Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/269/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407223624 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1407223624.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Y. D., L. XXXX/XX, XXX XX L., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sídlo Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod č. EX 3066/07, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.6.2011 č.k. 37Er/8189/2007 - 12, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.6.2011 č.k. 37Er/8189/2007 - 12 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu v časti poplatku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,55 eur od 23.1.2007 do zaplatenia za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. V odôvodnení uviedol, že súd 5.11.2007 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 2749/07. Následne zistil, že exekúcia je vedená na vymoženie poplatku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.298,55 eur, avšak exekučný titul ukladá povinnému, aby zaplatil oprávnenému sumu 1.304,52 eur s úrokom z omeškania a trovy exekúcie. Poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.), podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a § 57 ods. 3, podľa ktorého, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne, a to na návrh alebo aj bez návrhu v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1. Poukázal tiež na ustanovenie § 697 Obč. zák., podľa ktorého, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Exekúciu v uvedenej časti súd vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil preto, že povinnosť platiť poplatok z omeškania nie je krytá exekučným titulom. Tiež konštatoval, že dôvodom pre vydanie exekučného titulu bolo neplnenie povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie povinnosť zo zmluvy o nájme bytu. Výška úroku z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi, oprávnený ju však v návrhu na vykonanie exekúcie nežiada vymáhať. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V jeho odôvodnení uviedol, že pri vyhotovení návrhu na vykonanie exekúcie došlo k chybe v písaní a namiesto úroku z omeškania si oprávnený žiadal priznať poplatok z omeškania, čo si nevšimol ani súdny exekútor napriek tomu, že v exekučnom titule je správne uvedený úrok z omeškania. Keďže ide iba o chybu v písaní, ktorú je možné odstrániť, oprávnený podáva opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený nesúhlasil s argumentáciou súdu, že ide o neprimerane vysoký úrok z omeškania, keďže povinný v zmluve o úvere vyslovil súhlas so zmluvnými podmienkami, o.i. aj s bodom 6, podľa ktorého, ak sa stane naraz splatný v zmysle bodu 4 celý dlh, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Tento úrok má sankčný charakter a účtuje sa v prípade porušenia povinnosti dlžníkom, a preto dohodnutá výška úroku nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov a nevyžaduje zabezpečenie, pričom úver bol poskytnutý v mieste trvalého bydliska povinného. Poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zákonná výška úroku sa uplatňuje v prípade, ak nie je v zmluve dohodnutá. Pokiaľ ide o rešpektovanie zásad poctivého obchodného styku poukázal na rozhodnutia NS SR č. k. 1 Obdo 34/2004 a 2 Obdo 28/2004, v ktorom sa konštatovalo, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za tam uvedených podmienok, či bude schopný úver splácať a musel si byť vedomý aj následkov nesplnenia záväzku. S odkazom na komentár k Občianskemu zákonníku, Praha, C.H. Beck, 2009 v rozhodnutí Vrchného súdu v Prahe sa uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaných bankami, keďže dlžníkmi sú predovšetkým osoby, ktoré by bankový úver ani nedostali. Oprávnený vyslovil, že plnenie dohodnutého záväzku je elementárnou zásadou zmluvného práva a na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich prvý porušil. Uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, a preto ho navrhol po vykonanom dokazovaní zrušiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu podľa § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. V prejednávanej veci exekučný súd vyhlásil exekúciu v časti poplatku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.298,55 eur za neprípustnú a v tejto časti ju zastavil s tým, že svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por.. Z obsahu citovaného ustanovenia a z ustálenej súdnej praxe bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že exekúcia je neprípustná, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo z iného právneho predpisu. Z dôvodov uvedených v Ex. por. je exekúcia neprípustná napr. ak sa preukázalo, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami subjektov označených v exekučnom titule (§ 37 ods. 3) alebo nie je preukázané splnenie podmienky alebo vzájomnej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu v zmysle § 43. Neprípustnosť exekúcie môže tiež vyplývať napr. z ustanovenia § 107 ods. 4 O.s.p. - ak účastník konania, ktorý je právnickou osobou, zanikol bez právneho nástupcu. Neprípustnosť exekúcie vymedzuje napr. aj zákon o konkurze a reštrukturalizácii č. 7/2005 Z.z., pričom rovnaké pravidlá platia aj pre čiastočné zastavenie exekúcie. Z obsahu spisu tiež nie je zrejmé, že by sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného. V žiadnom prípade však nie je dôvodom na zastavenie exekúcie - s argumentáciou uvedenou v napadnutom uznesení - pochybenie súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ako sa stalo v prejednávanej veci, keď exekučný súd nezistil rozdiel medzi pomenovaním jednotlivých právnych dôvodov rozhodcovským rozsudkom priznaného plnenia a návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia tiež nevyplýva, z akého dôvodu exekučný súd poukázal na ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje dôsledok nezaplatenia nájomného alebo úhrad spojených s užívaním bytu v zákonnej lehote, keď vo všetkých listinách predložených súdu je označený rozhodcovský rozsudok, z odôvodnenia ktorého je nepochybné, že oprávnený poskytol povinnému úver. Poplatok z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) nepochybne je jednou zo sankcií za omeškanie, napr. v zmysle označeného § 697 ale tiež napr. podľa § 723 Obč. zák.. Oprávnený svoje pochybenie v návrhu na vykonanie exekúcie - keď namiesto úroku z omeškania žiadal poplatok z omeškania, s ohľadom na ďalšie dve písomnosti posudzované súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie - považuje za chybu v písaní, ktorú je možné odstrániť, a preto navrhol opravu návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že ustanovenie § 45 ods. 1 Ex. por., ktoré upravuje vecnú a miestnu príslušnosť exekučného súdu, určuje, že poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, sa s návrhom oprávneného na vykonanie opravy návrhu na vykonanie exekúcie musí vysporiadať súd prvého stupňa. Preto sa odvolací súd ani nezaoberal ďalšou argumentáciou oprávneného, smerujúcou k preukázaniu, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi. Podľa § 58 Ex. por. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Obligatórne dôvody zastavenia exekúcie sú ustanovené v § 57 ods. 1, fakultatívne dôvody zastavenia exekúcie vyplývajú z odseku 2 tohto ustanovenia. Zo skutočnosti, že okamih, kedy je súd povinný, resp. kedy môže zastaviť exekúciu, Exekučný poriadok explicitne nestanovuje, treba vyvodiť záver, že exekučný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie; to znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie exekučného konania, pričom jedným zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie je právne relevantný - t.j. formálne a materiálne vykonateľný - exekučný titul. V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. výkon rozhodnutia a exekučné konanie sa spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak osobitný predpis neustanovuje inak; uvedené teda platí aj o vykonávaní dokazovania (§ 120 ods. 1 O.s.p.), ktoré je možné charakterizovať ako činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom konania, pričom rozsah a mieru dokazovania určí súd. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd prisvedčil oprávnenému, že rozhodnutiu súdu prvého stupňa chýba náležité odôvodnenie. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Z ustanovenia § 157 ods. 2 druhá veta vyplýva, že súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé a zrozumiteľné a aby vzbudzovalo dôveru v jeho zákonnosť a správnosť. Náležité odôvodnenie rozhodnutia je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vyplývajúci z Ústavy SR a tiež z Listiny základných práv a slobôd. Preto v ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu postupovať naznačeným smerom a ak dospeje k záveru, že sú dôvody pre postup podľa § 58 Ex. por. je povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutiu chýba náležité odôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.