KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava7. 8. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/16/2012 z 7. 8. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. augusta 2012, sp. zn. 2Co/16/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1406202810.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406202810
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406202810.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci veci navrhovateľa: D. U.
L. Y. W. N. Z. O. X. Ý. , bytom U., U. Č.. XX, zastúpený JUDr. Petrom Várošim, advokátom v Bratislave,
Záhrebská č. 6, proti odporkyni: P. U. L. Y. W. N. Z. O. X. Á. , bytom U., U. Č.. XX, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8. novembra 2011, č.k. 9C 32/2006-273, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom (v poradí druhým), zo dňa 8.11.2011, č.k. 9C 32/2006-273,
z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len BSM)
do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal trhovú hodnotu členského podielu X - Z.F. U. Č.. XX Q. Y. na
X. R. U. I.. Č.. XX T. U. v sume 116.490,96 €, peňažné prostriedky na účte v W. U., G..Y.., so zostatkom
v sume 3.647,03 €, sumu 132,77 € z titulu kúpnej ceny za odpredaj spoločného motorového vozidla
Škoda 120L EČV: U. XX-XX; hnuteľné veci: vešiakové skrinky, gala skrine - 2 ks, manželská posteľ,
váľanda - 2 ks, poschodová posteľ, obývačková zostava - 8 skriniek, obývačková zostava - 5 skriniek,
2 sady pohárov, jedálenský servis, kuchynský robot, práčka zn. Zanussi, šijací stroj - 2 ks, brúsené sklo
miniatúrne - 12 ks, nerezový plech - 2 ks, písací stôl - 2 ks, skrinka biela - 2 ks, televízor, mikrovlnná
rúra, chladnička s mrazničkou zn. Zanussi, nerezový hrniec a panvica, teda majetok v celkovej hodnote
120.270,76 €. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal peňažné prostriedky na účte vo T.U.,
G..Y.., so zostatkom ku dňu 21.2.2003 v sume 1.450,30 €, sumu 132,77 € z titulu kúpnej ceny za odpredaj
spoločného motorového vozidla Škoda 120L EČV: U. XX-XX; hnuteľné veci: fotoaparát,
ďalekohľad, vŕtačka s náradím, 2 nafukovačky, slnečník, teda majetok v celkovej hodnote 1.583,77 €.
Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 59.343,85 € do
troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; konanie o vyporiadanie sumy 663,87 € získanej
za predaj počítača zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania. Napokon obom účastníkom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa súdny poplatok v sume 3.655,50 € do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 6.4.2010, č.k. 9C 32/2006-213, súd prvého stupňa vyporiadal BSM
účastníkov konania v danej veci tak, že z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v BSM, do výlučného
vlastníctva odporkyne prikázal trhovú hodnotu členského podielu X - Z. U. Č.. XX Q. Y. na X. R. U. I.. Č..
XX T. U. v sume 116.490,96 €, peňažné prostriedky vedené na účte v W. U., G..Y.. so zostatkom v



sume 3.647,03 €, teda majetok v celkovej hodnote 120.137,99 €. Do výlučného vlastníctva navrhovateľa
prikázal peňažné prostriedky na účte vo T., G..Y.. so zostatkom ku dňu 21.2.2003 v sume 1.450,30
€, teda majetok v celkovej hodnote 1.450,30 €. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na
vyrovnanie jeho podielu sumu 59.343,84 €. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 30.3.2011, č.k. 2Co 171/2010-242, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle
ustanovenia § 80 O.s.p. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo
do BSM patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný
existoval ku dňu jeho zániku. Súd nepostupoval správne, keď vyporiadal len veci, ktoré navrhli vyporiadať
účastníci. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku
dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva
a tiež aj skutočnosť, či ohľadne neho nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode o jeho rozšírení, či
zúžení podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver
súdu prvého stupňa, ktorý sa v konaní zaoberal len vecami a majetkom, ktorý patril do BSM a ktorý
účastníci označili za predmet konania. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie,
dostatočne zistiť skutkový stav a na základe zisteného skutkového stavu opätovne vyporiadať BSM
účastníkov konania.

