Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/520/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407213105 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1407213105.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdy Florekovej v právnej veci navrhovateľky : H. Y., U. U., G. J. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ing. Richardom Vanekom, advokátom v Bratislave, Dobrovičova č. 4, proti odporcovi : R. U., U. U., Q. Č.. XX, o zaplatenie 381,73€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 31. októbra 2011, č. k. 16 C 420/01-130 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke istinu v sume 2.937,66 € a úroky z omeškania 9 % ročne od 13.09.2006 do 10.10.2011 v sume 1.263,16 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov konania v sume 257,50 € a navrhovateľovi je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 375,20 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Slovenskej sporiteľni, číslo účtu 10410513/0900 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka v deň podpísania zmluvy o pôžičke, t.j. 13. júla 2006 poskytla odporcovi titulom pôžičky sumu 3.319,40 € (100.000,- Sk) v hotovosti. Odporca svojim podpisom prevzatie tejto sumy potvrdil a súčasne sa zaviazal pôžičku splatiť formou mesačných splátok vo výške 1 500,- Sk. Účastníci zmluvy o pôžičke sa dohodli na úrokoch vo výške 10 % za rok. Odporca svoj zmluvný záväzok prvú splátku zaplatil navrhovateľke dňa 29.11.2006 vo výške 500,- Sk a 3 x vo výške 1.000,- Sk dňa 26.01.2007, 22.02.2007 a 23.02.2007, t.j. spolu 116,18 € (3.500,- Sk). Odporca svoj zmluvný záväzok v stanovenej lehote neplnil. Prvú splátku uhradil po výzve zo dňa 24.10.2006 a nepravidelne uhradil len čiastku 3.500,- Sk (116,178 €). Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 657, § 559 ods. 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorú odporca ako dlžník mal vrátiť navrhovateľke ako veriteľovi v mesačných splátkach po 49,79 € (1.500,- Sk), kde odporca si túto povinnosť neplnil riadne a včas a splatil nepravidelnými splátkami navrhovateľke do 23.02.2007 len čiastku 116,178 € (3.500,- Sk). Odporca sa dostal do omeškania jednotlivých nezaplatených splátok, ktoré bol odporca povinný plniť v zmysle zmluvy o pôžičke. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné nesplatenie zostatku pôžičky. Odporca ku dňu pojednávania 10.10.2011 bol navrhovateľke dlžný 2.970,8557 € a preto súd návrhu vyhovel. Navrhovateľ žiadal úhradu istiny vo výške 2.937,66 € a úroky z omeškania 9 % od 13.09.2006 do 10.10.2011 v sume 1.263,16 €. Súd mu priznal celú žalovanú istinu vo výške 2.937,66 € a úroky z omeškania 9 % od 13.09.2006 do 10.10.2011 v sume 1.263,16 €. Obdobie za ktoré si uplatňuje navrhovateľ od 13.9.2006 do 10.10.2011 (5 x 365 /päť rokov/ = 1 825 + 1 /jeden rok priestupný/ = 1 826 dní do 13.9.2011; obdobie 14.9.2011 - 10.10.2011 = 27 dní, spolu od 13.9.2006 do 10.10.2011 = 1 853 dní), istina x 9 % = 264,3894 € - ročný úrok z istiny; 264,3894/365 = 0,7243 € - denný úrok z istiny; 0,7243 € x 1 853 dní = 1.342,13 € - úrok z istiny od 13.9.2006 - 10.10.2011, preto súd úroky z omeškania v sume 1263,16 € navrhovateľovi priznal. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu v konaní a trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyčíslenia navrhovateľa v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v súčasnom znení (ďalej len „vyhláška“) vo výške 375,20 € (4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenie zo dňa 17.1.2007, návrh na začatie konania zo dňa 6.6.2007, účasť na pojednávaní dňa 15.6.2011,10.10.2011), keď základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby do 15.06.2011 (hodnota sporu 11.919,- Sk /395,64 eur) je 28,22 €, za 1 úkon právnej služby od 15.06.2011 do 10.10.2011 (zmena návrhu na pojednávaní dňa 15.06.2011; hodnota sporu 3.792,96 €) je 141,09 €; za 1 úkon právnej služby od 10.10.2011 (zmena návrhu na pojednávaní dňa 10.10.2011; hodnota sporu 4.015,50 €) je 151,05 €; hodnota režijného paušálu za rok 2007 je vo výške 178,- Sk (5,90 €), za rok 2011 je vo výške 7,41 €. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Nepoprel , že s navrhovateľkou uzavrel (podpísal) zmluvu o pôžičke vo výške 3.3190,40 € (100.000,- Sk), ale zmluva bola uzavretá s ohľadom na skutočnosť, že v tom čase žil s dcérou navrhovateľky X. Y., s ktorou má dve deti a spolu tvorili rodinu. Pôžička bola zo strany všetkých zainteresovaných osôb (on, navrhovateľka a jej dcéra) jednoznačne a výslovne deklarovaná ako spoločný záväzok odporcu a dcéry navrhovateľky. Medzi ním a dcérou navrhovateľky bola uzavretá výslovná dohoda, že pôžičku bude splácať dcéra navrhovateľky, a to z toho dôvodu, že on sa zaviazal splácať ďalšiu spoločnú pôžičku vo výške 200.000,- Sk poskytnutú Slovenskou sporiteľňou. Uvedené dohody navrhovateľka plne akceptovala, vyslovila s nimi bezvýhradný súhlas a napokon s vedomím tohto skutkového i právneho stavu pristúpil on k podpísaniu predmet- nej zmluvy o pôžičke vo výške 100.000,- Sk. Uviedol, že peniaze z cit. zmluvy nikdy neprevzal a to ani v hotovosti, ani formou prijatia na svoj účet. Navrhovateľka mu predmet pôžičky nikdy neodovzdala, peniaze nikdy nevidel a nikdy s nimi nedisponoval a nemá žiadne poznatky, na aký účel bola pôžička použitá, ak vôbec bola reálna, o čom v súčasnosti vážne pochybuje. Preto nemôže mať postavenie dlžníka, nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a pokiaľ platil úvodné splátky, chápal ich iba ako faktickú pomoc pri plnení záväzku dcéry navrhovateľky, ktorá sa uvedenú pôžičku podujala podľa navrhovateľkou akceptovanej dohody splácať. Vzhľadom na neposkytnutie reálnych finančných prostriedkov, záväzok na ich vrátenie nemôže objektívne existovať, ba ani samotná zmluva za daných okolností nevznikla, nejestvuje od samého začiatku a to aj titulom jej absolútnej neplatnosti podľa Občianskeho zákonníka. Záverom uviedol, že okrem týchto skutočností nemohol, resp. nemal možnosť v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadriť sa dostatočne k veci a všetkým súvisiacim skutočnostiam, ktoré neboli v potrebnom rozsahu predmetom dokazovania, čo nie je v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p. a vníma tento postup súdu ako odnímanie možnosti pred súdom konať, čo spočívalo predovšetkým v znemožnení práva ako účastníka konania vyjadrovať sa k veci a navrhovať dôkazy a tak chrániť svoje práva a právom chránené záujmy priznané mu v občianskom súdnom konaní. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že odporca klame, že neprevzal od nej peniaze, ktoré mu boli dňa 13. júla 2006 poskytnuté na základe uzatvorenej pôžičky. Poskytnutie peňažnej pôžičky a jej splácanie odporca podpísal pred notárom toho istého dňa, t.j. 13. júla 2006. Ona o žiadnych dohodách o splácaní pôžičiek nevedela a nevie, avšak podľa vyjadrenia dcéry má vedomosť, že aj pôžičku vo výške 200.000,- Sk poskytnutú Slovenskou sporiteľňou odporcovi, splácala minimálne dva roky dcéra navrhovateľky. Na pojednávaní dňa 10.10.2011 sa odporca vôbec nebránil, že by poskytnutú peňažnú pôžičku neprevzal a že ju nepoužil na rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti, ktorú vlastnil a zrejme aj vlastní otec odporcu, keď nadovšetko v období, keď jej dcéra žila s odporcom, bola kúpená kuchynská linka, ktorá zostala u odporcu. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., keď rozsudok bol v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. verejne vyhlásený a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Z citovaného ustanovenia § 657 teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi; to všetko v doterajšom konaní navrhovateľkou preukázané bolo. Zmluva o pôžičke môže byť dohodnutá ako zmluva odplatná ale aj ako zmluva bezodplatná. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že účastníci uzavreli dňa 13.7.2006 pred Notárskym úradom H.. H. J. zmluvu o pôžičke, ktorá mala všetky náležitosti v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predmetom pôžičky bola suma 100.000,-Sk, ktorú sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 1.500,-Sk. Odporca si túto povinnosť neplnil riadne a včas a splatil nepravidelnými splátkami navrhovateľke do 23.02.2007 len čiastku 3.500,- Sk (116,178 €). Odporca sa dostal do omeškania jednotlivých nezaplatených splátok, ktoré bol odporca povinný plniť v zmysle zmluvy o pôžičke a splatný dlh ku dňu, keď došlo naposledy k zmene návrhu a to na pojednávaní dňa 10.10.2011, bol 92.500,-Sk (3.070,44 €). Ak teda prvostupňový súd viazaný návrhom v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke i sumu 2.937,66 € (88.500,-Sk), rozhodol vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane úrokov z omeškania, keď v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že od úrokov dohodnutých podľa § 658 ods. 1 (tieto boli dohodnuté vo výške 10 % ročne) treba odlišovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo nielen na dohodnuté úroky, ale aj na úroky z omeškania, čo je daný prípad, keď´ sa odporca vzhľadom na čas vrátenia do dostal do omeškania. Námietky odporcu uvedené v odvolaní týkajúce sa toho, že navrhovateľka mu predmet pôžičky nikdy neodovzdala a vzhľadom na neposkytnutie reálnych finančných prostriedkov, záväzok na ich vrátenie nemôže objektívne existovať, ba ani samotná zmluva za daných okolností nevznikla, nejestvuje od samého začiatku a to aj titulom jej absolútnej neplatnosti podľa Občianskeho zákonníka, sú právne irelevantné. Tieto skutočnosti sú novými skutočnosťami v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p., ktoré nemôžu byť odvolacím dôvodom, lebo nespĺňajú podmienky tam uvedené v písm. a), b), c), d). Odvolací súd aj napriek tomu poukazuje na to, že odporca počas prvostupňového konania uzavretie zmluvy a prevzatie finančných prostriedkov nenamietal a dokonca uznal, že finančné prostriedky zo strany navrhovateľky boli poskytnuté (odpor č.l. 21 spisu, pojednávanie dňa 15.6.2011 č.l. 32 spisu, pojednávanie dňa 10.10.2011 č.l. 39 spisu). Odporca namietal len tú skutočnosť, že tieto prostriedky mala podľa dohody vrátiť dcéra navrhovateľky, s ktorou vtedy žil v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť ale zostala len v rovine tvrdení, keď ju nepotvrdila pri svedeckej výpovedi dcéra navrhovateľky X. Y. (č.l. 40 spisu) a nadovšetko v samotnej zmluve sa zaviazal k úhrade týchto prostriedkov odporca. Záverom odvolací súd má za to, že nedôvodná je námietka odporcu uvedená v odvolaní, že mu ako účastníkovi konania postupom súdu bola odňala možnosť konať pred súdom pretože, nemal možnosť v konaní pred prvostupňovým súdom vyjadriť sa dostatočne k veci a všetkým súvisiacim skutočnostiam, ktoré neboli v potrebnom rozsahu predmetom dokazovania, čo spočívalo predovšetkým v znemožnení práva ako účastníka konania vyjadrovať sa k veci a navrhovať dôkazy a tak chrániť svoje práva a právom chránené záujmy priznané mu v občianskom súdnom konaní. Z obsah spisu vyplýva, že odporca bol riadne predvolávaný na pojednávania, na ktoré sa aj dostavil, mal možnosť riadne sa vyjadrovať k veci, k dokazovaniu, keď aj kládol otázky svedkyni, po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a v rámci záverečného vyjadrenia v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. namieta len trovy právneho zastúpenia navrhovateľky (pozri zápisnice z pojednávania). Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal, pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. návrh na ich priznanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.