Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406220424 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1406220424.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČ: 30 807 484, proti povinnému: T-Distribučná, s.r.o., Eisnerova 21, 841 07 Bratislava, IČO: 35 816 155, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.518,62 Eur istiny s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Marek Tomašovič, so sídlom Exekútorského úradu Gajova 7, 811 09 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 37Er/12651/2006-14 zo 16.09.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 37Er/12651/2006-14 zo 16.09.2010, v napadnutej časti výroku o určení výšky trov exekúcie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa I., zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „EP“) z dôvodu nemajetnosti povinného. II., Uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 196,84 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia opierajúc sa o ustanovenie § 203 ods. 2 EP a §§ 14, 15, 22, 23 a 25 vyhlášky MS SR č. 288/95 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Výšku trov exekúcie uplatnenej súdnym exekútorom vo výške 249,14 Eur moderoval a vyčíslil vo výroku napadnutého uznesenia uvedenej sume. Proti tomuto uzneseniu v časti určenej výšky trov exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o určení výšky trov exekúcie. Uviedol, že exekútorovi priznané trovy exekúcie nezohľadňujú procesný výsledok exekučného konania, sú neprimerané a nezohľadňujú všeobecnú požiadavku ich účelnosti a hospodárnosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal včas podané odvolanie v intenciách § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je, čo do časti vypočítanej výšky trov exekúcie dôvodné. Z preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že trovy exekúcie si poverený súdny exekútor uplatnil podaním zo dňa 31.08.2009 vo výške 249,14 Eur, z toho odmenu súdneho exekútora účtoval: - podľa časovej špecifikácie: 6začatých hodín (zápis návrhu do registra EX, pridelenie spisovej značky, kontrola náležitostí návrhu - 1 začatá hodina, žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie - 1 začatá hodina, vydanie upovedomenie o začatí exekúcie a príkazu na začatie exekúcie - 1 začatá hodina, vydanie exekučného príkazu na postihnutie pohľadávky z účtov v bankách - 1 začatá hodina, zisťovanie stavu dokumentov založených v zbierke listín OR - 1 začatá hodina, vyhotovenie podania na zastavenie exekúcie - 1 začatá hodina) x 6,64 Eur vo výške 39,84 Eur, - podľa úkonov z paušálnou odmenou: 1 x získanie poverenia súdu, 2 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 11 x doručenie príkazu na začatie exekúcie bankám, 13 x doručenie exekučného príkazu, 2 x zisťovanie majetku povinného: lustrácia nehnuteľností, 2 x zisťovanie majetku povinného: lustrácia podielov v obchodných spoločnostiach, 1 x zisťovanie majetku povinného: výzva konateľovi povinného na podanie vyhlásenia o majetku povinného, 1 x zisťovanie majetku povinného: dopyt na evidenciu vozidiel, 1 x zisťovanie sídla povinného: lustrácia v obchodnom registri na internete, 2x zisťovanie sídla povinného: osobné zisťovanie spolu 36 x 3,32 Eur = 119,52 Eur - náhradu hotových výdavkov vo výške 50,- Eur pozostávajúcich z: papier 0,40 Eur, ostatné poštovné obálky 8,30 Eur, spisový obal 0,54 Eur, poštovné do vlastných rúk 12,80 Eur, obálky s doručenkou 0,96 Eur, pomerné náklady na prevádzku úradu 27,- Eur. Na základe takto účtovaných trov exekúcie súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov za úkony označené ako zápis návrhu do registra EX, pridelenie spisovej značky, kontrola náležitostí návrhu a vypracovanie podania na zastavenie exekúcie, nakoľko sa jedná o administratívne úkony podľa § 25 vyhlášky. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov označených ako pomerené náklady na prevádzku úradu, nakoľko sa nejedná o náklady priamo vynaložené na vymáhanie pohľadávky oprávneného v zmysle § 200 ods. 1 EP a ani DPH z hotových výdavkov, nakoľko v zmysle § 196 EP sa o DPH zvyšuje iba odmena súdneho exekútora. Ostatné trovy vo výške 196,84 Eur považoval za vyúčtované v súlade s EP a s vyhláškou. Z uvedeného je zrejmé, že pri určení výšky trov exekúcie sa súd prvého stupňa dostatočne nezaoberal tým, či pri úkonoch exekútora ide o účelne uskutočnené úkony a efektívne vynaložené náklady s ohľadom na dosiahnutý výsledok. Bez bližšej časovej identifikácie týchto zložiek z hľadiska ich priebehu v plynutí exekúcie nemožno posúdiť účelnosť účtovaných úkonov, primeranosť počtu hodín, prípadne hospodárnosť vynaložených nákladov na exekúciu. Pri časovej odmene podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 vyhlášky, prvostupňový súd priznal exekútorom vyúčtovanú odmenu a pritom neprihliadol na to, že exekútor pri jednotlivých časoch účtovanej činnosti neprípustne vykonal zaokrúhlenie na celú hodinu. Zaokrúhľovanie časového trvania úkonu sa vykonáva až po sčítaní samostatných časových úsekoch jednotlivých exekučných činností, ktoré však nespadajú pod režim paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Paušálna odmena totiž v sebe zahŕňa i časový úsek. Z tohto pohľadu je potom nejasné napr. priznanie odmeny za zápis návrhu, žiadosť o poverenie, nakoľko bez ďalšieho ide o paušálny úkon - získanie poverenia, tiež vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, vydanie príkazu na vykonanie exekúcie a podobne. Podľa § 1 OSP, Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne Iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 169 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa nakoľko exekučný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nešpecifikoval trovy exekúcie z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti, nerešpektoval procesnú situáciu, ktorá inak viedla k zastaveniu exekúcie ako takej. Keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí z vyššie naznačeného hľadiska nešpecifikoval priznané trovy exekúcie, neriadil sa dôsledne pravidlami ovládajúcimi priznávanie trov exekúcie, oprávneného ukrátil na jeho právach o možnosť vyjadriť sa k jednotlivým položkám predstavujúcim konkrétne úkony exekútora, ich časovej identifikácie a vynaložených vecných nákladov, ktoré svojim rozhodnutím exekútorovi priznal. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v časti určenej výšky trov exekúcie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a v súlade s ods. 3 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.