Po doplnení dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že manželstvo účastníkov uzavreté
dňa XX.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. dňa
5.3.2002, č.k. 6C 18/2000-34, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.0.2003. Vtedy maloleté deti D.,
narodený dňa XX.X.XXXX, Z., narodený dňa XX.X.XXXX, boli na čas po rozvode zverené do výchovy
a opatery matky, otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou po 1.500,--Sk mesačne na každé
dieťa. Podľa rozsudku bola príčinou rozvratu manželstva žiarlivosť odporcu a nevera navrhovateľky.
BSM účastníkov zaniklo rozvodom. Po rozvode manželstva nedošlo medzi účastníkmi konania k dohode
o vyporiadaní ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva. Dôvodil ďalej, že
predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho
zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z
ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania. Inak by bol jeden z manželov nepomerne zvýhodnený alebo
znevýhodnený oproti druhému, pretože vychádzaním z ceny v čase zániku BSM by sa popieral trhový
systém. Pokiaľ došlo k dispozícii s vecou scudzením, pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní
BSM je dôležité, či bola táto dispozícia v súlade s ustanovením § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka
alebo nie. Ak jeden z manželov naložil s vecou, ktorá bola v BSM v rozpore s uvedeným ustanovením,
túto vec treba zahrnúť do masy. Pokiaľ však išlo o platnú dispozíciu, túto vec už nemožno zaradiť do
bezpodielového spoluvlastníctva; do bezpodielového spoluvlastníctva treba zaradiť peňažnú sumu za
vec získanú. Zo súhlasných výpovedí oboch účastníkov mal súd nepochybne zistené, že za trvania
manželstva účastníci nadobudli veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žiaden iný majetok, úspory
alebo dlhy účastníci konania do návrhu na vyporiadanie ich majetku nezahrnuli. Návrh na vyporiadanie
sumy 663,87 € získanej za predaj počítača uvedeného vo výrokovej časti rozsudku vzal navrhovateľ
späť a súd po zistení, že do BSM táto suma nepatrí, so súhlasom odporkyne, v tejto časti konanie
podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Na zistenie ceny hnuteľných vecí súd nenariadil znalecké
dokazovanie, nakoľko z podnetu navrhovateľa a so súhlasom odporkyne súd ustálil, že zostatková
hodnota hnuteľných vecí ku dňu rozvodu ich manželstva bola nulová, resp. jedná sa o veci bez hodnoty.
Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120L EČV: U. XX-XX navrhovateľ uviedol, že uvedené
vozidlo dňa 5.9.2002 previedol na tretiu osobu za cenu 265,55 € (8.000,--Sk). Odporkyňa kúpnu cenu
tohto vozidla nenamietala. O rozdelení hnuteľných vecí medzi účastníkov konania súd vychádzal z ich
zhodných tvrdení. Odporkyňa ďalej uviedla, že za trvania manželstva im bolo vyplatené odstupné za byt
na Ž. I. T. U.. Jednalo sa o sumu cca 19.916,35 € (600.000,-- Sk.), z nich cca 9.958,17 € (300.000,--
Sk) spotrebovali a sumu cca 9.958,17 € (300.000,-- Sk) si navrhovateľ bezdôvodne prisvojil. Nemá však
možnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Právo spoločného nájmu účastníkov k X - Z. U. Č.. XX Q. Y. na
X. R. U. I.. Č.. XX T. U. bolo zrušené Okresným súdom Bratislava IV. vo veci vedenej pod sp.zn. 20C
125/2003. Za ďalšiu nájomníčku bytu a členku bytového družstva súd určil odporkyňu. Dňa 18.9.2007 sa
odporkyňa stala vlastníčkou predmetného bytu. Zostatky finančných prostriedkov na účtoch v peňažnom
ústave súd mal preukázané zo správy peňažného ústavu; prevod motorového vozidla na tretiu osobu
mal zistený z technického preukazu. Všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve bola
v sume 119.498,10 €, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Z.. K. X., znalca z odboru stavebníctva,
č.13/2008 zo dňa 30.6.2008. Na základe návrhu odporkyne, ktorá hodnotu členského podielu ustálenú



