Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/444/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408215897 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1408215897.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: D.. N.. Y. Z., P. D. XlX/X, V., zast. JUDr. Margita Čulenová, advokátka, Benediktiho 4, Bratislava, proti odporcovi: Škola úžitkového umenia Josefa Vydru, Dúbravská cesta 11, Bratislava, zast. JUDr. Milan Cíbik, Súťažná 5, Bratislava, o zaplatenie 1.388,37 eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 22C 273/2009-176 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke mzdu za mesiac júl 2008 v sume 601,47 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 8.8.2008 a mzdu za mesiac august 2008 v sume 481,17 eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 8.9.2008 do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozhodnutím taktiež bolo rozhodnuté, že odporca je povinný navrhovateľovi uhradiť trovy konania a právneho zastúpenia. Návrhom, ktorý bol súdu prvého stupňa doručený 25. l1. 2008 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej 1.388,06 eur s príslušenstvom z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac júl a august 2008 vyplývajúcej z pracovnej zmluvy a dodatku k nej uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Návrh odôvodnila tým, že pracovala u odporcu od 4.11.1997 do 31.8.2008, kedy skončila pracovný pomer dohodou. Odporca mal nevyplatiť navrhovateľke mzdu vo výške 41 826 Sk brutto z dôvodu, že táto svojvoľne opustila pracovisko čo spôsobilo jej neospravedlnenú absenciu od 1.7.2008 do 31.07.2008 a od 1.8. 2008 do 21.8.2008 Súd prvého stupňa vydal platobný rozkaz č.k. 30Ro 3660/2008-21 dňa 9.4.2009. Proti platobnému rozkazu podal odporca dňa 6.5.2009 odpor, v ktorom namietal, že navrhovateľka žiadala mzdu za neospravedlnenú absenciu na pracovisku od 1.7.2008 do 31.7.2008 a od 1.8.2008 do 21.8.2008, pričom sa preukázala dovolenkovými lístkami za mesiac júl a august 2008. Odporca tvrdil, že navrhovateľka nepredložila odporcovi žiadne dovolenkové lístky pred obdobím júl -august 2008 ani nepožiadala o ospravedlnenie absencie pre iné prípadné prekážky v práci. Keďže nové vedenie školy (16.6.2008) nemalo k dispozícii žiadne doklady ani slovné zdôvodnenie absencie navrhovateľky, pokúsilo sa riešiť absenciu korektnou písomnou cestou a 4.7.2008 vyzvalo navrhovateľku doporučeným listom na adresu jej trvalého bydliska, aby „regularizovala" svoju situáciu. List sa vrátil odporcovi ako neprevzatý, čo tento považoval za doručený v 7. deň od odoslania. Následne sa riaditeľ odporcu obrátil v zmysle § 74 Zákonníka práce (ďalej len „ZP") na zamestnaneckú odborovú organizáciu so žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou z dôvodu neospravedlnenej absencie od 1.7.2008. Vec bola prerokovaná 8.8.2008. Riaditeľ odporcu preveril písomne, či nemá navrhovateľka v personálnej evidencii dokumenty o čerpaní dovolenky navrhovateľky. V písomnej odpovedi pani Smatanovej sa potvrdilo, že navrhovateľka nepožiadala vedenie školy o dovolenku. Odporca tvrdil, že dovolenka je vypísaná na inom tlačive, aké sa používajú u odporcu, ďalej namietal, že tlačivo nebolo vystavené na pôde školy. Tlačivo nebolo podpísané v kolónke nástupu do zamestnania aktuálnym riaditeľom školy, ale predchádzajúcim riaditeľom školy, ktorý je životným partnerom navrhovateľky. Nesúhlasil ani s právnou argumentáciou navrhovateľky poukazom na § 144 ods. 7 ZP, nakoľko podľa jeho tvrdenia ide o účelové použitie nevhodného ustanovenia, pričom podľa jeho tvrdenia na konkrétnu situáciu sa vzťahuje § 74 ZP (výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa). Podľa tvrdenia odporcu, on tieto podmienky dodržal a keby navrhovateľka nebola dala podnet na ukončenie pracovného pomeru dohodou, splnil všetky podmienky aj na to, aby okamžite ukončil s navrhovateľkou pracovný pomer. K vyjadreniu pripojil list riaditeľa školy zo dňa 4.7.2008 o okamžité nastúpenie do práce, resp. oznámenie prekážky, pre ktorú navrhovateľka nenastúpila do práce, adresovaný na trvalý pobyt navrhovateľky, žiadosť odporcu na odborovú organizáciu odporcu z 1.8.2008 o prerokovanie okamžitého ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou, Okamžité skončenie pracovného pomeru adresované navrhovateľke zo dňa 1.8.2008, Stanovisko výboru ZOOZ z 8.8.2008 o nesúhlase s okamžitým skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou, Žiadosť odporcu o vyjadrenie, či sú k dispozícii materiály súvisiace s cestou a pobytom odporkyne v USA v rámci projektu „FULLBRIGHT" zo dňa 22.8.2008 a odpoveď na túto žiadosť. Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov pani Alice Smatanovej, Igora Meluzína, Milana Pagáča, vicežupana Kuruca, Michala Zdraveckého, Magdalény Jendtnerovej. Na základe vykonaného dokazovania - výpovedí účastníkov konania, svedkov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka podala návrh dôvodne, keď súd mal mzdovými listami za september 2008 preukázané, že odporca nevyúčtoval navrhovateľke mzdu za mesiac júl 2008 a 22 dní za mesiac august 2008 (za údajné „svojvoľné opustenie práce a neospravedlnenú absenciu"), hoci boli splnené všetky predpoklady na jej vyplatenie a preto rozhodol tak, že odporcu zaviazal k uhradeniu súm uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia. Aj keď bolo preukázané, že svedok pán Milan Pagáč, bol riaditeľom odporcu od 16.6. 2008,na skutočnosti, že navrhovateľka mala schválenú dovolenku predchádzajúcim riaditeľom odporcu pánom Meluzínom dňa 12.6. 2008 v zmysle bodu 3. a 5. článku XI. Pracovného poriadku odporcu, sa nič nemení. Odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer, avšak z dokazovania nemal súd prvého stupňa preukázané splnenie zákonných podmienok na okamžité skončenie pracovného pomeru, navrhovateľka nebola právoplatne odsúdená, ani závažne neporušila pracovnú disciplínu. O jej pracovnom pobyte v USA vedeli viacerí kolegovia zo školy, bol riadne povolený, dovolenku mala odsúhlasenú bývalým riaditeľom školy. Aj keď nebolo správne, že dovolenkový lístok nebol u zamestnávateľa a že bývalý riaditeľ dopredu vyznačil na dovolenkovom lístku nástup navrhovateľky do školy, nemožno tieto pochybenia bývalého riaditeľa prenášať na navrhovateľku. V konečnom dôsledku súhlas zástupcov zamestnancov na uznanie absencie navrhovateľky nebol udelený, o jej pobyte sa vedelo a teda ani nebol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Súd prvého stupňa sa však pri rozhodovaní o priznaní výšky návrhom uplatnenej sumy stotožnil s tvrdením odporcu, že navrhovateľke nepatrí príplatok za riadenie, nakoľko v jej osobnom spise sa nachádzal doklad o pozastavení funkcie štatutárneho zástupcu a v tejto časti návrh zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 78%, tak ako budú vyčíslené v samostatnom uznesení. Voči uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odporcu je nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľka zasielala dovolenkové lístky svojmu zamestnávateľovi ( odporcovi), nakoľko tento fakt nevyplýva z knihy došlej pošta. Výpovede navrhovateľky a svedka pána Meluzína je potrebné podľa názoru odporcu považovať za účelové, nakoľko sú partnermi. Výpovede svedka Meluzína sú v mnohých ohľadoch nepravdivé, napríklad nie je pravda jeho výpoveď, že odporca dal výpoveď navrhovateľke a následne ju vzal späť a to po návšteve u vicežupana, čo majú preukazovať listinné doklady ako aj výpoveď vicežupana BSK p. Kuruca, že výpoveď ani okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľke nikdy nebolo dané zo strany odporcu. Odporca má jednoznačne za to, že navrhovateľka v čase od 01. 07. 2008 do 22.08.2008 nevykonávala prácu a nemala ani riadne schválenú dovolenku a teda nemôže jej patriť ani mzda ani náhrada mzdy a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľku k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. K odvolaniu navrhovateľa sa svojim podaním zo dňa 12. 09.2011 vyjadrila navrhovateľka, ktorá v tomto vyjadrení uviedla, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru a preto navrhla , aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyjadrila presvedčenie , že odporca nepredložil žiadny doklad o tom, že navrhovateľke bola udelená absencia podľa § 144 ZP, na základe čoho by bol oprávnený krátiť navrhovateľke mzdu. Navrhovateľka poukázala, že uniesla dôkazné bremeno a v konaní preukázala, že sa nedopustila neospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku a preto jej žaloba bola dôvodná. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. mimo odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľka podala návrh dôvodne, keď bolo preukázané, že odporca jej nevyplatil mzdu za mesiac júl 2008 a 22 dní za mesiac august 2008 za údajné svojvoľné opustenie práce a neospravedlnenú absenciu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že zo strany odporcu neboli splnené zákonné podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 151 O.s.p., ale navrhovateľke nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnila. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.