Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/173/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206403 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409206403.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: T. P., bytom L. XX, Bratislava, zastúpená: JUDr. Andrea Cisárová, advokátka, Kominárska 2, Bratislava, proti odporcovi: G. P., bytom L. XX, Bratislava, zastúpený: Mgr. Peter Serina, advokát, Poľnohospodárska 10, Bratislava, o určenie, že odporca nie je oprávneným dedičom, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 26. januára 2012, č.k. 7C/243/2009-246, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 311,46 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľka v podanom návrhu zo dňa 8.7.2009 sa domáhala, aby súd určil, že odporca nie je oprávneným dedičom po poručiteľovi Ing. C. P., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že bola manželkou poručiteľa a odporca je synom poručiteľa. Po smrti poručiteľa sa na základe testov DNA preukázalo, že odporca nie je synom poručiteľa. Navrhovateľka uviedla, že odporca sa k nej a k poručiteľovi správal hrubo a vulgárne, čo prerástlo až do fyzických útokov a vyhrážok voči nim. Tvrdí, že odporca naplnil ustanovenie o dedičskej nespôsobilosti v zmysle § 469 zákona č. 40/1964 Zb. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je v právomoci všeobecného súdu rozhodovať o návrhu navrhovateľky na určenie, že odporca nie je dedičom po poručiteľovi, ktorý bol jej manželom a otcom odporcu. Z ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. vyplýva, že žalobu o určenie, že je oprávneným dedičom by v danom prípade mohol podať iba odporca, keďže navrhovateľka tvrdí, že nie je synom poručiteľa, čím chce dokázať, že dedičské právo odporcu je menej pravdepodobné ako jej, prípadne, že vôbec nie je dedičom po poručiteľovi. Na podanie žaloby by však musel odkázať odporcu príslušný súdny komisár a zároveň mu určiť lehotu, v ktorej tak má urobiť, čo sa v danom prípade nestalo. Bez toho, aby príslušný súdny komisár (dedičský súd) odkázal účastníka na podanie žaloby, nemôže iný všeobecný súd konať a zasahovať tak do konania a právomoci súdneho komisára (dedičského súdu). Podmienkou právomoci všeobecného súdu je teda to, že dedičský súd (súdny komisár) odkázal účastníka dedičského konania na podanie žaloby podľa § 175k ods. 2 O.s.p.. Bez toho, aby dedičský súd použil tento postup, nemôže všeobecný súd zasahovať do jeho právomoci. Vzhľadom na to, že v danom prípade súdny komisár neodkázal odporcu na podanie žaloby, nie je daná právomoc všeobecného súdu na konanie o určenie, že odporca nie je oprávneným dedičom a preto súd konanie pre nedostatok právomoci a procesnej podmienky zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka podaním, doručeným súdu dňa 12.03.2012. Poukázala na to, že v prejednávanej veci notár neodkázal žiadneho z účastníkov konania na uplatnenie svojho práva, ani nerozhodol o ňou vznesených námietkach voči dedičskej nespôsobilosti. Uviedla, že v prípade, ak je súd toho názoru, že ide o otázku, o ktorej sa má rozhodnúť v dedičskom konaní, mal jej podanie vybaviť ako podnet v dedičskom konaní a rozhodnúť o okruhu dedičov po poručiteľovi so zohľadnením všetkých relevantných skutočností. Mala za to, že súd mal v napadnutom rozhodnutí určiť orgán, ktorému po právoplatnosti uznesenia v časti zastavenia konania bude jej podanie postúpené. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním, doručeným súdu dňa 11.04.2012. Poukázal na to, že navrhovateľka neustále ignoruje jednu podstatnú skutočnosť, a to hmotnoprávne normy zákona o rodine, ktoré jednoznačne definujú, kto môže spochybniť otcovstvo, resp. príbuzenský vzťah medzi otcom a jeho dieťaťom. Zákon jednoznačne uvádza, že takýto návrh, t.j. návrh na zapretie otcovstva môže podať len otec, alebo jeho potomok. Otec je mŕtvy a potomok je odporcom v konaní. Súd práve z tohto dôvodu zamietol návrh. Odporca je synom poručiteľa, a to viac ako tridsať rokov a tento fakt nemôže zmeniť navrhovateľka, a to ani v prípade, ak by predložila objektívny, od nej nezávislý DNA posudok, nakoľko len otec a dieťa môžu spochybniť otcovstvo, nikto iný. Ďalej uviedol, že navrhovateľka podala za posledné tri roky na odporcu viac ako osem trestných oznámení, pričom ani v jednom nebol ani len obvinený, nie to ešte uznaný za vinného z úmyselného trestného činu. Poukázal na to, že odporca býva v ubytovniach, zatiaľ čo navrhovateľka užíva celý majetok, ktorý patrí do dedičstva. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal a prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel záveru, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerané ustanovenia o rozsudku. Odôvodnenie uznesenia tak musí spĺňať kritériá podľa § 157 O.s.p., musí byť z neho zrejmé, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v ustanovení § 157 O.s.p. je nepreskúmateľné. Výrok rozhodnutia musí zodpovedať výsledkom dokazovania a vyhodnotenia dôkazov. To sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutia a dôvody preto musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V predmetnom konaní je nesporné, že navrhovateľka nebola odkázaná v dedičskom konaní na podanie predmetnej žaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa v danej veci musí v prvom rade posúdiť aktívnu legitimáciu navrhovateľky na podanie návrhu z titulu dedičského konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná v tomto konaní, potom musí skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na určení, že odporca nie je oprávneným dedičom. Aktívnu legitimáciu musí súd skúmať s prihliadnutím na to, kto je dedičom a kto môže podať žalobu. Je nesporné, že nemôže niekto iný podať návrh na určenie, že iný dedič nie je dedičom, teda podanie takejto žaloby je neprípustné. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci nie je možné konanie zastaviť, ale je potrebné vo veci rozhodnúť rozsudkom. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.. V ďalšom konaní súd prvého stupňa sa vyporiada s aktívnou legitimáciou navrhovateľky v naznačenom smere, vyporiada sa s námietkami účastníkov a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p.. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné