Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/263/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215198 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408215198.7 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: X. O., O. V. XXXX/XX, O., zastúpený: JUDr. Peter Jankovský, advokát, so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti odporcovi: MAC TV, spol. s r. o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: AK Bugala-Ďurček, s.r.o., advokátka kancelária, so sídlom Radvanská 29, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 33.193,92 eur (1.000.000,- Sk), o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-247 zo dňa 19.1.2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 4C/188/2008-247 zo dňa 19.1.2012 v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 1.061,75 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.928,07 eur na účet právneho zástupcu. Ďalej ho zaviazal zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 19,80 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2008 domáhal proti odporcovi ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 €). Žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť odvysielať ospravedlnenie za podmienok a v znení obsiahnutých v petite návrhu. Okresný súd Bratislava IV rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 4C/188/2008 - 159 zo dňa 01.10.2010 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/188/2008 - 203 zo dňa 04.03.2011 tak, že zaviazal odporcu odvysielať v rovnakom programe, ako boli uverejnené napádané údaje, ospravedlnenie navrhovateľovi, ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie pánovi X.K. O. v znení, ako je uvedené vo výroku rozsudku, a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16.500,- €. Návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo zvyšku v sume 16.694,- € zamietol, keďže Rada pre vysielanie a retransmisiu SR v konaní o sťažnosti č. 4198/196-2008 dospela k záveru, že odporca v predmetnom odvysielanom príspevku porušil ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. a odporcovi uložila pokutu vo výške 3.500,- eur. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odporca odvolanie, a žiadal zmeniť rozsudok prvostupňového súdu tak, že odvolací súd návrh v celom rozsahu zamietne. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní rozsudkom č. k. 3Co/194/2011 - 215 zo dňa 12.12.2011 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej časti tak, že odporca je povinný odvysielať ospravedlnenie sa navrhovateľovi v rovnakom vysielacom čase, v akom boli odvysielané napádané tvrdenia, ktoré bude zreteľne označené ako ospravedlnenie sa pánovi X. O., pretože relácia Promi noviny, v rámci ktorej bola odvysielaná predmetná reportáž, už TV JOJ nevysiela, a preto nie je možné uložiť odporcovi povinnosť odvysielať ospravedlnenie v rovnakom programe, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Vo zvyšku napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Prvostupňový súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 3 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že odporcu zaviazal navrhovateľovi zaplatiť trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania na ochranu osobnosti v sume 66,00 €, a súdny poplatok z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy v sume 995,75 €, spolu v sume 1.061,75 €, a za trovy právneho zastúpenia vo výške 3.928,07 € v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. . Pri určení výšky náhrady za trova právnej pomoci vychádzal súd z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky účinnej do 31.05.2009, kedy bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 486,34 € [z hodnoty predmetu úkonu právnej pomoci vo výške 1.000.000,- Sk (33.193,92 €)]. Podľa § 10 ods. 8 vyhlášky účinnej od 01.06.2009, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 91,29 €, keďže podľa citovaného ustanovenia je vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka tarifnou hodnotou predmetu úkonu právnej pomoci 2 000 €, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. V konaní boli vykonané nasledovné úkony právnej služby: Úkony vo výške tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky (účinnej do 31.05.2009): 1) Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.10.2008 [§ 14 ods. 1 písm. a)] 486,34 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 6,31 € 2) Sťažnosť na radu a vysielanie a retransmisiu SR pre porušenie zákona č. 308/2008 dňa 23.10.2008 486,34 € režijný paušál 6,31 € 3) Žiadosť o ospravedlnenie protistrane dňa 23.10.2008 486,34 € režijný paušál 6,31 € 4) Návrh na začatie konania dňa 13.11.2008 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 486,34 € režijný paušál 6,31 € 5) Žiadosť o priznanie postavenia účastníka správneho konania dňa 20.02.2009 486,34 € režijný paušál 6,95 € Úkony vo výške tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 8 vyhlášky (účinnej od 01.06.2009): 1) Účasť na pojednávaní dňa 15.07.2009 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 6,95 € 2) Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 € režijný paušál 6,95 € 3) Účasť na pojednávaní dňa 11.01.