Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/193/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406213217 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406213217.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľky: A. A. J. D. Š. K. H. G. Í. A. H. V. Á. , rodená L., bytom X., B.. B. Č.. XXX/X, zastúpená Mgr. Petrom Švarcom, advokátom v Prievidzi, Nám. slobody č. 1/17, proti odporcovi: T. SK, Q..J..H.., A. Č.. XX, B., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy X.XXX,XX €. (XX.XXX,--Sk), s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 12. mája 2009, č.k. 18C 42/2006-74, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 12.05.2009, č.k. 18C 42/2006-74, zamietol návrh navrhovateľky. Ním sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy X.XXX,XX €. (XX.XXX,-- Sk) spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania od 21.06.2006 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodila tým, že dňa 09.08.2005 (ako veriteľ) uzatvorila s odporcom (ako dlžníkom) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej odporcovi poskytla pôžičku peňazí v sume XX.XXX,-- Sk so splatnosťou dvadsať rokov. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola presviedčaná zástupcami odporcu o výhodnosti pôžičky pri rýchlom uzatvorení tejto zmluvy; vzhľadom k tomu bola nútená si na poskytnutie pôžičky sama požičať peniaze od tretej osoby. Zmluva o pôžičke je pre ňu jednostranne nevýhodná, pretože pôžička je úročená úrokom vo výške 0,5% p.a., čo je úrok neprimerane nízky. Tiež sú pre ňu jednostranne nevýhodné ustanovenia predmetnej zmluvy o nemožnosti od nej jednostranne odstúpiť, ktoré ustanovenia sú súčasne v rozpore so zákonom, nakoľko možnosť odstúpiť od zmluvy je právo, ktorého nie je možné sa vzdať, ani ho zmluvne obmedziť. Vzhľadom k jednostrannej nevýhodnosti predmetnej zmluvy o pôžičke, ako aj pre jej rozpor so zákonom, navrhovateľka písomne odstúpila od zmluvy o pôžičke dňa 05.06.2006. Následne písomne vyzvala odporcu na vrátenie sumy XX.XXX,-- Sk v lehote do 20.06.2006. Odporca jej listom zo dňa 23.06.2006 oznámil, že uvedenú pôžičku jej vráti tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke. Navrhovateľka mala za to, keďže platne odstúpila od zmluvy o pôžičke, že došlo v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka k jej zrušeniu a odporcovi nevrátením prijatého plnenia vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré jej je povinný v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vrátiť. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, preukázané nasledovné právne skutočnosti. Zmluvou o pôžičke zo dňa 09.08.2005 navrhovateľka ako veriteľ poskytla odporcovi ako dlžníkovi pôžičku peňazí v sume XX.XXX,-- Sk, splatnú vrátane úrokov uplynutím 20. roku od podpisu tejto zmluvy proti spätnému prevodu vlastníckeho práva k 2 ks cenných papierov ,,R. Q. K. Q. Q. D. X. 0,00 %", ku ktorým získala vlastníckeho právo na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorú účastníci mali podľa zmluvy o pôžičke uzavrieť súčasne s touto zmluvou; dohodnuté boli úroky vo výške 0,5 % p.a. Odporca sa zaviazal previesť na navrhovateľku vlastnícke právo k vyššie uvedeným 2 ks cenných papierov v súlade so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 09.08.2005. Navrhovateľka je podľa zmluvy o pôžičke oprávnená od tejto jednostranne odstúpiť v prípade, že na ňu dlžník neprevedie v lehote 150 dní od jej podpisu vlastnícke právo k uvedeným cenným papierom, avšak nie je oprávnená od nej jednostranne odstúpiť v prípade, že včas a riadne nesplní svoje záväzky plynúce zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 09.08.2005. Okrem týchto možností odstúpenia od zmluvy nie je možné v zmysle zmluvy o pôžičke túto jednostranne vypovedať. Odstúpením od zmluvy o pôžičke, zo dňa 05.06.2006, navrhovateľka oznámila odporcovi, že