znalcom Z.. X. považovala za neprimerane vysokú, nezodpovedajúcu hodnote bytu ani jeho stavu, súd
nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Z.. H. Q., znalec z odboru stavebníctva znaleckým posudkom
č.49/2009 zo dňa 18.6.2009 určil všeobecnú hodnotu členského podielu - hodnotu predtým spoločných
práv a povinností účastníkov spojených s užívaním predmetného bytu ku dňu zániku spoločného
členstva rozvedených manželov v družstve sumou 116.490,96 €.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené všetky
zákonné podmienky pre vyporiadanie BSM súdom, pretože po rozvode manželstva sa bývalí manželia
nedohodli o vyporiadaní spoločného majetku a navrhovateľ podal návrh na vyporiadanie súdom v
zákonom stanovenej lehote. Medzi účastníkmi konania nebola sporná cena ani spôsob vyporiadania
hnuteľných vecí. Spornou zostala suma 9.958,17 €, ktorá podľa tvrdenia odporkyne patrí do BSM a
ktorú navrhovateľ bezdôvodne spotreboval pre svoju potrebu a suma 265,55 €, ktorú navrhovateľ získal
za odpredaj spoločného auta Škoda 120L. Čo sa týka sumy 9.958,17 €, súd túto pri vyporiadavaní BSM
nezohľadnil, pretože odporkyňa v konaní nepreukázala, že takouto sumou peňazí skutočne manželia
disponovali a že navrhovateľ tieto peniaze minul pre svoju potrebu. Odporkyňa okrem svojho tvrdenia
za účelom preukázania tejto skutočnosti nenavrhla vykonať žiadny dôkaz: že dostali titulom odstupného
za byt sumu 19.916,35 €, že na rekonštrukciu nového bytu sa spotrebovalo cca 9.958,17 € a že
taká istá suma nemohla byť spotrebovaná pre potreby rodiny, ale že navrhovateľ túto sumu použil
pre vlastnú spotrebu. Na tomto mieste zdôraznil, že sama odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že túto skutočnosť nevie a nemá možnosť preukázať. Pokiaľ ide o motorové vozidlo Škoda 120L,
ktoré navrhovateľ za trvania manželstva predal Štefanovi Toldymu za cenu 265,55 €, táto suma patrí
do BSM, navrhovateľ auto dňa 5.9.2002, po rozvode manželstva, previedol na tretiu osobu za cenu
265,55 €; odporkyňa má právo na polovicu kúpnej ceny. Opieral sa pritom o výpoveď navrhovateľa na
pojednávaní konanom dňa 5.2.2008, keď sám uviedol, že s odporkyňou spoločne nehospodária už od
roku 2000. Je tak nepochybné, že finančný výťažok za odpredaj auta spotreboval sám. Hnuteľné veci
prikázal účastníkom tak, ako ich po rozvode obaja užívali. Peňažné prostriedky na účte navrhovateľa
vedenom vo VÚB, a.s., súd prikázal do vlastníctva navrhovateľa a na účte odporkyne vedenom v W.
U., G..Y.., do vlastníctva odporkyne. Čo sa týka zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom
družstve súd dôvodil, že manžel, ktorý sa po rozhodnutí súdu o zániku spoločného členstva rozvedených
manželov v družstve nestal členom družstva, sa po uplynutí lehoty uvedenej v § 149 ods.4 Občianskeho
zákonníka môže domáhať u druhého manžela, aby mu vyplatil polovicu hodnoty členského podielu. V
konaní o vyporiadanie BSM - bývalých spoločných nájomcov družstevného bytu a spoločných členov
bytového družstva, ktorého súčasťou je aj hodnota členského podielu, ide o hodnotu, ktorej cena sa
na účely uvedeného konania určuje obvyklou cenou, t.j. cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za
prevod členského podielu v rozhodujúcom mieste a čase. Podľa
stanoviska Kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 16 písm. b/ zákona č.
335/1991 Z.z. vyslovené v záujme zjednoteného výkladu určovania ceny nehnuteľností pri vyporiadaní
podielového a bezpodielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu ako
všeobecnú cenu určuje súd. Podľa tohto stanoviska primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový
ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci. Za
takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenových predpisov,
platných ku dňu rozvodu manželstva. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na
konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t.j. na dopyte a ponuke v danom čase
a mieste. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.
Pri určovaní zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve súd vychádzal z kontrolného
znaleckého posudku Ing. Juraja Nagya č. 49/2009 v sume 116.490,96 €. Taktiež v súlade so štandardnou
judikatúrou súdov, všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné
v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy,
vybavenia, veku a pod. Obvykle sa táto všeobecná cena (tiež trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už
zrealizovanými predajmi a kúpami členských podielov (podobných bytov) v danom čase a mieste.
Opieral sa o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo 29/2000.
S poukazom na vyššie uvedené súd hodnotu členského podielu v bytovom družstve v sume 116.490,96
€ prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Odporkyňa v priebehu celého konania (od roku 2006 až
do 7.6.2010) mala o predmetný byt záujem a členský podiel žiadala prikázať do jej vlastníctva,
mala vôľu vyplatiť navrhovateľovi finančnú náhradu zodpovedajúcu jeho polovičnému podielu, na ktorý
účel tvrdila, že má možnosť čerpať úver z peňažného ústavu. Až v odvolaní proti rozsudku zo dňa
7.6.2010 navrhla členský podiel v bytovom družstve prikázať do vlastníctva navrhovateľa, s povinnosťou