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 4) Účasť na pojednávaní dňa 15.03.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 5) Účasť na pojednávaní dňa 14.05.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 6) Účasť na pojednávaní dňa 10.09.2010 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 7) Vyjadrenie záverečná reč dňa 17.09.2010 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 8) Účasť na vyhlásení rozsudku dňa 01.10.2010 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 € režijný paušál 7,21 € 9) Vyjadrenie k odvolaniu odporcu dňa 01.12.2010 [§ 14 ods. 1 písm. b)] 91,29 € režijný paušál 7,21 € 10) Účasť na pojednávaní dňa 28.11.2011 [§ 14 ods. 1 písm. c)] 91,29 € režijný paušál 7,41 € 11) Účasť na vyhlásení rozsudku dňa 12.12.2011 [§ 14 ods. 5 písm. b)] 22,82 € režijný paušál 7,41 € TARIFNÁ ODMENA CELKOM: 3 273,39 € S DPH: 3 928,07 €. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za režijný paušál k úkonu právnej služby Účasť na pojednávaní dňa 15.07.2009 a Účasť na pojednávaní dňa 30.09.2009 vo výške 7,21 €, ako bola vyčíslená vo Vyčíslení trov právneho zastúpenia navrhovateľa zo dňa 13.12.2011, ale vo výške 6,95 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (išlo o úkony právnej služby z roku 2009, a nie z roku 2010 ako sa uvádza vo Vyčíslení, preto sa výpočtový základ berie priemerná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok 2008, ktorý bol predchádzajúcim kalendárnym rokom úkonov právnej služby z dní 15.07.2009 a 30.09.2009). Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré vynaložil na úhradu svedočného - náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku, o ktoré po výsluchu požiadala svedkyňa G. O. (2x 9,90 €, za cestu Banská Bystrica - Bratislava, a späť) tak, že na ich náhradu zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca podaním doručeným súdu dňa 15. 2. 2012. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie aj postup súdu 1. stupňa, ktoré predchádzal jeho vydaniu, sú nesprávne. Predovšetkým namietol správnosť priznania odmeny za úkony právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré v tejto veci neboli vykonané, a to sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu pre porušenie zákona číslo 308/2000 Z.z. a žiadosť o priznanie postavenia účastníka tohto správneho konania zo dňa 20. 2. 2009. Obidva tieto úkony boli vykonané v správnom konaní a nie v konaní v prejednávanej veci pred súdom. Ich náhradu si preto navrhovateľ mal uplatňovať v príslušnom správnom konaní. Taktiež namietol úkon - žiadosť o ospravedlnenie protistrane zo dňa 23. 10. 2008, za ktorý súd priznal navrhovateľovi náhradu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhláška) v znení účinnom do 31. 5. 2009, hoci takýto úkon vyhláška v tomto znení nepoznala. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom k 31. 5. 2009 sa akékoľvek výzvy adresované protistrane za úkon právnej služby nepovažovali. V súvislosti s priznanou daňou z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu 31. 5. 2009, odporca namietol, že o daň z pridanej mohla hodnoty sa zvyšovala len tarifná odmena určená podľa § 9 až 14f vyhlášky, avšak nie náhrada výdavkov, teda tzv. režijný paušál. Až od 1. 6. 2009, kedy nadobudla účinnosť novela tejto vyhlášky, vstúpila do základu pre výpočet dane z pridanej hodnoty aj náhrada za stratu času a náhrada výdavkov, tzv. režijný paušál. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31. 5. 2009 sa základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby určovala z tarifnej hodnoty, ktorá bola odstupňovaná v závislosti od výšky peňažného plnenia alebo ceny veci alebo práva, ktorých sa právna služba týkala, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Za cenu práva sa považovala aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Prvostupňový súd rozsudkom z 1. 10. 2010 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 16 500,- euro, a vo zvyšku bola žaloba navrhovateľa zamietnutá. Tarifnou hodnotou, z ktorej sa následne určuje základná sadzba tarifnej odmeny pre právneho zástupcu navrhovateľa, môže byť iba výške peňažného plnenia, ktorú prvostupňový súd navrhovateľovi právoplatne priznal. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky nemožno vykladať tak, že tarifnou hodnotou jej peňažné plnenie, ktoré navrhovateľ uplatnil v prvotnom návrhu na začatie konania. Takýto výklad by predpokladal, že navrhovateľ by sa mohol dožadovať plnenia trov konania aj z časti, v ktorej bol neúspešný. To vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak výška plnenia závisí od úvahy súdu, základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Právny zástupca navrhovateľa si preto mohol vyčísliť základnú sadzbu tarifnej hodnoty, ale s prihliadnutím na výšku plnenia, v ktorej bol navrhovateľ úspešný, teda zo sumy 16 500,- euro. Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil základnú sadzbu tarifnej hodnoty z výšky pôvodne uplatneného peňažného plnenia v sume 33 193,92 eura. Toto pochybenie sa týka všetkých úkonov právnej služby, ktoré navrhovateľ v konaní vykonal až do nadobudnutia vyhlášky číslo 209 /2009 Z.z. zo dňa 14. 5. 2009, ktorým sa menila vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil odmenu za tieto právne úkony v hodnote jedného úkonu 486,34 eura, ktorá je nesprávne vyčíslenou výškou. Keďže predmetom konania bola ochrana osobnosti navrhovateľa, na určenie výšky základnej sadzby tarifnej hodnoty za každý úkon právnej služby sa malo aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky, v znení účinnom do 31. 5. 2009. Navrhovateľ sa v konaní dožadoval primárne morálnej satisfakcie vo forme ospravedlnenia a až sekundárne materiálnej satisfakcie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ochranu osobnosti navrhovateľa, ktorá je predmetom konania, možno považovať za vec, ktorej hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, resp. ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Právo na ochranu osobnosti je nescudziteľné, je imanentnou súčasťou osobnosti človeka. Dožadovanie sa ochrany osobnosti prioritne nesmeruje k peňažnému plneniu, ale morálnej satisfakcii. Ak aj k peňažnému plneniu dôjde, ide o sekundárny predmet konania spočívajúci v priznaní nemajetkovej ujmy. Od 1. 6. 2009 nadobudla účinnosť vyhl. MS SR č. 209/2009 Z.z., ktorou sa zmenila vyhláška č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka a iných obdobných veciach, je tarifnou hodnotou suma 1000,- euro ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2000,- eura ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Až uvedenou zmenou vyhlášky zákonodarca jasne stanovil tarifnú hodnotu, teda výšku peňažného plnenia, z ktorej sa určuje výška základnej sadzby tarifnej odmeny. Pokiaľ ide o úkony vykonané do 31. 5. 2009 mal súd priznať základnú sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, čo jej 1/13-tina výpočtového základu určená pre rok 2008, teda 1/13-tina zo sumy 19 056,- Sk. Odporca ďalej poukázal na znenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný a neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, základná sadzba tarifnej odmeny sa vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ mal v prejednávanej veci len čiastočný úspech, teda len do výšky priznanej nemajetkovej ujmy vo výške 16 500,- Sk a vo zvyšku bolo vo veci neúspešný. Prvostupňový súd mal preto prioritne aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. zachovať postupnosť vyjadrenú v tomto ustanovení. Ak súd ohľadne náhrady trov túto postupnosť narušil, mal to v odôvodnení svojho rozhodnutia patrične odôvodniť. V napadnutom uznesení súd opomenul uviesť z akých dôvodov postupnosť ustanovení upravujúcich priznanie náhrady trov konania narušil, teda prečo o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3. Navrhovateľ mal vo veci úspech v pomere 49,71 % a odporca mal úspech v pomere 50,29 % . Aj keď ide o nepatrný rozdiel úspešnosti účastníkov konania, odporca mal v tejto veci väčší úspech ako navrhovateľ. Aj z tohto hľadiska sa aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. javí ako nevyhnutná. Podľa názoru odporcu bol teda dôvod na vyslovenie, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V tejto súvislosti odporca zdôraznil, že navrhovateľ nemal neúspech pomerne nepatrnej časti, pretože mal vo veci väčší neúspech ako odporca. Navyše rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy prvostupňového súdu, na základe ktorej bolo plnenie nemajetkovej ujmy redukované viac ako polovicu oproti navrhovateľom požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy. Odporca sa domáha, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti a vrátil mu vec na nové konanie a súčasne navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania odporcovi. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 21. 3. 2012. K namietanému úkonu právnej služby - žiadosť o ospravedlnenie protistrane z 23. 10. 2008 navrhovateľ uviedol, že podľa § 14 ods. 1 písmena c) vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí aj za písomné podanie na súd alebo na iný orgán alebo protistrane, týkajúce sa vo veci samej. Preto aj žiadosť o ospravedlnenie adresovanú odporcovi je nevyhnutne treba považovať za úkon právnej služby, pretože ide o písomné podanie protistrane. K 20 %-tnej dani z pridanej hodnoty, ktorú prvostupňový súd priznal navrhovateľovi aj k náhrade výdavkov, k tzv. režijnému paušálu navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 22 zákona číslo 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. K tomu zaujala stanovisko aj Slovenská advokácia v bulletine z roku 2005. Každá odplata, teda aj odmena advokáta je znížená o daň na výstupe a predstavuje základ pre výpočet DPH. Základ dane zahŕňa aj súvisiace náklady účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje náhradu. Pokiaľ súd priznal navrhovateľovi celú uplatnenú 20 %-tnú DPH aj k náhrade výdavkov, teda k režijným paušálom, toto rozhodnutie správne. K výške tarifného základu pre priznanie odmeny za úkony právnej služby navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31. 