v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka odstupuje od zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2005, nakoľko je pre ňu jednostranne nevýhodná. Nevýhodnosť odôvodnila neprimerane nízkym úročením pôžičky a ustanoveniami o nemožnosti jednostranne odstúpiť od predmetnej zmluvy, ktoré sú v rozpore so zákonom. V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa možno na súde domáhať vrátenia toho, čo bolo prijaté na základe takto zrušenej zmluvy (podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona), pričom súd posúdi ako otázku predbežnú, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Znamená to, že v prípade, že by navrhovateľka platne odstúpila od zmluvy o pôžičke listom zo dňa 05.06.2006, mala by nárok domáhať sa od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia (poskytnutej pôžičky). Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či navrhovateľka odstúpila platne od zmluvy o pôžičke, teda či došlo k zrušeniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorého by vznikol navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že účastník zmluvy môže od nej odstúpiť jednostranným úkonom v týchto prípadoch: a/ ak to ustanovuje Občiansky zákonník (napríklad § 49 odstúpenie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok), b/ ak to ustanovuje iný zákon, c/ ak si to dohodli účastníci zmluvy a povaha zmluvy (jej obsah) to pripúšťa. Navrhovateľka odstúpila od zmluvy o pôžičke zo zákonného dôvodu v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. Na platné odstúpenie od zmluvy o pôžičke a následné zrušenie predmetnej zmluvy od začiatku (ex tunc) sa žiadalo v konaní preukázať, že navrhovateľka uzavrela zmluvu o pôžičke v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pojem tieseň v zákone definovaný nie je. Vo všeobecnosti však za tieseň môžeme považovať stav osoby (hospodársky, sociálny), v ktorom sa ocitla, bez ohľadu na jeho pôvod a dôvod; ktorý na túto osobu pôsobí tak, že uzavrie zmluvu pre ňu nápadne nevýhodnú (spôsobujúcu jej ujmu), ktorú by inak (nebyť tiesne) neuzavrela. Nevyžaduje sa, aby tieseň vyvolal druhý účastník, ani aby o nej vedel, stačí že tieseň existuje v čase uzavretia zmluvy. Tieseň sama osebe neumožňuje účastníkovi, aby odstúpil od zmluvy, ktorú v tomto stave uzavrel. Popri tiesni sa ešte vyžaduje, aby pre účastníka konajúceho v tiesni súčasne vyplynuli zo zmluvy nápadne nevýhodné podmienky. Nápadne nevýhodné podmienky (ich existenciu) treba posudzovať vždy individuálne. V takomto ponímaní ide o nevýhodné podmienky vtedy, ak plnenie, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana, je v zjavnom nepomere s plnením, ktoré obdrží od druhej zmluvnej strany. Oba predpoklady v zmysle ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka (tieseň aj nápadne nevýhodné podmienky), musia byť v dobe právneho úkonu (t.j. v čase uzavretia zmluvy) splnené súčasne, inak nemožno opodstatnene uplatniť právo od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľka odstúpenie od zmluvy o pôžičke zo dňa 09.08.2005 odôvodnila v odstúpení od zmluvy o pôžičke zo dňa 05.06.2006 adresovanom odporcovi tým, že uvedená zmluva je pre ňu jednostranne nevýhodná, pretože podľa čl. II prvej vety zmluvy o pôžičke je pôžička v sume XX.XXX,-- Sk úročená úrokom vo výške 0,5 % p.a., čo je úrok neprimerane nízky. Takisto sú pre ňu jednostranne nevýhodné ustanovenia čl. III zmluvy o pôžičke o nemožnosti jednostranne odstúpiť od zmluvy, ktoré sú súčasne v rozpore so zákonom. Navrhovateľka, ktorá bola riadne poučená podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku však súdu vôbec nepreukázala, žeby sa v čase uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 09.08.2005 nachádzala objektívne v tiesni, t.j. v stave (či už hospodárskom, sociálnom alebo psychickom), ktorý by na ňu doliehal takým spôsobom a takou závažnosťou, že ju obmedzoval v slobode