť na pojednávania nariadené vo veci) a svedok K. R.V. o tom, že od roku 1977 predmetné nehnuteľnosti po vzájomnej dohode s ostatnými súrodencami užívala práve odporkyňa v 3. rade spoločne so svojou rodinou. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa dobromyseľnosti držby nehnuteľností N. R. v súvislosti s Dožiadaním zo dňa 13.04.1989 adresovaným G. J. N. C. E. W.N. Y. G. E. Q. vo veci kúpnej zmluvy z roku 1977 je treba uviesť, že táto písomnosť sama osebe nepreukazuje, že držba sporných pozemkov N. R. po roku 1977 nebola oprávnená, keď obsah listiny len preukazuje medzi účastníkmi nespornú okolnosť o tom, že R. X. v roku 1977 podpísala kúpnu zmluvu na pozemky tvoriace predmet konania. S poukazom na prinajmenej pochybnosť v tomto smere prihliadajúc na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto aj odvolací súd považuje držbu nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania odporkyňou v 3. rade za oprávnenú. Pre úplnosť vo vzťahu k námietke odvolateľa o tom, že sa stal vlastníkom pozemku ak nie podľa kúpnej zmluvy, tak na základe vydržania je treba uviesť, že vydržanie je z právneho hľadiska od 01.04.19483 (od účinnosti zák.č. 131/1982 Zb.) obmedzené len na občanov (fyzické osoby), keď ani nasledujúca právna úprava nepriznala takéto právo organizáciám (právnickým osobám). Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu vo výroku, ktorým podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal v konaní plne úspešným odporcom v 1.- 4. rade právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 6.252,36 euro, odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcom v 1. - 4. rade majúcim v odvolacom konaní plný úspech priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.042,94 euro vyčíslených podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení za jeden úkon právnej pomoci : písomné vyjadrenie sa k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 03.01.2012,s odmenou 1.012,42 euro (622m2 x sadzba 66,39 euro / m2 = 41.294,58 euro ako všeobecná cena veci, ktorej sa právna služba týka) za zastupovanie 4 klientov, tarifná odmena za úkon pre jedného klienta 506,21 euro, 4x režijný paušál po 7,63 euro; o platobnom mieste rozhodol podľa ust. § 149 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.