Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/166/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409206545 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409206545.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: Y. N. X. Q. I. M. L. V. Á. , bytom F., L. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou v Bratislave, Saratovská č. 2/A, proti odporcom: I. Š. Y. K. Z. Q. E. N. V. E. , bytom R., G.. N.. Y. Č.. XX/XX, II. Y.C. H. C. I. F. W. Á. , bytom F., T. Č.. X, III. C. Q. P. V. Š. I. U. Á. , bytom F., V. Č.. XX, o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne v III. rade C. Q. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. novembra 2010, č.k. 11C 247/2009-84, na odvolanie odporkyne v III. rade C. Q. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8. marca 2011, č.k. 11C 247/2009-106, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 30. novembra 2010, č.k. 11C 247/2009-84, p o t v r d z u j e ; uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 8. marca 2011, č.k. 11C 247/2009-106, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 30.11.2010, č.k. 11C 247/2009-84, určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky jej matkou Y. J., zomrelou dňa 19.9.2008 v F. uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.10.2004 nie sú dané. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vydedenie umožňuje poručiteľovi, aby kvalifikovaným právnym úkonom zabránil dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval pomoc. Existenciu dôvodov vydedenia treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch, treba posudzovať jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa, a jednak objektívnu možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmietal potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča. O takýto prípad ide v prejednávanej veci. Zostalo v konaní nesporným, že navrhovateľka poskytovala poručiteľke pomoc v období, keď poručiteľka mala zdravotné problémy v dôsledku autonehody; dôvody vydedenia uvádzané v listine o vydedení preukázané neboli. Naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o kontakt so svojou dcérou nemala záujem poručiteľka. Nevhodné vyjadrovanie navrhovateľky na adresu svojej matky na verejnosti rovnako nebolo preukázané. Naopak bolo preukázané, že navrhovateľka mala záujem o kontakt s matkou telefonicky, osobne, ale poručiteľka o toto nestála. Podľa názoru súdu ľahostajný vzťah medzi poručiteľkou a dcérou (navrhovateľkou) do určitej miery zapríčinila poručiteľka, na uvedený stav navrhovateľka rezignovala, ale neodmietala a nebránila sa kontaktu a stretnutiam s manželom matky za účelom poskytnutia informácií o rodine poručiteľky, o jej zdravotnom stave. Bola uistená, že o matku je dobre postarané. Nebolo preukázané, žeby sa poručiteľka domáhala a požiadala o pomoc navrhovateľku v starobe, chorobe, najmä v období od roku 2001 a že navrhovateľka by túto pomoc po uvedenej žiadosti odmietla. Z dokazovania nevyplynulo, že poručiteľka sama mala záujem so svojimi potomkami sa stýkať, udržovať blízky bežný príbuzenský vzťah, nebolo preukázané, že poručiteľka o takýto bežný príbuzenský vzťah vôbec stála, že sa jej dokonca nezáujem navrhovateľky a potomkov citovo dotýkal, že jej tento stav vadil, prekážal; naopak podľa názoru súdu prvého stupňa tento vzťah bol poručiteľke ľahostajný. Do určitej miery ku vzniku a trvaniu takéhoto stavu prispela aj sama poručiteľka. Odporcovia sa bližšie ku vzájomnému vzťahu medzi matkou a dcérou nevedeli vyjadriť, nepoznali príčinu ich dlhodobého neusporiadaného vzťahu. V určitom období bol dokonca aj sám odporca v I. rade (brat poručiteľky) v súdnom spore s poručiteľkou, nenavštevoval ju. Jeho názor, že poručiteľka musela dobre vedieť a poznať príčinu, prečo sa rozhodla pre vydedenie svojej dcéry, bez bližšieho osvetlenia príčiny, preto neobstojí. Navrhovateľka v konaní uniesla svoje dôkazné bremeno, jej chovanie voči poručiteľke popísané v listine o vydedení nemožno posúdiť ako dôvody ku vydedeniu. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 469a ods. 1 písm. a/, b/ Občianskeho zákonníka. Zároveň si vymienil, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa v III. rade C. Q.. Nenapadla ním vecnú stránku rozhodnutia, ku ktorému sa meritórne nevyjadrila, ale skutočnosť, že sa o nej rozhodovalo napriek tomu, že dedičstvo odmietla. K notárovi predvolaná nebola, nebola upovedomená o možnosti odmietnuť dedičstvo. Žiada preto, aby voči nej bolo konanie zastavené. Ak by procesné podmienky na zastavenie konania neboli splnené, mal byť návrh voči nej zamietnutý. Posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) odporkyňa v III. rade namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod odvolania vyplývajúci z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne v III. rade navrhla odvolaciemu súdu odvolanie odmietnuť, pretože nemá náležitosti odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 O.s.p. Odvolanie je nejasné, neobsahuje všetky prepísané náležitosti podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia bude možné pokračovať v dedičskom konaní a až následne potom môže účastník dedičského konania vykonávať úkony, ktoré odvolateľka uvádza v odvolaní. Odporca v I. rade sa k odvolaniu nevyjadril. Odporkyňa v II. rade považuje odvolanie odporkyne v III. rade za zbytočnú obštrukciu založenú na slovnej hre a obchádzaní podstaty sporu, ktorá smeruje k oddialeniu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Odvolateľka doteraz nepochopila čoho sa spor týka, používala zámienky na predĺženie sporu. Súd prvého stupňa, v obsadení vyšším súdnym úradníkom, uznesením zo dňa 8.3.2011, č.k. 11C 247/2009-106, odporkyni v III. rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov za odvolanie proti rozsudku (v sume 99,50 €). Dôvodil, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov účastníkovi konania sú rozhodujúce jednak pomery účastníka, ktoré odôvodňujú takéto oslobodenie, a jednak skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva zo strany účastníka, ktorý oslobodenie od súdnych poplatkov navrhuje. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Odporkyňa v III. rade nespĺňa už prvú podmienku. Je vlastníčkou osobného automobilu zn. Škoda Favorit, spolu s manželom vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 3-izbový byt, je spoluvlastníčkou 2-izbového bytu v podiele 1/2, v podiele 1/9 je spoluvlastníčkou ornej pôdy vo výmere 57 árov, v podiele 1/6 ornej pôdy vo výmere 112 árov v extraviláne Obce Jacovce. Jej manžel je živnostník. Odporkyňa v III. rade nepredložila súdu žiadny doklad o jeho mesačných príjmoch, a tak súd toto nemohol preskúmať. Spolu s odporkyňou v III. rade vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 3-izbový byt, podiel 1/6 vo 4-izbovom byte, ktorý nadobudol ako dedičstvo a podiel 1/6 v rekreačnej chate. V roku 2009 manžel bol jej zamestnávateľom, jej čistý príjem bol v tomto období 4.516,15 €, čo je v rozpore s jej tvrdením, že je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.1.2009. Zdôraznil, že spolu s ňou má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom aj jej manžel, nakoľko mu ju ukladá zákon. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 138 ods. l veta prvá O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa v III. rade dôvodiac tým, že súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnych skutkových podkladoch. Manžel je samostatne zárobkovo činná osoba, v roku 2009 a ani inokedy nebola u neho zamestnaná, nezodpovedá tak skutočnosti ani záver súdu v tom, že v danom období mala príjem v sume 4.516,15 €. V tejto sume mal príjem manžel. Od 1.1.2009 je nezamestnaná, v prvom polroku poberala podporu v nezamestnanosti spolu v sume 3.368,40 €. V 3-izbovom byte s manželom býva. Nie je možné ho preto predať a z neho platiť súdne poplatky. Ďalší byt, 2-izbový, vlastní spolu s matkou, ktorá v byte býva. Jej podiel vo vlastníctve ornej pôdy predstavuje nepatrnú, v tomto čase nerealizovateľnú, hodnotu. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a priznať jej oslobodenie od súdneho poplatku. Spolu s odvolaním predložila novo vyplnené potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch, potvrdenie o vyplatených dávkach v nezamestnanosti. K vyjadreniu navrhovateľky smerujúce k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa odporkyňa v III. rade dôvodila, že odvolanie má všetky náležitosti, je v ňom uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, uviedla, v akom rozsahu rozsudok napáda, dôvody odvolania, a ako navrhuje rozhodnúť o jej odvolaní. Zdôraznila, že dedičstvo po poručiteľke odmietla. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), pretože nemala byť žaloba voči nej vôbec podaná. Žiadala plne vyhovieť odvolaniu proti rozhodnutiu vo veci samej, ako aj odvolaniu vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov. Sudca odvolaniu proti napadnutému uzneseniu nevyhovel a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2012, ďalej len O.s.p.; § 372t O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. septembra 2012; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právna zástupkyňa, upovedomení zákonným spôsobom (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 30.11.2010, č.k. 11C 247/2009-84, odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa plne stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť (zdôrazniť) nasledovné. Odvolateľka neuviedla žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Navrhovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno a nad akúkoľvek pochybnosť preukázala, že dôvody vydedenia jej matkou, poručiteľkou Y. J., rod. Y., narodenou dňa XX.X.XXXX, zomrelou dňa XX.X.XXXX, obsiahnuté v listine o vydedení zo dňa 6.10.2004, nie sú dané. Napokon ani sama odvolateľka nespochybňuje túto skutočnosť. Neobstoja jej dôvody uvádzané v odvolaní a spočívajúce v tom, že nemala byť pasívne vecne legitimovanou, pretože odmietla dedičstvo vo vzťahu k sebe a aj za svoje deti. Nebolo preukázané a ani účastníci netvrdili, žeby poručiteľka Y. J.Á. zanechala závet. V tomto prípade nastupuje dedenie zo zákona. V prvej skupine zákonných dedičov bola povolaná dediť len navrhovateľka ako jediná dcéra poručiteľky, keďže manžel poručiteľku predumrel (§ 473 Občianskeho zákonníka). Keďže ale poručiteľka zanechala listinu o vydedení svojej dcéry, za predpokladu, žeby dôvody vydedenia boli dané, ako dedičia by prichádzali do úvahy ďalšie osoby, ktorých zákon zaraďuje do ďalších skupín dedičov; v prejednávanej veci do tretej skupiny (§ 475 Občianskeho zákonníka) a síce poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak by niektorý zo súrodencov poručiteľa nededil, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ochrany na súde v prejednávanej veci sa preto navrhovateľka musela domáhať proti všetkým osobám, ktorým by svedčalo dedičské právo vyplývajúce z tretej skupiny zákonných dedičov, čo sa aj správne stalo. Rovnako nie je právne účinné vyjadrenie odporkyne v III. rade v tom, že sa vzdala dedičstva po poručiteľke Y. J. a z tohto dôvodu už nemala byť účastníčkou predmetného konania. Takéto jej vyjadrenie v tomto štádiu konania, vôbec v prejednávanej veci, nemá žiaden právny význam. Navrhovateľka sa domáha ochrany na súde, a teda s konečnou platnosťou nebola doteraz vyriešená základná otázka, a síce kto je povolaný dediť po poručiteľke Y. J., či jej dcéra - navrhovateľka (dedička v prvej skupine zákonných dedičov), alebo odporcovia ako dedičia v tretej skupine zákonných dedičov. Len v prípade, ak by navrhovateľka úspešná nebola, a teda by nebolo dedičov v prvej (ani v druhej) skupine zákonných dedičov, účastníčkou dedičského konania by bola odvolateľka (spolu s ďalšími odporcami) ako dedič v tretej skupine zákonných dedičov a až vtedy súd v dedičskom konaní, v obsadení súdnym komisárom, by jej dal zákonné poučenie a priestor na vyjadrenie. Až v takomto konaní by jej vyjadrenie o odmietnutí dedičstva malo právny význam. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011). Rovnako ako vecne a právne správne odvolací súd potvrdil aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8.3.2011, č.k. 11C 247/2009-106 (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). U odporkyne v III. rade neboli preukázané také osobné, majetkové, pomery, ktoré by odôvodňovali priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. l O.s.p.). Napokon vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu o jej odvolaní proti rozsudku je odôvodnený záver aj v tom, že u nej ide o bezúspešné uplatňovanie práva. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, 4, § 142 a nasl. O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.