Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/233/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409203619 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409203619.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté deti K.: N., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: matka - S.. Z. K., H. X/A, G., zast. JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, AK Bratislava, Kalinčiakova 25 a otec - S.. I. K., bytom Q. X, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného, zmenu v správe majetku maloletých detí a o návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí, na odvolanie obidvoch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 193/2009-501 zo dňa 15.03.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zastupovania maloletých detí m e n í tak, že zastupovať maloleté deti bude otec. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti K.: N., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Určil, že zastupovať maloleté deti budú obaja rodičia, matke uložil vyživovaciu povinnosť na maloletú N. vo výške XXX € mesačne a na maloletého Viliama vo výške XX € mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozsudku. Súd návrh matky vo zvyšku zamietol, upravil styk matky bez obmedzenia a týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 7C 21/2005-109 z 05.06.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.09.2006, a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, s výnimkou časti týkajúcej sa spravovania majetku maloletých detí. Učil, že rozsudok je predbežne vykonateľný vo všetkých výrokoch, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd rozhodoval podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že opodstatnenosť návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti nebola preukázaná. V rámci dokazovania bolo naopak preukázané, že otec v čase podania návrhu matky, ako aj v následnom období hradil väčšinu výdavkov maloletého Viliama, a to jednak v súvislosti s jeho športovými aktivitami, so školskými aktivitami, lekárskou starostlivosťou a v neposlednom rade aj s výdavkami počas trávenia voľného času, matka tieto platby a príspevky otca nepoprela. Okrem toho hradil I. lyžiarsky výcvik, snowboardovú a lyžiarsku výstroj, školské výlety, sústredenia a kultúrne podujatia. Maloletej N. v školskom roku 2008/2009 zaplatil školné na súkromnej škole, ktorú v tom čase navštevovala, pričom sa jednalo o sumu XX.XXX USD a v roku 2012 jej opäť zaplatil školné, a to vo výške X.XXX €. Spolu s týmito výdavkami platí aj určené výživné, a to vo výške XXX,XX € na maloletú N. a XXX,XX € na maloletého I.. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa konštatoval, že návrh matky na zvýšenie výživného nebol dôvodný ani v čase podania návrhu a ani v priebehu konania, opodstatnenosť návrhu nebola preukázané, preto ho súd zamietol. Súd prvého stupňa zamietol aj návrh matky týkajúci sa zmeny rozhodnutia v správe majetku maloletých detí, nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod na zmenu, keďže, otec ktorý bol posledným rozhodnutím určený ako správca majetku maloletých detí, tento majetok spravuje riadne a matka v tomto smere neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by spravovanie majetku maloletých detí otcom spochybňovali. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že existuje dôvodnosť návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí. K takémuto záveru dospel po vykonaní znaleckého dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Jednoznačne bolo preukázané, že psychický stav maloletého I. je charakterizovaný kumuláciou detských obáv a strachov, čo sa viaže predovšetkým na rodičovské autority, v ktorých sa nedokáže dostatočne orientovať. Dlhodobo na neho doliehajú kontroverzné nároky z prostredia oboch rodičov, čo u neho vedie k trvalému napätiu a neskôr sa to môže premietnuť aj do psychosomatických ťažkostí. Psychický obraz maloletej N. je charakterizovaný tendenciou selektovať informácie podľa toho, ako sa jej to hodí, čo je spojené s masívnou tendenciou k manipulácii. Diagnostický záver psychiatra u maloletej N. konštatoval, že sa u nej jedná o osobnosť s histriónskymi rysmi, je u nej naliehavo indikovaná psychiatrická starostlivosť s kompetentnou psychoterapeutickou intervenciou. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že otec má nepochybne oveľa triezvejší pohľad na problémy detí, bez tendencie si ich náklonnosť zabezpečovať nefunkčnými výchovnými krokmi a má snahu pragmaticky pristupovať k zdravotným problémom detí. Otec a jeho výchovné prostredie predstavuje kompetentnejšiu rodičovskú autoritu pre deti. Riziko straty matky by však mohlo detí vyvolať nejednu komplikáciu, keďže je u nich zaradená v dôsledku vlastnej interpretácie ako „obeť“. Preto bude v budúcnosti pre deti zložité pochopiť, čo je a čo nie je pre ne osožné a ťažko sa do otcovi podarí zvládnuť bez odbornej intervencie. Konzultant psychiater konštatoval u matky, že má bohatý verbalizačný prejav, zanietenú rečovú produkciu, snahu o usmerňovaní tém, zdôrazňovanie svojich kvalít a podhodnocovanie až znehodnocovanie kvalít a schopností iných, najmä otca maloletých detí. Jej nálada bola kolísavá, afektivita labilná, často u nej zlyhávala autokontrola v afektoch. Prejavila sa tiež u nej nízka tolerancia na frustrácie, vnútorná nespokojnosť, frustrácie z nedostatočného akceptovania bývalým manželom, potlačované pocity menejcennosti, hyperkompenzované zvýšeným sebapresadzovaním v profesijnej a rodičovskej roli, túžbu po pozornosti a uznaní a zníženú senzitívnosť vo výbere prostriedkov k dosiahnutiu vlastných egocentrických cieľov. Psychiater diagnostikoval u matky histriónsku poruchu osobnosti a odporúčal, jednak v matkinom záujme, ako aj v záujme maloletých detí, uchádzať sa o odbornú psychoterapeutickú intervenciu za účelom zvýšenia rodičovských kompetencií a náhľadu na svoje zlyhanie. Súdna znalkyňa uviedla, že alternatíva zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca sa javí ako najprijateľnejšia, pričom prioritným záujmom je, aby otec mal väčšie rodičovské kompetencie ako matka. Kontakt s matkou je však nutné poňať ako široký, pretože frustrácia v tomto smere by priniesla iba ďalšie problémy. Znalkyňa nevedela zaujať stanovisko, či je vôbec vhodnejšie upraviť styk s matkou, alebo tento styk ponechať ako neobmedzený. Prvostupňový súd k tejto otázke mal za to, že bude na rodičoch a pre deti prijateľnejšie, aby styk maloletých detí s matkou nebol upravený súdnym rozhodnutím, ale naopak, aby bola všetkým ponechaná určitá miera voľnosti v tomto smere, aby najmä deti nevnímali zásah súdu tak intenzívne. Zmena zverenia maloletých detí je opodstatnená a uskutočňuje sa najmä v záujme detí, ktoré doposiaľ žili u matky v patologickom prostredí, pričom matka nedokázala reálne zabezpečiť ich záujmy, naopak, v dôsledku svojej choroby vplývala na deti veľmi negatívne, čo sa v neposlednom rade odzrkadlilo nielen na ich psychike, ale aj na ich fyzickom stave. Osobnosť otca a jeho výchovné prostredie bolo znaleckým dokazovaním jednoznačne vyhodnotené ako kompetentnejšie. Samozrejme v danej zložitej rodinnej situácii bude pravdepodobne aj otec musieť iniciovať spoluprácu s odborníkmi, pretože aj pre neho samého bude zložité uskutočniť nápravu súčasného stavu. Z uvedených dôvodov súd preto vyhovel návrhu otca na zmenu zverenia maloletých detí a zdôraznil, že matka by mala rozhodnutie súdu rešpektovať a nechápať toto rozhodnutie ako „trest“, ale pokus o záchranu maloletých detí. Vyživovaciu povinnosť určil súd prvého stupňa vychádzajúc z daňového priznania matky, ako fyzickej osoby za rok 2010 a tiež z príjmu otca, ako aj veku a výdavkov maloletých detí. Určené výživné zodpovedá všeobecným kritériám pre určenie výživného a je primerané. Podľa § 162 ods. 3 O.s.p. vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia, keďže je nepochybné, že u oboch detí, ale najmä u maloletej N., hrozí nebezpečenstvo závažnej ujmy na zdraví v prípade, že by súd predbežnú vykonateľnosť všetkých výrokov rozsudku nevyslovil. O trovách konaniach rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie obidvaja rodičia. Matka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe takto vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Zmena pomerov nemôže byť akákoľvek, musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to, aby mohol súd viesť dokazovanie o novom návrhu si musí, ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov. Dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov vo všetkých aspektoch. Zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodovanie a súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti, za ktorých k výroku rozsudku dospel. Výsledky doterajšieho konania neodôvodňujú záver, že došlo k takej zmene pomerov, ktoré dovoľujú zmenu skoršieho rozhodnutia o výchove detí. Základné problémy spočívajúce v dlhotrvajúcom nepriaznivom zdravotnom stave maloletej Simony sa matke podarilo po absolvovaní odborných lekárskych vyšetreniach dcéry, vrátane dcérinej hospitalizácie vyriešiť a situáciu stabilizovať. Dcéra je nastavená na pravidelný liečebný režim a od začiatku marca 2012 je v odbornej opatere psychiatričky S.. G. H.. Maloletá N. je študentkou 2. ročníka Gymnázia S., pričom súbežne absolvuje chýbajúce skúšky z 1. ročníka. Od januára tohto roku úspešne absolvovala šesť skúšok z výsledkami štyri jednotky a dve dvojky, samotná maloletá má evidentný záujem vzhľadom na výsledky, aby úspešne realizovala tieto skúšky. Jediným záujmom maloletej je žiť v takto nastavenej stabilite pomerov, ktorá jej prospieva. Nie je pravdou, že by mala tendenciu posilňovať psychosomatické prejavy detí, najmä u N.. Jej snahou je nepodceniť žiadne príznaky ochorenia a v čas tieto veci riešiť. Taktiež u maloletého I. namieta absolútnu a úplnú absenciu zákonných dôvodov na zmenu zverenia, niektoré konštatovania zo znaleckého posudku môžu evokovať také závery u maloletej N., ale nezodpovedanou otázkou je prečo by mal na to doplácať aj maloletý I.. Dcéra N. sa vzhľadom na vek nemusí podriadiť autoritatívnemu rozhodnutiu súdu, na druhej strane súdu, na druhej strane I. bude odňatý z výchovného prostredia v ktorom vyrastá už viac rokov a bude súčasne vzdialený od svojho súrodenca sestry, s ktorou má nadštandardný citový vzťah. Má záujem na rešpektovaní práva detí, udržiavanie pravidelného rovnocenného rovnoprávneho styku s obidvomi rodičmi. Doterajší styk považuje za natoľko široký, že otcovi poskytuje dostatočný priemer ku kontaktu s maloletými deťmi a najmä k participácie na ich výchove. Otec nemieni rešpektovať práva dcéry, a to hlavne právo na zdravý psychický a fyzický vývoj, keďže nie je ochotný prijať už dlhodobo trvajúci psychický stav dcéry a jej emocionálnu fixáciu na matku. Ona si však uvedomuje, že v záujme detí musia obidvaja konštruktívne komunikovať o záležitostiach detí. Čo sa týka jej mravného profilu je pravda, že bola uznaná vinou z prečinu sprenevery, ale nebol jej preukázaný priamy úmysel. K protiprávnemu konaniu bola navádzaná sústavným podnecovaním a zavádzaním inou osobou. Spreneverené finančné prostriedky nepoužila pre svoj prospech, ale ich odovzdala tejto osobe. Táto osoba sa voči nej dopustila podvodu o čom prebieha vyšetrovanie. Je potrebné prihliadať aj na písomné vyjadrenia detí doručené súdu dňa 19.03.2012, tieto prvostupňový súd vôbec nevzal do úvahy, ich vyjadrenia vôbec nerešpektoval a nezabezpečil vyjadrenia detí ani kolízny opatrovník. Pri zastupovaní dieťaťa v konaní jeho primeranú ochranu záujmu zabezpečuje ustanovený kolízny opatrovník, ktorý nevykonal šetrenie a deťom sa nedostala žiadna ochrana. Súd je povinný iniciatívne zisťovať skutkový stav, ona predložila znalecký posudok od znalkyne K.. D. G., ktorý sa odlišuje od znaleckého posudku, ktorý vykonal znalec na žiadosť súdu, ňou poverená znalkyňa neodporúča zverenie detí do starostlivosti otca. Žiadala zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh otca zamietne a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj otec, ktorý žiadal zmeniť výrok rozsudku o zastupovaní maloletých detí obidvoma rodičmi tak, že maloleté deti bude zastupovať otec. Súd pri rozhodovaní o zastupovaní detí nebral do úvahy, že zastupovanie detí matkou prináša a v minulosti aj prinášalo viaceré závažné problémy, ktoré sú zrejmé z obsahu spisu, či už ide o školské alebo zdravotné záležitosti. Poukázal na obsah predbežného opatrenia z 01.02.2011, ktorý spomína súd aj v odôvodnení svojho rozsudku. Zastupovanie detí matkou bolo a je na neprospech detí kontraproduktívne a najmä chaotické. Matka nerieši pravú príčinu N. zdravotných potiaží, ktoré majú psychosomatický pôvod. Uvedené skonštatovali nezávisle od seba lekári, nemocnica, napokon aj znalkyne. Ak by matka dala aj na ich odporúčania, tak by N. mala psychoterapiu už pred niekoľkými rokmi a nemusela by podstupovať nezmyselný rad vyšetrení a užívať množstva liekov s ťažkými vedľajšími účinkami. Záver lekárov je, že N. je v podstate zdravá a jej zdravotné problémy súvisia jednoznačne s jej psychikou, ktorú však práve matka dlhodobo pozitívne nerieši, ba naopak psychoterapiu odďaľuje a v podstate ignoruje odporúčania lekárov. Rôzne potvrdenky od lekárov matka nesporne má, avšak podstatné je, že vonkajšie príznaky sú spôsobené psychosomaticky, čo žiaľ matka účinne nerieši, naopak, svojím konaním to ani účinne neumožňuje. Pravdivo neinformuje o záležitostiach týkajúcich sa detí, pri zastupovaní nerešpektuje jeho názor, ani záujem detí, čo sa už opakovane prejavilo. Poukázal na závery lekárskych správ pri prepustení maloletej z nemocnice, kde sa opätovne zdôraznili psychické problémy, maloletej je indikovaná psychoterapia. Pedopsychiatrické konzílium uviedlo, že je tu veľký podiel psychogénneho podkladu, potiaže, ako aj zvýšená pohotovosť k únikom do choroby, ktoré majú charakter kontroverzných reakcií často až na hranicu so simuláciou. V pozadí je výchovná insufinciencia, teda nedostatočnosť, zlyhanie. Matka tieto správy považuje za skorumpované a nepravdivé. Podobne, ako pred niekoľkými rokmi z nemocnice na H., kde už vtedy potvrdili psychosomatický pôvod potiaží, matka s tým prakticky nič neurobila. S poukazom na vek detí, predlžujúce sa súdne konanie a najmä na vyvíjajúcu sa situáciu ohľadne zdravotného stavu a školskej dochádzky žiadal vyhovieť svojmu odvolaniu. Kolízny opatrovník vzhľadom na vykonané dokazovanie, závery znaleckého posudku, výpoveď znalkyne K.. Z. S. na pojednávaní 27.02.2012 doporučil rozsudok súdu prvého stupňa v záujme maloletých detí v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v časti zverenia maloletých detí, určenie vyživovacej povinnosti k deťom a zamietnutia návrhu matky správne. V časti zastupovania detí je potrebné odvolaniu otca vyhovieť. K potvrdzujúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd udáva, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostačujúco a náležite zdôvodnil, pričom z odvolania matky nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že uvedené závery boli potvrdené tak znaleckým dokazovaním, ako aj lekárskymi správami a samotným vykonaným dokazovaním. Jedine, s