Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/331/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406201822 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406201822.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, proti povinnému: K. D., C. E. XX, R., pre pohľadávku vo výške 697,07 Eur istiny s príslušenstvom, poplatok za spísanie notárskej zápisnice a trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vazovova 9, v zmysle poverenia zo dňa 25.04.2006, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 37Er/853/2006 - 27 zo dňa 28.03.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 37Er/853/2006 - 27 zo dňa 28.03.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora z doterajšieho súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vazovova 9, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60 a vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Rozhodol tak s poukazom na znenie ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ako aj s poukazom na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“), § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Ex. por.. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že exekučným titulom je notárska zápisnica. Vyhlásenie o uznaní záväzku urobil Mgr. Tomáš Kušnír, na základe splnomocnenia, pričom tento zastupuje oprávneného v iných exekučných konaniach, čo je v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada a došlo tu ku kolízii záujmov. Mal teda za to, že dohoda o splnomocnení medzi dlžníkom a splnomocnencom navrhnutým veriteľom je absolútne neplatná. S poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. vyhlásil teda exekúciu za neprípustnú a ju zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd prvého stupňa postupoval nad rámec svojho oprávnenia, keď v rámci exekučného konania komplexne rozhodoval o veci, výsledkom ktorého je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo v čase, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Poukázal na znenie ust. §§ 36 a 40 zákona č. 323/1992 Zb. a § 1 ods. 2 Notárskeho poriadku. Zdôraznil, že notár ex offo posudzoval súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. V zmysle ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku, notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Ak právny predpis umožňuje svojský výklad, je povinnosťou súdov vydať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Poukázal na postup súdu prvého stupňa, ktorý zasiahol do platnej notárskej listiny, čo je v rozpore s právnou istotou. Zdôraznil, že exekútorský súd bol povinný skúmať, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Účinky notárskej zápisnice majú rovnaký účinok ako rozsudok všeobecného súdu. Inak by bola porušená zásada rovnocennosti a exekučný súd je notárskou zápisnicou viazaný. Uviedol, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť obsah notárskej listiny. Pokiaľ exekučný súd sa nestotožní s ust. § 44 ods. 2 písm. c) Ex. por., žiadal podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Ex. por.. Mal za to, že exekučný súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť konania. Poukázal na článok 12 ods. 2 Ústavy SR - všeobecný zákaz diskriminácie a na článok 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený mal v konaní výrazne nevýhodné postavenie. Odlišné zaobchádzanie s oprávneným nemožno ospravedlniť jeho iným postavením. Bolo porušené právo na spravodlivý proces - oprávnený nebol v konaní vypočutý. Súd oprávneného vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu patrí z titulu platnej zmluvy o úvere. Došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní a práva na spravodlivú ochranu a spravodlivé súdne konanie. Exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, a preto sa ňou nemohol riadiť. Uviedol, že svoje rozhodnutie založil na rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a nemožné. V ďalšom poukázal na princíp rovnosti zbraní a článok 6 Dohovoru. Oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia. Konanie nebolo kontradiktórne. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Exekučný súd žiadne dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Pokiaľ ide o udelené plnomocenstvo, ktoré súd považoval za neprijateľnú podmienku podľa §-u 53 ods. 1 Obč. zák. a § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, uviedol, že povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. Plnomocenstvo mohol povinný kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať neprijateľné zmluvné podmienky. Plnomocenstvo je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Teda nešlo o budúce právo, ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať. Udelenie plnomocenstva neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Poukázal na znenie ust. § 41 ods. 1 a 2 písm. c) Ex. por. a § 558 Obč. zák.. Na základe plnomocenstva bol zástupca povinného oprávnený vykonať len jeden právny úkon, a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Splnomocnenie neprekročil. Rozpornosť záujmov zástupcu so záujmami povinného súd prvého stupňa založil na domnienkach a dohadoch. Ďalej namietal, že ust. § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por., určuje podmienky obsahu notárskych zápisníc. Nevyžaduje sa účasť oprávneného, povinného, ale ich označenie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 3Co/7/2007 a na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 5/2000. Ďalej odcitoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal a zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia s exekučným titulom. Súd prvého stupňa konal v rozpore s právom na právnu istotu, keď revidoval exekučný titul po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. Upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, lebo nenastali žiadne nové právne skutočnosti, okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, oboznámil sa s procesným postupom súdu prvého stupňa, s dôvodmi uvedenými v odvolaní oprávneného a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť, ani zmeniť. V danom prípade odvolací súd poukazuje na novelu Exekučného poriadku č. 230/2012, kde v prechodných ustanoveniach v ust. § 243 ods. 1 je uvedené, že tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona. Ust. § 57 Ex. por. bolo doplnené odsekom 5, ktorý znie, že ak súd rozhoduje podľa ods. 1 písm. g) a k) nariadi pojednávanie a po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, súd exekúciu zastaví. V danej veci súd prvého stupňa nedodržal dvojfázovosť procesného postupu a v jednom rozhodnutí rozhodol o neprípustnosti exekúcie a o zastavení exekučného konania. Je nesporné, že už pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi mal súd prvého stupňa dôsledne skúmať exekučný titul, kde podľa názoru odvolacieho súdu pochybil, keď vydal poverenie súdnemu exekútorovi, keď považoval exekúciu za neprípustnú, toto poverenie vydať nemal. Zákonom ustanovená retroaktivita sa vzťahuje na všetky konania začaté pred dňom účinnosti novely zákona č. 230/2012, ktorá nadobudla účinnosť dňom jej vyhlásenia 08.08.2012. Uvedená novela Exekučného poriadku je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátenia na ďalšie konanie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Pokiaľ sa týka ďalších dôvodov odvolania oprávneným uvedených v jeho odvolaní, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. IV. 181/2011-16, podľa ktorého v obdobnej veci odmietol sťažnosť oprávneného. Konštatoval, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je počas priebehu celého konania ex offo povinný skúmať, či sú splnené predpoklady pre vedenie takéhoto konania. Jedným z daných predpokladov je aj skúmanie relevantného exekučného titulu. Takto bolo treba skúmať súhlas povinného s vykonateľnosťou exekučnej notárskej zápisnice. Ustanovenie v zmluve o úvere obsahujúce, že sa predtlačí súhlas dlžníka s exekúciou znamenalo, že dlžník nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv. Notárska zápisnica teda nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu exekučný titul kladie podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. por.. Ďalej konštatoval, že nebol porušený článok 6 ods. 1 Dohovoru, a že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne materiálnej aj formálnej. Ďalej v náleze uviedol, že medzi obsahom základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a obsahom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Odvolací súd poukazuje na hore uvedený nález Ústavného súdu č. IV. 181/2011-16, v ktorom nastolená otázka oprávneného je už vyriešená, a v ktorej sa oprávnený domáhal zodpovedať otázku, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon vykonaný spotrebiteľom, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aj v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu plynúcu z tejto zmluvy, a či je reálne, v súlade s článkom 17 a s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, aby takéto rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS, bránilo vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. V danom prípade odvolací súd poukazuje na hore citovaný nález Ústavného súdu SR, kde bolo jednoznačne konštatované, že v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania sa skúma prípustnosť exekúcie. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje aj na obdobné prípady vykonávania exekúcie na základe právoplatných rozhodnutí vydaných rozhodcovskými súdmi, kde je spochybnená rozhodcovská doložka z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu obsahuje tzv. neprijateľné podmienky. V danom prípade spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť zmluvné podmienky poskytnutého úveru. Predpokladom vydania uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodu neplatnosti notárskej zápisnice je predchádzajúce rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Odvolací súd teda považuje za dôvodnú námietku oprávneného vznesenú v odvolaní voči vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie jediným uznesením. Pokiaľ sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd s poukazom na retroaktivitu zákona č. 230/2012 Z.z. rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil z procesných dôvodov na ďalšie konanie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP). Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.