vyplatiť jej finančnú náhradu zodpovedajúcu jej podielu. V neposlednom rade súd pri
rozhodovaní, komu prikáže veci patriace do BSM do výlučného vlastníctva bral do úvahy aj to, kto veci
v súčasnosti užíva a aký vzťah k jednotlivým veciam prejavuje. Odporkyňa byt od rozvodu manželstva
užíva spolu s už, plnoletými deťmi účastníkov, je naň svojim spôsobom väčšmi odkázaná, stará sa oň,
uviedla, že zostala jeho vlastníčkou, že ho zveľadila. Súd prihliadol aj na náklady, ktoré na byt vynaložila,
môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti a napokon súd prihliadol aj na jej solventnosť
v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.

V neposlednom rade súd k obrane odporkyne uvedenej v odvolaní proti rozsudku zo dňa 6.4.2010, v
ktorom okrem iného dôvodila tým, že dňa 6.4.2010 súd vo veci rozhodol a ona chcela byť prítomná
na pojednávaní a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov, dôvodil, že na toto pojednávanie bol jej právny
zástupca riadne predvolaný, predvolanie si však na pošte v odbernej lehote nevyzdvihol. Keďže nebol
spochybnený zachovaný postup pri doručovaní predmetnej písomnosti podľa § 47 ods.2 O.s.p. zásielku
súd považoval za doručenú a vo veci podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal a po poučení podľa § 120 ods.
4 O.s.p. aj rozhodol. Dôkazy, napriek poučeniu, odporkyňou neboli predložené, alebo navrhnuté pred
ukončením dokazovania.