čím je možné v odvolaní matky súhlasiť je, že maloletá N. potrebuje stabilitu, ktorá vzhľadom na postoje matky k plneniu školských povinností či k zdravotnému stavu maloletej bude lepšie zabezpečená u otca, keďže tento má triezvy pohľad na výchovu maloletých detí. Pokiaľ ide o maloletého Viliama je potrebné, aby aj tento bol zverený do osobnej starostlivosti otca, pretože tendencie utiekať sa k zlému zdravotnému stavu sa prejavujú aj u neho. V žiadnom prípade nie je potrebné podceňovať zdravotný stav maloletých detí, avšak k tomuto treba pristupovať racionálne a riadiť sa odporúčaniami ošetrujúcich lekárov. Nie je vhodné odpútavať pozornosť detí nespočetnými lekárskymi vyšetreniami a tým aj zanedbávaním ich študijných povinností. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval zmenu pomerov, ktorá na strane detí od posledného rozhodnutia súdu nastala, a to nevyhnutná zmena prostredia v záujme maloletých detí. Pre deti je potrebné nové výchovné prostredie vzhľadom na správanie sa matky, ktorá chce síce deťom dobre, ale objektívne nedokáže posúdiť svoje správanie voči deťom. Matka nedokáže zabezpečiť vyvážené plnenie si povinností deťmi, zabezpečenie prospešných a príjemných voľnočasových aktivít primeraných veku detí a pozitívnu zdravotnú starostlivosť o deti. Matka nepripúšťa odborné poradenstvo, ktoré by usmerňovalo jej úzkostlivú starostlivosť, ktorá je nekoncepčná a už vôbec nie je v záujme detí. Otec sa stavia k veci reálne so snahou spolupracovať s odborníkom, je prístupný riešeniam, ktoré sú v prospech detí. Má dostatočnú mieru porozumeniu a citu k deťom a dokáže za odbornej pomoci korigovať výchovu detí v ich záujme. Nekontrolované zahŕňanie detí láskou a nezdravá ústupovosť k deťom zo strany matky bez ďalšieho výchovného pôsobenia a zmyslu pre realitu deťom neprispieva a nepripravuje ich do budúceho života. Styk matky s deťmi ostal neobmedzený a preto po vzájomnej dohode rodičov, matka bude mať možnosť s deťmi sa stretávať. Je však na zváženie, aby aj matka pristúpila na riešenie svojho zdravotného stavu, aby nepôsobila na deti negatívne. Skutočnosť, že styk matky s deťmi ostal neobmedzený však neznamená, že matka môže sa s deťmi stretávať podľa svojej vôle, pri takomto stretávaní je potrebné rešpektovať dohodu s otcom, aktivity detí, ich školské povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že matka nesmie brať toto rozhodnutie ako trest, nemôže túto skutočnosť vyčítať deťom a citove si ich podmaňovať. Uvedené rozhodnutie by malo matku motivovať k riešeniu svojho zdravotného stavu, čo by nesporne bolo v záujme detí. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tejto časti správne, preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Správne je potom aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného. V časti zastupovania maloletých detí odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že určil, že zastupovať maloleté deti bude otec. Uvedená skutočnosť vyplynula z doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj znaleckého dokazovania, keď pôsobenie matky detí a otca je natoľko kontroverzné, že nie je možné, aby deti zastupovali obidvaja rodičia. Keďže sa správanie otca javí založené na racionálnom podklade a javí sa ako priaznivé a v súlade so záujmami detí, odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že maloleté deti bude zastupovať otec, čím sa aj rozšíria jeho kompetencie, ako to doporučila znalkyňa. K uvedenému záveru dospel odvolací súd na základe vykonaných dôkazov a vykonaného znaleckého dokazovania, kde sa otec javí ako lepší vychovávateľ z pohľadu zabezpečenia stability detí, miery jeho empatie a zvažovania záujmov maloletých detí. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 220 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.