5. 2009, podľa ktorého sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, a ktorá je určená pri začatí poskytovania právnej služby. Z tohto ustanovenia teda nepochybne vyplýva, že navrhovateľ si správne uplatnil trovy právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté v čase platnosti aj tohto zákonného ustanovenia. Zo strany odporcu ide výlučne účelové a ničím nepodložené tvrdenia, nakoľko z doterajšej právnej praxe ako aj ustálenej judikatúry nepochybne vyplýva, že za tarifnú hodnotu sa považuje výška peňažného plnenia určená pri začatí poskytovania právnej služby. Podľa názoru navrhovateľa prvostupňový súd v žiadnom prípade nemal aplikovať pri určovaní základnej tarifnej hodnoty za úkony právnej služby vykonané do 31. 5. 2009 ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť že v prípade, ak by konanie o ochrane osobnosti bolo konaním, v ktorom predmet sporu nemožno oceniť peniazmi, konajúci súd by pri vyrubení súdneho poplatku za návrh postupoval podľa položky číslo 1 písmena b) Sadzobníka súdnych poplatkov, avšak súd vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu podľa položky 7b písmena b) Sadzobníka súdnych poplatkov. V napadnutom uznesení súd uviedol, že aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., podľa ktorých aj keď mal účastník konania vo veci úspech len čiastočný môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania. Odporca pri posudzovaní úspechu navrhovateľa v konaní účelovo vychádzal len z priznania výšky náhrady nemajetkovej ujmy a opomenul skutočnosť, že navrhovateľ v konaní okrem náhrady nemajetkovej ujmy požadoval aj morálnu satisfakciu vo forme ospravedlnenia, ktorú súd navrhovateľovi aj priznal v plnom rozsahu. Preto je správna aplikácia ustanovenia z § 142 ods. 1, 3 O.s.p.. Keďže neúspech navrhovateľa v predmetnom konaní bol len v nepatrnej časti, domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil v celom rozsahu a navrhovateľovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania. Súčasne predložil vyčíslenie trov odvolacieho konania v celkovej sume 118,70 euro. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a sú dané dôvody na zrušenie uznesenia v napadnutej časti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia do výroku o trovách konania je vo vzťahu k viacerým rozhodným skutočnostiam ovplyvňujúcim výrok o náhrade trov konania nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Predovšetkým chýbajú dôvody súdu k aplikácii ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. jednak v súvislosti s tým, prečo súd ako základ výroku o náhrade trov primárne nevyhodnotil pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov v konaní podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a jednak v súvislosti s tým, že ak aplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 z dôvodu, že výška plnenia závisela od úvahy súdu (čo sa možno len domnievať), prečo odmenu advokáta navrhovateľa nepočítal z výšky súdom priznaného plnenia. Prvostupňový súd bez bližšieho zdôvodnenia priznal náhradu trov konania v celom rozsahu navrhovateľovi, a navyše z výšky žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy a nie z výšky náhrady priznanej súdom. Ako dôvodné sa javia aj odvolacie námietky vo vzťahu k úkonom, ktoré právny zástupca navrhovateľa vykonal v správnom konaní pred začatím súdneho konania. Taktiež súd nedostatočne zdôvodnil prečo priznal navrhovateľovi náhradu trov aj za výzvu protistrane zo dňa 23.10.2008, čo je úkon taktiež pred začatím súdneho konania (23.11.2008). Predmetom konania je žaloba na ochranu osobnosti s návrhom na morálnu aj finančnú satisfakciu, ktorých posúdenie dôvodnosti je výlučne na úvahe súdu. Súd v týchto konaniach (ak uzná za dôvodný zásah do osobnostných práv navrhovateľa) primárne posudzuje dôvodnosť priznania morálnej satisfakcie a až keď sa javí ako nepostačujúca, môže priznať aj finančnú náhradu nemajetkovej ujmy. V tomto zmysle treba vyhodnotiť aj základ predmetu sporu vo vzťahu k určeniu tarifnej sadzby za úkony právnej služby vykonané do 31.5.2009 a vyporiadať sa s námietkou odporcu, že za úkony vykonané za účinnosti tejto vyhlášky, je treba aplikovať pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny § 11 ods. 1 vyhlášky, teda 1/13-tinu výpočtového základu. Absentujú aj dôvody ohľadne priznania 20 %- tnej DPH nielen k všetkým úkonom právnej služby, ale aj k tzv. režijnému paušálu za účinnosti vyhlášky do 31.5.2009. Odvolací súd z uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. uznesenie v napadnutej časti zrušil, pretože postupom súdu bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.