rozhodovania natoľko, že urobila právny úkon (uzavrela uvedenú zmluvu), ktorý by inak neurobila. Nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že uzavrela zmluvu o pôžičke dňa 09.08.2005 v tiesni (argumentovala len tým, že zmluva je pre ňu nevýhodná), súd sa už ďalej nezaoberal splnením druhého zákonného predpokladu, nakoľko jeho naplnenie by pre navrhovateľku nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci. Odstúpenie navrhovateľky od zmluvy o pôžičke je teda neplatné, zmluva o pôžičke sa v zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezrušila a navrhovateľke preto nevznikol nárok domáhať sa od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia. Mal tak nepochybne preukázané, že návrh navrhovateľky je nedôvodný. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka bola vo veci neúspešná a úspešný odporca, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania, si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V prvom rade opísala návrh na začatie konania (z č.l. 1, 2 spisu). Ďalej dôvodila, že na pojednávaní nariadenom na deň 12.05.2009 sa osobne zúčastnila sama. Do budovy súdu sa včas dostavil aj jej právny zástupca, ako aj právna zástupkyňa odporcu, ktorí spoločne čakali na konanie pojednávania pred nesprávnou pojednávacou miestnosťou, pretože sa zhodne obaja dostali do omylu o mieste konania pojednávania na základe oznámenia uvedeného na čísle dverí 323/3. Svedčí o tom aj jej vyjadrenie na str. 2 zápisnice o pojednávaní, keď hovorila, že videla svojho právneho zástupcu nastupovať do vlaku a nevie prečo neprišiel. Súd prvého stupňa nemal vo veci konať len za jej prítomnosti a pojednávanie mal odročiť. Hoci súhlasila s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, nie je právne znalá, aby vedela, že súhlasiť nemusela. Konanie na súde prvého stupňa dňa 12.05.2009 preto považuje za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 132/2001. Dôvodila ďalej, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol vôbec vypočutý odporca, čím súd nevykonal jeden zo základných dôkazov potrebných pre zistenie skutkového stavu, čím len na základe ostatných vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Na preukázanie okolností uzatvorenia zmluvy o pôžičke dňa 09.08.2005 a jej majetkovú situáciu v čase uzatvorenia zmluvy navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkyne P. L., jej matky. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa nevyporiadal s jej tvrdením, že pri uzatváraní zmluvy bola presviedčaná zástupcami odporcu o výhodnosti pôžičky pri rýchlom uzatvorení tejto zmluvy, čím bola nútená si na poskytnutie pôžičky sama peniaze požičať od tretej osoby, čo je zjavne konanie v tiesni. Zmluva o pôžičke je pre ňu jednostranne nevýhodná, pretože podľa čl. II prvá veta pôžička je úročená úrokom len vo výške 0,5 % p.a., čo je úrok neprimerane nízky. Takisto je jednostranne nevýhodný pre ňu čl. III o nemožnosti jednostranne odstúpiť od zmluvy. Zdôraznila ustanovenie § 49, § 39, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu navrhla zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a jej návrhu vyhovieť; teda uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu X.XXX,XX € so 6 % ročným úrokom z omeškania od 21.06.2006 do zaplatenia. Žiadala tiež náhradu trov konania. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v odvolaní. Dňa 09.08.2005 uzavreli nielen zmluvu o pôžičke, ale aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a zmluvu o zastupovaní vrátane jej príloh. Účelom obchodného vzťahu medzi nimi v zmysle predmetných zmlúv bolo, že zástupca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu určitého druhu zmlúv na finančné príp. poistné produkty a za činnosti vykonávané podľa týchto zmlúv mu bude prináležať provízia. Do pozornosti súdu dal osobitne zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a ktorú navrhovateľka zrejme účelovo súdu nepredložila. Odporca pre navrhovateľku na základe nej zakúpil 2 ks cenných papierov „R. Q. K. Q. Q. D. X. 0,00 %“ v nominálnej hodnote 1 ks á 1.000,-- USD splatných v roku 2025. Preukázal ďalej, že navrhovateľka potvrdila svojím čestným prehlásením, že prevzala od J.