Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407219903 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1407219903.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Valérie Kleinovej a členiek JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Jany Cisárovej v právnej veci navrhovateľa: L. V. T.I., M. Z. XX, F., IČO: XX XX XX XX, proti odporcovi: F. R., podnikajúci pod obchodným menom F. R. - R., Q. X, F., zast. JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom, Riečna 2, Bratislava, o náhradu poistného plnenia 3.580,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. novembra 2010 č.k. 12C 298/2009-157, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.580,16 eur so 6% úrokom z omeškania od 14.02.2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 214,70 eur, všetko do 3 dní. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť nahradiť mu poistné plnenie poskytnuté poškodenej M. L. L. L., E..L.., so sídlom U. E. XXX U. F. (Y.), z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. a odporcovi priznal náhradu trov konania 980,46 eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca zavinil dopravnú nehodu na území M., pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti L. L. a že k motorovému vozidlu Š. S., evidenčné číslo F. XXX J., ktorým bola škoda spôsobená neuzavrel zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti"). Návrhu na priznanie náhrady predmetného poistného plnenia však nevyhovel preto, že nebolo preukázané, aká škoda bola na aute spoločnosti L. L. pri nehode spôsobená a navrhovateľ zaslal M. poisťovacej kancelárii sumu, ktorú žiadala bez toho, aby skúmal, či táto zodpovedá škode spôsobenej odporcom. Konštatovanie navrhovateľa, že nemá oprávnenie preskúmavať konanie M. národnej poisťovacej kancelárie a že jej musel žiadanú náhradu škody zaslať, neakceptoval. Prihliadol pritom na vyjadrené pochybnosti odporcu, ako osoby zodpovednej za škodu, či plnenie navrhovateľa, ktoré poskytol talianskej kancelárii poisťovateľov zodpovedá skutočnej škode. Uplatňovanú náhradu poistného plnenia nepovažoval za odôvodnenú i preto, že predložený znalecký posudok podaný M. centrálnym úradom k výške škody spôsobenej pri predmetnej nehode nepovažoval za objektívny, keď znalec vykonal obhliadnu vozidla, poškodeného 18.09.2004, až v marci 2005 a po oprave vozidla a že vychádzal len z dokladov o oprave auta a vyvoláva oprávnené pochybnosti o tom, či vykonaná oprava súvisela len s jeho poškodením pri predmetnej dopravne nehode. Poukázal i na to, že M. národná kancelária poisťovateľov si uplatnila náhradu plnenia 2.594,06 eur, hoci za opravu bola žiadaná suma 2.312,54 eur a náklady na opravu v znaleckom posudku boli odhadnuté na 2.311,70 eur. K právnemu posúdeniu veci súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 420, § 427, § 442 ods. 1 Obč. zák. a § 24 ods. 2 písm. b/ a ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 381/2001 Z.z.“) a vyjadril záver, že vo veci ide o osobitný nárok navrhovateľa na náhradu vyplateného poistného plnenia podľa § 24 zák.č. 381/2001 Z.z. voči odporcovi ako osobe zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O trovách konania rozhodol podľa úspechu vo veci tak, že odporcovi priznal náhradu súdneho poplatku za odpor a odmeny za právne zastupovanie, spolu 980,46 eur. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ pre nesprávne právne posúdenie veci a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K záveru súdu prvého stupňa o nedôveryhodnosti znaleckého posudku uviedol, že ešte pred podaním návrhu vo veci, v rámci likvidácie poistnej udalosti, vyzval odporcu na vyjadrenie k udalosti, na čo on vôbec nereagoval. Zdôraznil, že odporca mal dosť času a priestoru ešte pred podaním návrhu vo veci namietnuť výšku škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a poukázal na to, že odporca podpísal tlačivo Hlásenie dopravnej nehody a k výške škody neuviedol žiadne výhrady. Považoval znalecký posudok podaný k výške škody je objektívny, ktorý súd prvého stupňa hodnotil subjektívne. Pripojil vysvetlenie ako vypočítal uplatňovanú škodu podľa kurzu slovenskej koruny a eura v dobe, keď uhradil škodu spôsobenú odporcom. Zopakoval, že podľa medzinárodných smerníc je viazaný výpočtom škody urobeným M. národnou kanceláriou poisťovateľov a nemal dôvod spochybňovať vypočítanú škodu, k čomu pripojil poukaz na smernicu Rady Európy č. 72/76/EHS. Škodovú dokumentáciu predloženú talianskym likvidátorom považoval za dostatočnú na výplatu poistného plnenia, ktorá hodnoverným spôsobom preukazovala zavinenie dopravnej nehody odporcom a výška škody bola súdu preukázaná faktúrou a listinnými dôkazmi preloženými do slovenského jazyka. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že tento spor je vedený v dvoch právnych rovinách, v prvej ide o právny vzťah navrhovateľa k M. národnej poisťovacej kancelárii založený na plnení podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z. a druhej, že ide o právny vzťah navrhovateľa k odporcovi založený na nárokoch navrhovateľa podľa Obč. zák. a § 24 ods. 2 písm. b/ zák.č. 381/2001 Z.z. K tomuto uviedol, že predmetné poškodené motorové vozidlo Mercedes evidenčné číslo BM XXXXX pri nehode nebolo vôbec viditeľne poškodené, čo potvrdzuje i znalecký posudok, ktorý vo veci predložil k poškodeniu jeho auta U. S. evidenčné číslo BA - XXX J., ktorým spôsobil dopravnú nehodu. Odvolací súd prejednal rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. podľa dôvodov, uvedených v odvolaní navrhovateľa na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie výsluchom odporcu a obsahom likvidačného spisu poisťovne (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/, na náhradu toho, čo za neho plnila. V. má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/. V. je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. bola zriadená kancelária ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymenované v § 24 ods. 2 zákona, bolo poškodenému zabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona vyplýva, že kancelária tu poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (...“za ktorú zodpovedá osoba..“). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. (touto osobou bude spravidla aj ten, kto má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, napr. prevádzkovateľ). V danej veci súd prvého stupňa k právnemu odôvodneniu rozhodnutia citoval ustanovenie § 420 ods. 1 Obč. zák. o všeobecnej zodpovednosti za škodu, § 427 Obč. zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, § 442 ods. 1 Obč., ktoré určuje spôsob a rozsah náhrady škody a § 24 ods. 2 písm. b/ a ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z., podľa ktorých L. V. T. (ďalej len „V.C.“) poskytuje z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti a má proti tejto osobe právo na náhradu toho, čo za neho plnila. Súd prvého stupňa uplatňovaný nárok navrhovateľa považoval za náhradu poistného plnenia podľa § 24 zák.č. 38/2001 Z.z. voči osobe zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplývajúci priamo z tohto špeciálneho právneho predpisu, s čím sa odvolací súd stotožňuje, avšak v ďalšom pri svojej úvahe z tohto nevychádzal, v odôvodnení neuviedol právnu úpravu stanovujúcu podmienky pre priznanie tohto osobitného nároku. Odvolací súd sa s hodnotením zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa nestotožnil a preto zopakoval dokazovanie výsluchom odporcu, ktorý potvrdil, že spôsobil dopravnú nehodu v M., pri ktorej poškodil predmetné motorové vozidlo spoločnosti L. L., pričom išlo len o „škrabnutie“ pravého reflektora a pravého blatníka, keď zároveň na jeho motorovom vozidle k žiadnemu poškodeniu nedošlo. Ďalej potvrdil, že ho navrhovateľ vyzval, aby sa vyjadril k výške uplatnenej škody, na ktorú nereagoval pretože mu nebola poskytnutá fotodokumentácia. Z obsahu spisu poisťovne o likvidácii predmetnej dopravnej nehody odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľ vyplatil talianskemu úradu dňa 18.05.2005 sumu 123.219,93 Sk. Odpoveď na otázku, či mohol navrhovateľ ovplyvniť likvidáciu škody vykonanú Z., Národnou poisťovacou kanceláriou pre motorové vozidlá v medzinárodnej premávke podľa odvolacieho súdu dáva zák.č. 381/2001 Z.z., a pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že bol povinný Úradu nahradiť škodu bez možnosti namietania proti jej výške, keďže tu by išlo o vec s medzinárodným prvom, i právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe k tomuto zák. 381/2001 Z.z., ktoré boli týmto prebraté do slovenského právneho poriadku (Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, Druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS, Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, Smernica 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel) a Haagsky dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody zo 04.05.1971 (vyhláška č. 130/1976 Zb.). Tento dohovor v čl. 3 a vnútroštátna úprava medzinárodného práva súkromného v členských štátoch (v SR zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov) stanovujú ako základné kolízne kritérium právo štátu, v ktorom došlo k dopravnej nehode (lex loci delicti commissi), čo je priamo vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa predpisov členského štátu na území ktorého bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo poistnej zmluvy neposkytuje poistné v širšom rozsahu. Odvolací súd z týchto právnych predpisov poukazuje na ustanovenie § 24 a § 24a zák.č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje oprávnenia Kancelárie pri správe poistného garančného fondu, ktorými aj navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok. Na vzťah k odporcovi, navrhovateľ aj súd prvého stupňa, správne vzťahovali ustanovenie jeho ods. 7 ako úpravu osobitného nároku na náhradu toho, čo Kancelária plnila za iného. V danej veci bolo zistené, že odporca nemal v dobe dopravnej nehody dohodnuté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že navrhovateľ následne uhradil Úradu z garančného fondu ním požadovanú čiastku poškodenej spoločnosti L. L. podľa jeho vyúčtovania. K vzniku originálneho práva navrhovateľa na tzv. postih podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z. došlo dňom, keď tento refundoval plnenie Úradu, toto právo nemá povahu nároku na náhradu škody a teda vťahovanie ustanovení § 420 ods. 1, § 427 a § 442 ods. 1 Obč. zák. do veci bez vysvetlenia, tak ako to urobil súd prvého, nemožno akceptovať. Medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej škody voči škodcovi (§ 420 a nasl. Obč. zák.) a špecifickým právom kancelárie na náhradu toho, čo za iného plnila z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 24 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z.) je treba dôsledne rozlišovať. Plnenie V. poskytnuté poškodenému, i vtedy ak sa tak stalo prostredníctvom ďalšej kancelárie poistiteľov (Úradu), nie je plnením zo zodpovednosti za škodu, lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený, resp. osoba, ktorá škodu spôsobila, a to bez ohľadu na to, či jeho zodpovednosť vyplýva z ustanovenia § 420 Obč. zák. alebo ustanovenia § 427 Obč. zák. V tejto súvislosti odvolací súd po čiastočnom zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre priznanie žalovanej sumy. Vychádzal pritom z obsahu znaleckého posudku Kancelárie U. &. Z.., vypracovaného na základe poverenia Úradu k vyčísleniu škody na motorovom vozidle Mercedes evidenčné číslo BM XXXXX, po tom čo bolo toto motorové vozidlo už opravené na základe faktúry klampiarstva S. Z., ktorý vyčíslil škodu na 1.926,42 eur, ku ktorej patrí DPH vo výške 20%. Z obsahu predmetnej faktúry daného klampiarstva ako aj znaleckého posudku sú zrejmé náklady na výmenu predného pravého reflektora 1.259,04 eur, podstavca parkovacieho senzora /pravý, predný/ 13,89 eur, bočnej lišty predného pravého nárazníka 59,68 eur, predného profilu nárazníkov 38,45 eur a bočného stupienka predného nárazníka 8,51 eur ako aj náklady na klampiarske práce 175 eur, lakovania 238 eur, likvidáciu odpadu 22,85 eur, spotrebná materiál 110,- eur a 20 % DPH. Tieto vymenené náhradné diely ako aj vykázaná práca zodpovedajú poškodeniu predmetného motorového vozidla, ktoré potvrdil aj odporca a to poškodeniu pravého nárazníka a pravého reflektora. Z týchto dôkazov mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ vyplatil Úradu náhradu škody 2.594,06 eur a náhradu trov posudku 137,28 eur dôvodne, pričom táto suma po prepočte kurzom slovenskej koruny voči Euru v čase jej platenia a následne opäť konverziou na Eurá, predstavuje žalovanú sumu 3.580,16 eur. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vzhľadom na to, že pri nároku a náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku stanovená doba plnenia, je škodca povinný platiť prvý deň po tom, ako bol veriteľom o to požiadaný (§ 563 Obč. zák.). Pretože navrhovateľ nepreukázal súdu, že odporcu prvýkrát vyzval na zaplatenie žalovanej sumy už výzvou z 22.06.2005, v ktorej ho mal vyzvať na zaplatenie dlžnej sumy do 21.07.2005, odvolací súd vychádzal z toho, že na zaplatenie ho vyzval až v doručenej žalobe (14.02.2009) a teda až od tohto dňa mu priznal úroky z omeškania. Uplatnený nárok na úroky z omeškania teda od 22.07.2005 do 14.02.2009 nepovažoval za dôvodne uplatnené. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi sumu 3.580,16 eur, ktorý za neho zaplatil podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6% od 14.02.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku vo výške 214,70 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.