Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/372/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209156 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1409209156.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľky: T. I., K. Z. K., I. M. XX zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom so sídlom v Bratislave, Guothova 20, proti odporcovi: Š. I., I. M. XX, K., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov pre čas po rozvode k maloletému Petrovi Hrabošovi, nar. 24.02.1995 zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C 321/2009-103 zo dňa 16. mája 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že manželstvo účastníkov konania Š. I., G.. XX. XX. XXXX Q. T. I.U., P.. V., G.. XX. XX. XXXX, F. V. XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M. Z. J. XX, P. XXXX, na A. XXX, O. O. Č. XXX rozvádza. Maloletý O. I., G.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveril do osobnej starostlivosti matky a každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého Petra sumou po 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode napadnutého rozsudku a odporcov styk s maloletým Petrom sa upravil tak, že sa po vzájomnej dohode s navrhovateľkou sa bude stretávať so synom po tom, čo vopred dohodnú deň, miesto a čas stretnutia sa otca s maloletým synom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z podaného návrhu zo dňa 10.09.2009 ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. V návrhu uviedla, že odporca ešte dňa 20. 01. 2004 podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh na rozvod manželstva, v ktorom navrhoval zveriť spoločné deti do svojej osobnej starostlivosti. Prvostupňový súd dňa 26. 04. 2006 rozhodol rozsudkom 7C 8/2004, ktorým manželstvo rozviedol a zveril maloletého Antona a maloletú Janu na čas po rozvod do osobnej starostlivosti odporcu a maloletého Petra do starostlivosti navrhovateľky. V rámci tohto konania boli preukázané zákonné dôvody na rozvod manželstva a napriek tomu odporca, ktorý rozvod manželstva navrhoval proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Odvolací súd toto podanie odporcu posúdil ako späťvzatie návrhu, ktoré svojim uznesením zo dňa 29. 09. 2006 spis. zn. XCo XXX/XX-XX pripustil, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie vo veci zastavil. Návrh na rozvod manželstva potom odôvodnila tým, že po uzavretí manželstva sa vzťahy s odporcom postupne začali veľmi zhoršovať. Odporca sa k nej začal správať hrubo, urážal ju, ponižoval a vulgárne sa vyjadroval na jej adresu dokonca v prítomnosti ich detí. Potom ako odporca 20. 01. 2004 podal návrh na rozvod manželstva, spolu s dcérami Bohuslavou, Janou a synom Antonom sa presťahoval do druhého bytu, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve dospelej dcéry Bohuslavy. Aj napriek tomuto odsťahovaniu navrhovateľka nemohla žiť v byte so synom v pokoji, pretože odporca sústavne chodil do bytu, vyvolával stres a jeho hrubé správanie voči nej sa počas rozvodového konania stupňovali. Začiatkom mája 2007 sa odporca spolu s deťmi vrátili do spoločného bytu aj od toho času sa ich spolužitie ešte zhoršilo. Odporca jej bránil v riadnom užívaní bytu. Bez jej vedomia jej vyhodil z bytu oblečenie, obuv a iné veci. Odpojil od elektrického prúdu jej chladničku, zakúpil a zapojil novú pračku, ktorú jeden čas nemohla vôbec používať. V súčasnosti navrhovateľka žije v jedinej izbe, ktorá je dokonca prechodná, pretože spoločný byt bol rozšírený o jednu izbu z vedľajšieho bytu (ktorý je vo vlastníctve najstaršej dcéry) takým spôsobom, že v izbe v ktorej býva, urobil vchod do tejto ďalšej izby. Odporca jej znemožňuje riadne sa starať o maloletého syna Petra tým, že ju obmedzuje v používaní elektrospotrebičov a celkove ju obmedzuje v pohybe byt v čase, keď je doma. Obmedzuje ju aj v používaní sporáku, takže nemôže pripraviť sebe a synovi riadne jedlo v čase, keď je odporca doma. Takéto konanie odporca zdôvodňuje tým, že neprispieva na plyn a elektrinu, preto ju nebude môcť ani používať. Nakoľko sa spolužitie s odporcom skončením predchádzajúceho rozvodového konania v žiadnom smere nezlepšilo, navrhovateľa má za to, že naďalej trvajú zákonné dôvody na rozvod manželstva, ktoré si neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Trvalý a hlboký rozvrat medzi manželmi nedáva žiadny predpoklad, aby manželské spolužitie bolo obnovené. Pokiaľ ide o maloletého Petra, tento bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. XXP XX/XXXX-XX zverený do jej osobnej starostlivosti a rozvodom manželstva sa pre neho zásadne situácia nezhorší. Žiadala ďalej, aby súd pre prípad rozvodu manželstva a zverenie malého do jej osobnej starostlivosti zaviazal odporcu na platenie výživného vo výške 150,- Eur mesačne. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že aj napriek neustálej snahe navrhovateľky vážne rozvracať vzťahy medzi manželmi, toto manželstvo si stále plní svoj spoločenský účel minimálne vo funkcii výchovnej a uspokojovania základných potrieb maloletého Petra. Samotný návrh obsahuje množstvo nepravdivých, vymyslených a účelovo prekrútených tvrdení navrhovateľky o vzťahoch medzi ňou, odporcom a ich deťmi. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé spoločenstvo muža a ženy založené na pevných citových vzťahoch, vzájomnej úcte a tolerancii. K tomuto záveru súd prvého stupňa dospel na základe zistenia, že manželia si v každodennom živote nerozumejú a vzájomnými hádkami nerešpektujú ľudskú dôstojnosť druhého. Vzájomný odmietavý postoj k riešeniu problémov manželský zväzok neupevňuje, ale vo všeobecnosti vytvára napätú atmosféru a nezdravé rodinné prostredie. Navrhovateľka nemá z tohto dôvodu záujem o obnovenie manželského spolužitia a k odporcovi stratila pozitívny citový vzťah. Odporcovi sa navrhovateľka bridí. Dlhodobé narušenie vzájomných vzťahov a nevyhnutnej dôvery medzi manželmi spôsobili aj navrhovateľkou podávané neopodstatnené trestné oznámenia, v ktorých odporcu obviňovala zo skutkov, ktoré sa vyšetrovaním v trestnom konaní nepotvrdili. Súd prvého stupňa vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi posúdil aj so zreteľom na ich celkové správanie; manželia spolu dlhšiu dobu nehospodária, prakticky spoločnú domácnosť nevedú, intímne sa dlhodobo nestýkajú. Zo zhodných výpovedí účastníkov je zjavná aj absencia akejkoľvek vzájomnej pomoci v oblasti morálnej a psychickej, z čoho súd vyvodil poznatok, že v danom prípade chýbajú základné predpoklady, aby manželstvo mohlo riadne plniť svoj hlavný účel, ktorým je riadna výchova detí. Vychádzajúc zo zákonnej zásady, že pri rozhodovaní o rozvode sa vždy prihliada na záujem maloletých detí, súd po zvážení všetkých okolností veci dospel k záveru, že rozvod manželstva je na mieste aj z tohto hľadiska. Hádky a konflikty manželov nikdy zo zásady nepôsobia priaznivo na duševnú a psychickú pohodu maloletých detí. Možno teda zhrnúť, že medzi účastníkmi vo vzájomných vzťahoch prevládajú dlhodobo také rozpory a nedorozumenia, ktorých celková intenzita spôsobila vážny a trvalý rozvrat bez možnosti reálneho obnovenia základných funkcií manželstva a preto súd v zmysle cit. zákonných ustanovení takéto neperspektívne manželstvo rozviedol. Odporca so zverením syna do osobnej starostlivosti matky nesúhlasil. Súčasne však nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania za účelom zisťovania lepšieho výchovného prostredia pre ďalší zdravý, duševný a psychický vývoj syna, aby ho tak uchránil pred rizikom možnej psychickej deprivácie zo znaleckého dokazovania. Súd to akceptoval a na čas po rozvode manželstva účastníkov zveril maloletého Petra Hraboša do osobnej starostlivosti matky. Sám maloletý O. I. chcel zostať s navrhovateľkou. Súd prvého stupňa teda ustálil, že tento rozsudok, tak ako bol vydaný, bude v záujme maloletého Petra a potvrdením už existujúceho stavu. S takýmto usporiadaním pomerov po rozvode manželov súhlasil aj kolízny opatrovník. Na určenie výšky výživného súd prvého stupňa skúmal zárobkové pomery navrhovateľky ako aj zárobkové a majetkové pomery odporcu a pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu na maloletého Petra v sume 130,- eur mesačne dospel k záveru, že jeho výška dostatočne zodpovedá zákonným kritériám t.j. odporcovým možnostiam, schopnostiam, jeho majetkovým pomerom ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorý vo februári 2011 dovŕšil šestnásť rokov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, odôvodnené potreby maloletého zodpovedajú obvyklej základnej miere potrieb, ktoré sú nevyhnutné a prospešné pre uspokojivý život dieťaťa v jeho veku a adekvátne zodpovedajú možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý napriek tvrdeniam o mesačných výdavkoch má také zárobkové pomery, ktoré sú úmerné týmto predpokladom. Jeho priemerný mesačný zárobok netto je 680,- eur. Odporca v konaní nijakým spôsobom nepoprel tvrdenia navrhovateľky, že susedný byt vlastnícky patriaci najstaršej dcére Bohuslave, je prenajímaný, pričom s nájomným nakladá odporca. Z nájomného odporca môže uspokojovať potreby detí. Po sčítaní mesačných výdavkov odporcu a zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k dospelým deťom pochádzajúcim z manželstva: Bohuslave a Antonovi, ktorí sa štúdiom pripravujú na budúce povolanie, odporcovi na výživné pre mal. Petra zostane k dispozícii 130,- eur. Samotný odporca potvrdil, že materiálne potreby maloletého syna (okrem šatstva, potravín v rozsahu 50% a školného 50,- eur) v prevažnej miere uspokojuje zo svojich prostriedkov. Po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva bude tieto prostriedky poukazovať matke, ktorej bol maloletý Peter rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti. Jej osobná starostlivosť o výchovu maloletého pritom čiastočne vyvažuje vyživovaciu povinnosť a zo svojho čistého príjmu 500,- Eur mesačne, po zohľadnení jej ďalšej vyživovacej povinnosti k dospelým deťom pochádzajúcim z manželstva: Bohuslave a Antonovi, môže na výživu mal. Petra prispievať sumou 70,- eur. Súd prvého stupňa o styku odporcu s maloletým synom rozhodol podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine a spôsob a frekvenciu tohto styku ponechal na vzájomnej dohody účastníkov konania, berúc do úvahy najmä zhodné stanoviská obidvoch rodičov na takto požadovanom určení. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 144 O.s.p., na základe ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, pričom súd ich náhradu môže priznať len ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania však v prejednávanej veci splnené neboli. Voči tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v časti určenia výšky výživného a upravenie jeho styku s maloletým synom. Uvedený rozsudok považuje odporca za nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotil a posúdil okolnosti. O výške výživného mal súd prvého stupňa rozhodnúť na základe jeden a pol roka starých potvrdení a príjmoch navrhovateľky a odporca tvrdí, že údaj o zárobku navrhovateľky 500 eur je nepravdivý. Súd prvého stupňa v rozsudku nezohľadnil odporcom preukázané skutočnosti, že navrhovateľka nielenže finančne neprispieva na zabezpečenie rodiny, ale ani sa nepodieľa na prácach a potrebách rodiny. Súd mal povrchne zhodnotiť bez dokladov a údajov nutné peňažné výdavky a úhrady za užívanie bytu a potrebných energií. Výšku priznaného výživného na syna Petra považuje za neprimerane vysokú. Odporca taktiež nesúhlasil s napadnutým rozsudkom v časti úpravy styku otca s maloletým synom. Tvrdí, že syn trávi s ním viac času ako s navrhovateľkou a uloženú formu styku s maloletým považuje za neuvážené a na škodu synovi. Týmto spôsobom určenia styku so synom má byť umožnené navrhovateľke robiť obštrukcie. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí výšku výživného na 80 eur mesačne a styk s maloletým Petrom má byť ponechaný na slobodné a dobrovoľné rozhodnutie syna a matke sa zakáže obmedzovať ho v jeho rozhodnutí. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila navrhovateľka aj kolízny opatrovník maloletého O. I.. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu odporcu spôsobom, že nechá na úvahe súdu ako rozhodne o napadnutej časti rozsudku v časti výživného a styk otca s maloletým navrhol bez obmedzenia. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila spôsobom, že ho považuje za účelové. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a v plnom rozsahu s ním súhlasí. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výšky výživného na maloletého Petra Hraboša, prihliadol na zárobkové možnosti rodičov ako aj na potreby maloletého na riadnu výživu a jeho rozvoj. Odvolací súd priznanú výšku výživného na adolescentného syna odporcu, vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu nepovažuje za neprimeranú alebo nezákonnú. Taktiež bol správny postup súdu prvého stupňa pri určení formy styku odporcu s maloletým synom na čas po rozvode. Uložený spôsob styku odporcu s maloletým na čas po rozvode v podstate predstavuje najvoľnejší spôsob tejto úpravy, a dohoda odporcu s navrhovateľkou pri tejto úprave musí existovať, nakoľko aj navrhovateľka môže mať plány s maloletým ( napr. dovolenka) a bez dohody navrhovateľky s odporcom v podstate by styk s maloletým nebol možný. Jediné obmedzenie vo forme styku odporcu z maloletým je v nutnosti dohody s navrhovateľkou, čo odvolací súd považuje za nutnosť a preto nevidí dôvod na zmenu spôsobu úpravy styku odporcu s jeho maloletým synom. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., na základe ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, pričom súd ich náhradu môže priznať len ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Uvedené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania však v prejednávanej veci splnené neboli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.