-Q. F., H..C..X.., T..Q.., B., jeden exemplár komisionárskej zmluvy o sprostredkovaní kúpy a predaja cenných papierov, a jednak súdu predložil doklad o bezodplatnom prevode cenných papierov zo dňa 14.10.2005 na navrhovateľku. Sám si teda splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Nie je pravdou, že navrhovateľka pri uzatváraní zmlúv bola presviedčaná jeho zástupcami o výhodnosti pôžičky pri rýchlom uzatvorení týchto zmlúv. Svoj podnikateľský zámer predstavuje prostredníctvom lektorov na prezentáciách, na ktoré sa účastníci prihlasujú cez svojich sponzorov, predložil súdu ako dôkazný materiál prihlášku účasti na obchodnom rokovaní, ktorá je podpísaná samotnou navrhovateľkou a ktorá sa zúčastnila obchodného rokovania dňa 22.05.2005. Predmetné zmluvy uzatvorila až dňa 09.08.2005. Mala tak dostatok časového priestoru na zváženie, či pristúpi k uzatvoreniu zmlúv. Dôvody navrhovateľky uvádzané v odvolaní považuje za účelové, zarážajúce. Náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. Navrhovateľka sa k predmetnému vyjadreniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonného podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2012; termín verejného vyhlásenia rozsudku účastníkom oznámil zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa stotožňuje aj s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne také vecné a právne dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva a navrhovateľka ani nepreukázala, žeby bol dôvodný aspoň jeden odvolací dôvod, ktorými odvolanie odôvodňovala (vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.). Právny zástupca navrhovateľky sa nezúčastnil ani na jednom pojednávaní (dňa 11.11.2008, 27.01.2009, z neúčasti ktorých sa ospravedlnil; dňa 12.05.2009, z neúčasti ktorého sa neospravedlnil). Navrhovateľka na pojednávaní dňa 12.05.2009 súhlasila, aby sa pojednávalo, rozhodlo v neprítomnosti jej právneho zástupcu, videla ho nastupovať do vlaku, nevedela uviesť, prečo neprišiel; po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nemala žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Vôbec nenamietala, žeby súd prvého stupňa pochybil pri oznamovaní pojednávacej miestnosti, resp. žeby mala nejaký problém vôbec pojednávaciu miestnosť nájsť. Odvolací súd vadu v postupe súdu prvého stupňa, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nezistil. Vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol pritom na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 132 O.s.p.), rozsudok súdu prvého stupňa má všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Neobstojí tak odvolací dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.; konanie nemá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, navrhovateľka na pojednávaní nenavrhovala vykonať žiadne dôkazy a v návrhu na začatie konania vôbec nenavrhovala vykonať dôkaz výsluchom svedkyne jej matky; napokon súd prvého stupňa aj vec posúdil správne po právnej stránke. Navrhovateľka, jej právny zástupca, mala dostatok časového priestoru (vo veci boli vytýčené tri pojednávania), súd im poskytol reálnu možnosť uplatniť práva a právom chránené záujmy. Treba ešte uviesť, že odporca vôbec nenamietal nesprávnosť označenia pojednávacej miestnosti dňa 12.05.2009, resp. žeby súd účastníkov priviedol do omylu. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno v tom, že nepreukázala, žeby zmluvu o pôžičke uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cdo 51/20117, 5Cdo 218/2009, 7Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 01.01.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.