Pri vyporiadaní BSM môže súd určiť iné podiely manželov na spoločnom majetku než rovnaké. Súd sa
zaoberal návrhom odporkyne, aby jej podiel na spoločnom majetku bol vyšší než podiel navrhovateľa, no
nezistil predpoklady pre takéto rozhodnutie. Právne posúdenie výšky podielov účastníkov na spoločnom
majetku vychádza zo skutkových zistení a podľa názoru súdu nie sú dôvody na jeho odchylné
hodnotenie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že do BSM účastníkov patria aktíva v celkovej
hodnote 121.853,83 €. Podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, preto má každý
z nich nadobudnúť majetok v hodnote 60.926,91 €. Navrhovateľovi však vyporiadaním aktív pripadol
len majetok v hodnote 1.583,07 €, preto je odporkyňa, ktorá nadobúda aktíva v hodnote 120.270,76
€, povinná vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov na aktívach sumu 59.343,85 €, aby podiely
účastníkov na spoločnom majetku boli rovnaké, ktorú sumu súd uložil odporkyni zaplatiť do troch
mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 143, § 148, § 149
ods.3, § 150 Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 O.s.p. a keďže súdnemu sporu sa
dalo predísť len dohodou účastníkov, ku ktorej nedošlo vinou oboch strán, súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Oboch účastníkov súd v zmysle
ustanovenia § 2 ods.2 zákona č. 71/1992 Z.z. a položky 6 písm. b/ sadzobníka v znení
platnom v čase začatia konania zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za
vyporiadanie BSM. Základom poplatku je hodnota všetkých aktív majetku, po zaokrúhlení 121.853 €, z
ktorého je súdny poplatok 3%, čo je 3.655,58 €.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že napadnutý rozsudok je vydaný
po predchádzajúcom rozhodnutí okresného súdu v tejto istej veci, ktorý v dôsledku odvolania zrušil
odvolací súd v celom rozsahu a vec mu prikázal znovu prejednať a rozhodnúť. V priebehu ďalšieho
konania sa zo strany účastníkov konania - najmä navrhovateľa ukázala snaha celý predmet konania
zúžiť len na otázku družstevného bytu, ktorý nadobudli nie do spoločného vlastníctva, ale do spoločného
nájmu. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy, že predmetný byt nadobudli do spoločného nájmu najmä
z dôvodu, že ich predchádzajúci byt v spoločnom nájme na Ž. I. T. U. bol nevyhovujúci zo zdravotných
dôvodov ich synov, alergikov, a preto ho previedli na iné osoby a odstupné v sume 650.000,-- Sk bolo
prevedené na účet na meno navrhovateľa. Byt na U. I. Č.. XX, kde má stále trvalé bydlisko a skutočne aj
býva, a nie na R. Č.. X T. U., kde býva navrhovateľ, bol pridelený „zásluhou“ synov účastníkov v dôsledku
ich zdravotného stavu. Synovia v byte s ňou stále bývajú a táto skutočnosť mala byť zo strany súdu
zohľadnená pri určení podielu, aký by mala navrhovateľovi vyplatiť. Povinnosť zaplatiť mu 50 % hodnoty
členského podielu preto možno považovať za diskriminačné voči nej. Okrem toho navrhovateľ pokiaľ
v byte po rozvode manželstva býval, ničím na prevádzku bytu neprispieval, všetky úhrady spojené s
užívaním bytu hradila sama. Peniaze určené ako odstupné za byt na Ž. I. navrhovateľ minul či vybral v
čase pred doručením rozsudku o rozvode. Popri morálnej stránke veci - zabezpečenie vlastným deťom
strechu nad hlavou - je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovateľ sa domáhal v návrhu



na začatie konania vyplatenia podstatne nižšej čiastky, než o akej súd rozhodol; o tejto zmene súd
nerozhodol. Naviac súd neskúmal ani solventnosť účastníkov ohľadom možnosti vyplatenia určenej
čiastky v trojmesačnej lehote. Pri tejto cene je ochotná postarať sa o zabezpečenie prevodu vlastníctva
bytu na navrhovateľa s tým, aby zo strany navrhovateľa bola vyplatená polovica takto stanovenej ceny
členského podielu či ceny bytu. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 29/2000, poukázala na druhú vetu rozsudku
na strane 7, že všeobecná cena, či trhová cena sa zisťuje i porovnaním s už realizovanými predajmi
a kúpami členských podielov podobných bytov. Z jej strany boli súdu predložené relácie realitných
kancelárií ohľadom kúpy a predaja podobných bytov v danej lokalite, čo ale súd nebral do úvahy.
Napadnuté rozhodnutie je preto nesprávne, nespravodlivé. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Náhradu trov
odvolacieho konania nežiadala.

Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho
konania nežiadal. Súd prvého stupňa sa všetkými úlohami uloženými súdu uznesením odvolacieho súdu
vyporiadal. Tvrdenie odporkyne v tom, že žiadal menej ako mu súd priznal, je nepravdivá, pretože listom
zo dňa 9.2.2009 petit upresnil a navrhol rozhodnúť tak, že všetky veci patriace do BSM sa prikazujú do
výlučného vlastníctva odporkyne, táto je povinná na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní
získala, ktorá tiež zahŕňa hodnotu členského podielu, zaplatiť mu sumu 59.749,05 € (1.800.000,--
Sk). Odporkyňa zjavne umelo predlžuje súdne konanie. V predmetnom odvolaní uvádza dôvody,
ktoré uvádzala v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku, resp. uvádzané v skorších písomných
vyjadreniach, ústnych vyjadreniach na pojednávaní.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len
O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre
nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať
dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 8. augusta 2012; o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné. Odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody,
ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa rešpektoval právny názor odvolacieho
súdu vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí (§ 226 O.s.p.), doplnil, vykonal, dokazovanie správnym
smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne
rozhodol po právnej stránke. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 157 O.s.p. Dôvod nadobudnutia bytu na U. Č.. XX uvádzaný odporkyňou („zásluhou
synov“, ich zdravotného stavu) nie je dôvod, ktorý by bol právne a vecne kvalifikovaný odôvodniť jej
vyšší podiel pri vyporiadaní BSM oproti jej bývalému manželovi, žeby rovnaký podiel oboch bývalých
manželov bol diskriminačný voči nej. Pri vyporiadaní BSM zákonodarca bývalým manželom v prvom
rade poskytuje možnosť sa dohodnúť. Ak sa nedohodnú, o čo ide v prejednávanej veci, vyporiadanie
vykoná súd, len, v súlade s ustanovením § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka a, len, podľa zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu, z tvrdenia účastníkov
konania, osobitne odporkyne, nevyplýva, žeby v prospech odporkyne svedčal vyšší podiel ako 50%.
V predmetnom konaní, o vyporiadanie BSM, sa nerieši otázka užívania bytu, hradenia nákladov za
užívanie bytu obomi účastníkmi po rozvode ich manželstva, a tak tvrdenie odporkyne v tom, že
navrhovateľ po rozvode ich manželstva neprispieval na bývanie, na náklady spojené s užívaním bytu,
nemajú pre vec právny význam. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa
správne poukázal aj na odvolateľkou vytýkaný obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky



vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 29/2000 (strana 7 rozsudku). Do masy majetku BSM patrí všetko, čo
existovalo ku dňu zániku manželstva účastníkov, teda ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o
rozvode ich manželstva; za žiadnych okolností nemožno zohľadniť to, čo sa minulo, čo sa spotrebovalo
skôr. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM súd postupuje o.i. aj podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, o.i., ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Lehota troch mesiacov
určená odporkyni na plnenie je dostatočná. Sama prezentovala, že je solventná. Ak by aj nebola, daná
lehota je dostatočná na to, aby si zadovážila prostriedky (napr. v peňažnom ústave). Na tomto mieste
odvolací súd zdôrazňuje, že zákonodarca ukladá lehotu na plnenie tri dni od právoplatnosti rozsudku
(§ 160 ods. l veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p.). Napokon pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemalo
žiaden právny význam ani tvrdenie odporkyne v tom, nech zostatková hodnota členského podielu
pripadne navrhovateľovi a sama je ochotná postarať sa o zabezpečenie prevodu vlastníctva bytu na
navrhovateľa; išlo o veľmi všeobecné tvrdenie bez označenia konkrétnych úkonov k tomu smerujúcich.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odporkyňa, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).

Úspešnému navrhovateľovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže ich
náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/32/2006

    potvrdené

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam