Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/15/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1405214351 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1405214351.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: G.. B. M., rod. R., bytom H. X, G., proti odporcovi: A.. G. M., bytom V. XX, R., zast. Mgr. Róbertom Štefánikom, PhD., advokátom, so sídlom Partizánska 52/826, Trenčín, o Z. H. na G., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. októbra 2011 č. k. 7C 255/2005-331, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie napadnutého rozsudku tak, že označenie právneho zástupcu odporcu má správne znieť: „zast. Mgr. Róbertom Štefánikom, PhD., advokátom, so sídlom Partizánska 52/826, Trenčín“. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej m e n í tak, že návrh v celom rozsahu z a m i e t a. V časti uloženej povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok XX,- eur tento rozsudok z r u š u j e. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX,- eur, k rukám právneho zástupcu odporcu Mgr. Róberta Štefánika, PhD., advokáta, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom výživného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- eur, ďalej mu uložil povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet súdu sumu XX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s poukazom na čiastočný úspech navrhovateľky. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu R. B. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXC XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Pri určení výživného podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z toho, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od apríla XXXX, kedy sa navrhovateľka odsťahovala aj s maloletým synom od odporcu, navrhovateľka nebola po jej odchode zo spoločnej domácnosti zamestnaná a až do septembra XXXX z objektívnych dôvodov nemala riadny a pravidelný príjem okrem rodinných prídavkov na dieťa vo výške XXX,- Sk mesačne, výživného na dieťa vo výške X.XXX,- Sk mesačne od odporcu stanoveného súdom na čas do rozvodu a doktorandského štipendia vo výške X.XXX,- Sk mesačne, ktoré poberala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v nezamestnanosti v celkovej výške X.XXX,- Sk, od XX.XX.XXXX bola na PN a poberala nemocenské dávky za rok XXXX v celkovej výške XX.XXX,- Sk a za rok XXXX v celkovej výške XX.XXX,- Sk s tým, že dňom XX.XX.XXXX jej skončilo podporné obdobie, t. j. prestala poberať nemocenské dávky, naďalej ostala evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie až do dňa XX.XX.XXXX, kedy nastúpila do zamestnania a z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyčiarknutá, pričom podľa predložených výplatných pások mala príjem za november XXXX XX.XXX,- Sk netto, december XXXX X.XXX,- Sk netto, január XXXX X.XXX,- Sk netto, február XXXX X.XXX,- Sk netto, apríl XXXX X.XXX,- Sk netto, máj XXXX X.XXX,- Sk netto, august XXXX X.XXX,- Sk netto a október XXXX X.XXX,- Sk netto. Odporcov priemerný mesačný zárobok v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa potvrdenia zamestnávateľa predstavoval XX.XXX,- Sk netto. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka začala pracovať a má pravidelný príjem, ktorý stačí pokrývať jej potreby, keďže na maloletého G. odporca riadne prispieva výživným vo výške stanovenej súdom, súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a priznal jej nárok na výživné odo dňa podania návrhu na začatie konania, t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy začala pracovať. Dospel k záveru, že za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX navrhovateľka nemala žiadny príjem a preto je dôvodné, aby jej odporca na výživu za toto obdobie prispieval. Za primeranú vzhľadom na zárobkové pomery oboch účastníkov považoval sumu XXX,- eur mesačne, teda za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX by tak mal odporca zaplatiť navrhovateľke titulom výživného celkom sumu X.XXX,- eur, ktorú však už odporca zaplatil v rámci platenia výživného na základe predbežného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu R. B. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v R. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XCo XXX/XXXX-XXX, keď mal za preukázané, že odporca takto zaplatil navrhovateľke celkom sumu X.XXX,- eur. Z toho dôvodu neurčil splatnosť záväzku odporcu voči navrhovateľke, keďže tento už vyrovnal. Odporcovu obranu, v rámci ktorej tvrdil, že navrhovateľka mala v rozhodnom období k dispozícii pôžičku vo výške X.XXX.XXX,- Sk, odmietol, keď poukázal na to, že túto sumu bude musieť navrhovateľka splatiť a teda nemožno hovoriť o jej príjme, napriek tomu, že navrhovateľka mala tieto prostriedky v rozhodujúcom období k dispozícii. Uloženie poplatkovej povinnosti odporcovi odôvodnil podľa § 2 ods. 2 zákona č. 72/1991 Zb. o súdnych poplatkoch a zaviazal na náhradu súdneho poplatku odporcu, pretože navrhovateľka je od platenia súdneho poplatku oslobodená a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že navrhovateľka mala iba čiastočný úspech, preto nepriznal náhradu ani jednému z účastníkov. Proti tomuto rozsudku čo do všetkých jeho výrokov podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odporca domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu navrhovateľky v celom rozsahu ako aj uloženia povinnosti navrhovateľke nahradiť mu trovy konania namietajúc, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe týchto rozhodol nesprávne a nespravodlivo, ako aj, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., pretože v ňom nie sú uvedené všetky požadované náležitosti a ako celok nie je presvedčivé. Poukázal na predchádzajúce zrušujúce uznesenie Krajského súdu v R. zo dňa XX.X.XXXX č. k. XXCo XXX/XXXX- XXX, pričom má za to, že ani terajší napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa dôsledne nerešpektuje právny názor naposledy vyslovený odvolacím súdom. Podľa jeho názoru v prípade navrhovateľky od počiatku neboli splnené hmotnoprávne požiadavky na priznanie manželského výživného. Opätovne poukázal na to, že z viacerých súdnych konaní ako aj prebiehajúcich vyšetrovaní jasne vyplýva, že navrhovateľka si požičala bez jeho vedomia od G.. N. R. sumu X.XXX.XXX,- Sk, pričom túto sumu použila a kompletne zužitkovala na vlastnú spotrebu v priebehu XX mesiacov v období od júna XXXX do septembra XXXX, čo predstavuje viac ako XX.XXX,- Sk mesačne, z čoho je zrejmé, že nemohla byť v žiadnej hmotnej núdzi a navyše splatením týchto finančných prostriedkov chcela zaviazať aj jeho, čo je v jasnom rozpore s dobrými mravmi. Trvá na tom, že pokiaľ on mal v rozhodnom čase príjem mesačne XX.XXX,- Sk netto a z tejto sumy platil na syna výživné X.XXX,- Sk mesačne, tak pri platení ďalších X.XXX,- Sk na manželku, by mu na jeho vlastný život a úhradu bežných potrieb (platby za byt, strava, atď.) zostávalo len X.XXX,- Sk. To všetko v situácii, keď navrhovateľka mala k dispozícii X.XXX.XXX,- Sk, na účte pri odchode zo spoločnej domácnosti mala preukázateľne ďalších XXX.XXX,- Sk, riadne dostávala výživné na maloletého syna a pritom míňala viac ako XX.XXX,- Sk mesačne na vlastnú spotrebu. Ako ďalej uviedol, nie je mu jasné, na základe čoho súd prvého stupňa navrhovateľke priznal výživné vo výške X.XXX eur, ani to, ako dospel k tejto sume, najmä po konštatovaní, že jeho priemerný mesačný zárobok v rozhodnom období bol XX.XXX,- Sk netto. Odôvodnenie, že už doposiaľ aj tak zaplatil na výživnom v prospech navrhovateľky na základe predbežného opatrenia sumu X.XXX eur, nie je možné podľa jeho názoru považovať za spravodlivé a preskúmateľné. Určené výživné v prospech navrhovateľky považuje jednoznačne za nespravodlivé a v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu (bránenie v stretávaní sa so synom, bezdôvodné trestné oznámenia, celý rad súdnych konaní) aj v rozpore s dobrými mravmi. Záverom dodal, že nesúhlasí s výrokom o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ani s výrokom o tom, že nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu, ktoré jej bolo doručené dňa XX.XX.XXXX, na základe výzvy súdu prvého stupňa nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v medziach podaného odvolania, na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.), na ktorom zopakoval dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to rozhodnutia Z. v G. z XX.XX.XXXX, potvrdenia E.. D. z XX.XX.XXXX, výpisu z účtu E. E. H. X., priznania štipendia na C. M. W. v G., potvrdenia E.. Poisťovne o poberaní peňažnej dávky nemocenského od XX-XX/XXXX navrhovateľkou, potvrdení o príjmoch odporcu, rozhodnutia Z. v G. o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX, oznámenia o výške platu Q. H., uznesenia O. G. z XX.XX.XXXX, rozsudku o rozvode účastníkov O. R. B. z XX.XX.XXXX - právoplatného XX.XX.XXXX, zápisnice o výsluchu svedka pred O. D. Ú. C. K. L. D. D. z XX.XX.XXXX, rozsudku O. G. z XX.XX.XXXX, vkladov v hotovosti preukazujúcim platenie výživného odporcom navrhovateľke spolu vo výške XX.XXX,- Sk, zápisnice o výsluchu navrhovateľky pred dožiadaným súdom O. G., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné v celom rozsahu, a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, keď tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len Zákon o rodine/), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a trvanie vyživovacej povinnosti manželov navzájom počas trvania ich manželstva a vychádzajú zo zásady rodinného páva, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti (§§ 18 a 19 Zákona o rodine) a zároveň predstavujú základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, a to tak, aby bola v zásade zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov, s prihliadnutím na starostlivosť o domácnosť. Zákon predpokladá dobrovoľné plnenie vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a len v prípade, že takéto plnenie neposkytuje povinný manžel oprávnenému dobrovoľne, môže sa tento domáhať návrhom na súde určenia rozsahu tejto vyživovacej povinnosti a to v prípade, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Z vykonaného dokazovania v danej veci nepochybne vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z tohto sa narodil maloletý syn G. M. dňa XX.XX.XXXX, následne rozsudkom Okresného súdu R. B. zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo účastníkov rozvedené, maloletý syn bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou X.XXX,- Sk mesačne. Účastníci žijú oddelene od apríla XXXX, po tom, čo navrhovateľka spolu s maloletým synom odišla zo spoločnej domácnosti z odporcovho bytu na V. Z. v R. do G. k svojim rodičom, od tej doby spolu nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť, pričom o maloletého syna sa aj v čase pred rozvodom starala navrhovateľka osobne a odporca na výživu maloletého prispieval sumou X.XXX,- Sk mesačne. Z listinných dôkazov bolo zistené, že navrhovateľka bola v rozhodnom období, za ktoré požadovala platenie výživného vo výške X.XXX,- Sk mesačne od odporcu, t. j. od XX.XX.XXXX (podanie návrhu) do XX.XX.XXXX (nástup do zamestnania), nezamestnaná, bola na PN od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, mesačne poberala nemocenské dávky vo výške X.XXX,- Sk v mesiaci august, október a december XXXX, vo výške X.XXX,- Sk v mesiaci september a november XXXX, ďalej vo výške X.XXX,- Sk v mesiaci január a marec XXXX, vo výške X.XXX,- Sk v mesiaci február XXXX a vo výške X.XXX,- Sk v mesiaci apríl XXXX, okrem toho poberala rodinné prídavky na dieťa vo výške XXX,- Sk mesačne a sumou X.XXX,- Sk mesačne prispieval odporca od 18.05.2005 na výživu maloletého syna. Odporca dosiahol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX príjem v čistom priemerne XX.XXX,- Sk mesačne u zamestnávateľa N. E., s.r.o., so sídlom E. XX v R., iný príjem v rozhodnom období od X.X.XXXX do XX.X.XXXX nemal. Obaja účastníci mali v rozhodnom období výdavky súvisiace so zabezpečením ich bývania a domácnosti, navrhovateľka u svojich rodičov v G. a odporca v byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve na V. Z. v R.. Na základe predbežného opatrenia, ktoré Okresný súd R. B. nariadil dňa XX.XX.XXXX č. k. XC XXX/ XXXX-XX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v R. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. 3Co 477/2006-128, bol odporca povinný platiť navrhovateľke výživné v sume X.XXX,- Sk mesačne počnúc dňom vydania rozhodnutia (t. j. od XX.XX.XXXX), pričom toto predbežné opatrenie bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu R. B. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XC XXX/XXXX-XXX, právoplatným v tejto časti dňa XX.XX.XXXX. V súlade s nariadeným predbežným opatrením tak odporca zaplatil navrhovateľke celkom sumu XX.XXX,- Sk (t. j. XX x X.XXX,- Sk). Uvedenú skutočnosť potvrdila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, na ktorom uviedla, že ku dňu pojednávania (t. j. k XX.XX.XXXX) má odporca výživné určené predbežným opatrením zo dňa XX.XX.XXXX riadne vyrovnané a nedlhuje jej žiadnu sumu, a neskôr to potvrdila aj vo svojej výpovedi na výsluchu uskutočnenom prostredníctvom dožiadaného Okresného E. G. dňa XX.XX.XXXX. Na túto skutočnosť poukázal tiež odporca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX s tým, že následne založil do spisu špecifikáciu mesiacov a súm poukázaných na účet navrhovateľky spolu s kópiami všetkých dokladov o vkladoch v hotovosti. Vzhľadom na uvedené bolo jednoznačne v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané, že odporca zaplatil na výživnom navrhovateľke celkom sumu XX.XXX,- Sk, teda XX x X.XXX,- Sk, čo predstavuje po prepočte konverzným kurzom a zaokrúhlení sumu X.XXX,- eur. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosť je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď vo svojom konečnom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy X.XXX,- eur (XX x XXX,- eur) navrhovateľke titulom výživného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, keď tak urobil napriek tomu, že odporca už preukázateľne navrhovateľke zaplatil na výživnom celkom sumu X.XXX,- eur, s čím sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal tak, že neurčil splatnosť záväzku odporcu voči navrhovateľke. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa pôsobí zmätočne, nekorešponduje so zistenými skutkovými okolnosťami, je nezrozumiteľné a nesprávne, nakoľko skutočnosť, že odporca výživné na základe predbežného opatrenia uhradil (dokonca vo vyššej sume než na akú bol v konečnom dôsledku zaviazaný súdom prvého stupňa) a teda svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si splnil, musí a jednoznačne mala byť v tomto prípade zohľadnená pri rozhodovaní o určení výšky výživného za rozhodné obdobie, pričom súd prvého stupňa by už len po zvážení tohto dôvodu musel návrh navrhovateľky zamietnuť. Avšak ani pokiaľ ide o vyhodnotenie splnenia zákonných podmienok pre priznanie výživného navrhovateľke za rozhodné obdobie nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v napadnutom rozsudku, kde len stroho konštatoval, že navrhovateľka nemala v rozhodnom období žiadny príjem a preto je dôvodné, aby jej odporca na výživu za toto obdobie prispieval, pričom za primeranú vzhľadom na zárobkové pomery oboch účastníkov považoval sumu XXX,- eur mesačne. Pri rozhodovaní o výživnom treba totiž brať do úvahy, že k bežnému hospodáreniu patrí aj dispozícia primeranými peňažnými rezervami, ktorých sa účastník, kým nedôjde k mimoriadnym prípadom, inak nedotýka. Práve za takúto „rezervu“ je možné v danom prípade považovať sumu XXX.XXX,- Sk, ktorú dostala navrhovateľka ako dar od starých rodičov a túto sumu mala navrhovateľka k dispozícii v rozhodnom období výlučne pre seba a svoje potreby, čo súd prvého stupňa opomenul. Okrem toho mala navrhovateľka v rozhodnom období k dispozícii aj sumu X.XXX.XXX,- Sk, ktorú si sama (bez udelenia súhlasu odporcu ako konštatoval aj Okresný súd G. v rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XC XXX/XXXX-XX) požičala od jej priateľky G.. R. dňa XX.XX.XXXX za účelom kúpy bytu s tým, že jej ich do XX.XX.XXXX vráti. Navrhovateľka však byt nekúpila a peniaze (X.XXX.XXX,- Sk) v hotovosti si ponechala a podľa potreby ich používala pre seba a svoje potreby, pričom posledné peniaze minula do septembra XXXX. Tieto skutočnosti jasne vyplývajú zo zápisnice o výsluchu navrhovateľky ako svedkyne dňa XX.XX.XXXX pred O. D. Ú. C. K. L. D. H. D.. Na základe takto zisteného stavu však, podľa odvolacieho súdu, nebola splnená zákonná podmienka v § 71 ods. 1 Zákona o rodine pre vznik nároku navrhovateľky voči odporcovi na manželské výživné, pretože z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by jej životná úroveň v rozhodnom období, za ktoré požadovala toto výživné, bola nižšia, než životná úroveň odporcu, berúc do úvahy nielen mesačný obnos finančných prostriedkov účastníkov získaných z rôznych zdrojov (zamestnanie, sociálne poistenie, výživné), ale aj ich celkové majetkové pomery, keď bolo nepochybné, že životnú úroveň navrhovateľky ovplyvňoval - zvyšoval aj dar od starých rodičov, od ktorých mala pre seba k dispozícii na účte uloženú sumu XXX.XXX,- Sk. K argumentu, že pôžičku X.XXX.XXX,- Sk nie je možné rátať do príjmu navrhovateľky sa žiada uviesť, že navrhovateľka si uvedený záväzok na seba zobrala sama, bola si vedomá povinnosti splatenia tohto záväzku, keďže si dohodla pevnú dobu splatnosti, a navyše peniaze spotrebovala výlučne pre svoj prospech. Súd totiž pri rozhodovaní o výške manželského výživného posudzuje pri oboch manželoch, keďže ide o vzájomnú vyživovaciu povinnosť, nielen príjmy, ale celkové osobné, zárobkové a majetkové pomery vytvárajúce obraz o ich životnej úrovni spolu s ich odôvodnenými potrebami ako aj schopnosťami a možnosťami zabezpečiť si tieto svoje odôvodnené potreby a má prihliadnuť aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berú. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je možné uzavrieť, že odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal odporca platiť manželské výživné navrhovateľke, teda inak povedané nemal za preukázané, že by životná úroveň oboch účastníkov nebola v rozhodnom období v zásade rovnaká. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k inému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov celého konania proti neúspešnej navrhovateľke, ktoré trovy u neho predstavovali trovy zaplatených súdnych poplatkov spolu vo výške XX,XX eur za odvolanie podané v roku XXXX vo výške XX,XX,- eur (X.XXX,- Sk) a za odvolanie podané v roku XXXX vo výške XX,- Y., ďalej trovy právneho zastúpenia advokátom spolu vo výške XXX,XX Y., vyčíslené podaním zo dňa XX.X.XXXX podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to odmena za sedem úkonov právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl.), 2. účasť na pojednávaní na O. R. B. dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), 3. vypracovanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. g) cit. vyhl.), 4. účasť na pojednávaní na O. R. B. dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), 5. účasť na pojednávaní na O. R. B. dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), 6. vypracovanie odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) a 7. účasť na pojednávaní na L. H. R. dňa XX.XX.XXXX (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) pri základnej sadzbe tarifnej odmeny vo výške XX,XX,- eur (X.XXX,- Sk) v roku XXXX, XX,XX,- eur (X.XXX,- Sk) v roku XXXX, XX,- eur v roku XXXX a XX,XX eur v roku XXXX za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl., ďalej paušálna náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. celkom vo výške XX,XX eur (X x X,XX eur, X x X,XX eur, X x X,XX eur a X x X,XX eur) spolu s príslušnou DPH celkom vo výške XX,XX eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. (19% z XXX,XX eur = XX,XX eur, 20% z XXX,XX eur = XX,XX eur), ktorú náhradu uložil odvolací súd zaplatiť advokátovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. O zrušení výroku napadnutého rozsudku ohľadne uloženia poplatkovej povinnosti odporcovi v sume XX,- eur rozhodol odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. i) v spojení s § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a to vzhľadom na skutočnosť, že odporca bol v konaní úspešný a povinnosť zaplatiť súdny poplatok, od platenia ktorého bola navrhovateľka zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená, mu nevznikla. O oprave záhlavia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle § 164 O.s.p. rozhodol odvolací súd tak, že nesprávne označenie mena právneho zástupcu odporcu ako Mgr. Mariána Štefánika, PhD. nahradil správnym označením Mgr. Róbert Štefánik, PhD. v príslušnom tvare. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.