Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410010033 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410010033.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému F. F., pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 1T/10/2010 zo dňa 19. 12. 2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. 11. 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného F. F., nar. XX. XX. XXXX, sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 1T/10/2010 zo dňa 19. 11. 2011 bol obžalovaný F. F. uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že: od presne nezisteného času dňa 11. marca 2008 do 10:29 hod. dňa 13. marca 2008, na X. ulici č. 7, v byte na šiestom poschodí v W., spôsobil poškodenému U. C., nar. XX. XX. XXXX bodné poranenie ľavého ramena, opakovane ho udieral päsťou, kolenom, chodidlom, obuvou alebo otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, hrudníka a končatín, čím mu spôsobil krvné podliatiny oboch očí, krvný výron v ľavom spánkovom svale s krvácaním pod mäkké pleny mozgu, zlomeninu hrudnej kosti s obojstrannými zlomeninami rebier a s krvácaním do oboch pohrudnicových dutín, krvné podliatiny na chrbtovej ploche pravej ruky a zadnej ploche ľavého predlaktia, ako aj úchopové podliatiny na vnútornej ploche pravého ramena, následkom čoho u poškodeného U. C., nar. XX.XX.XXXX, nastalo srdcovo-pľúcne zlyhanie a to v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku, čo viedlo k jeho smrti dňa 13. marca 2008 o 10.29 hod., pričom v prípade, ak by obžalovaný privolal lekársku pomoc v krátkom časovom intervale po vzniku poranení existovala nádej na záchranu jeho života. Za uvedený zločin bol obžalovaný F. F. odsúdený podľa § 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie si zdôvodnil sám a zdôvodnené bolo aj prostredníctvom jeho obhajcu. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania napádal rozsudok vo výroku o vine a treste. Tvrdil, že skutok tak ako je uvedený v rozsudku on nespáchal. Poškodenému dal len jednu facku, následkom ktorej nemohla byť spôsobená smrť poškodeného. Iné fyzické napadnutie a spôsobenie zranení zistené na tele nebohého z jeho strany nebolo a výsledkami vykonaného dokazovania ani preukázané nebolo. Vedel o reznej rane na predlaktí poškodeného, ktoré mu vlastnoručne ošetril a ponúkol mu aj doprovod k lekárovi na ošetrenie, čo tento odmietol. On nemal motív poškodenému U. C. ublížiť, pretože mu poskytoval ubytovanie a jeho smrťou by oň prišiel. Poškodený mal podivných kamarátov, ktorí ho navštevovali. Vina na následku, ktorý nastal nebola výsledkami vykonanými na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní preukázaná. Nikto z vypočutých svedkov pri incidente s poškodeným a ani v priebehu inkriminovaných dní nebol. Na mieste činu nebola zistená útočná zbraň, ktorou mal byť poškodený napadnutý a ani súdnoznalecký posudok nepreukázal jeho účasť na spôsobení smrti poškodeného. Popísal len popis zranení, ktoré boli zistené. Ani výsledky z odboru kriminalistickej biológie a daktyloskopie účasť jeho osoby na skutku nepreukázali. Podľa odvolateľa nie je pravdou ani tvrdenie súdu, že poškodenému neposkytol odbornú pomoc. Núkal sa mu, že ho doprevadí k lekárovi, či zavolá zdravotnú záchrannú službu. Túto službu neposkytol poškodenému ani jeho sused G.. S., ktorý ho videl deň pred jeho smrťou. On keď ho našiel ležať v predsieni na zemi, okamžite mu dal umelé dýchanie, oživoval mu srdce a privolal susedu a zdravotnú záchrannú službu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného zhodne s obžalovaným v dôvodoch odvolania poukázal na to, že obžalovaný poškodenému nespôsobil smrteľné zranenia. Ošetrenie mu poskytol ako najlepšie vedel. Poškodený sa takmer do smrti sám pohyboval a ani svedok - sused S. mu nezavolal lekársku pomoc, ale naopak ešte mu požičal 500,- Sk na alkohol. Susedia v dome potvrdili, že obžalovaný bol najslušnejším z osôb, ktoré sa s poškodeným stýkali. Výsledkami vykonaného dokazovania vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná, neexistuje žiadny svedok, ktorý by preukázal, že zistené poranenia spôsobil nebohému práve obžalovaný. Ani výsledkami z odboru daktyloskopie a biológie nebolo obžalovanému nič preukázané v súvislosti s touto trestnou činnosťou. Nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom, ktorý nastal. Keďže existujú vážne pochybnosti v otázke viny, navrhol postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a namieta vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko znalci chceli, aby sa priznal, čo nie je podľa zákona prípustné. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na písomne zdôvodnenom odvolaní, ktorého sa v celom rozsahu pridržal. Uviedol, že znalecké posudky z odboru psychológie a psychiatrie nepovažuje za objektívne, keďže vychádzajú z minulého obdobia. Zástupca krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie zamietnuť zo správnych dôvodov napadnutého rozsudku. Krajský súd na podklade odvolania podaného obžalovanou preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovaného F. F. nie je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 1T/10/2010 zo dňa 07. 10. 2010 bol obžalovaný F. F. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na identickom skutkovom základe, aký je uvedený v odôvodnení tohto uznesenia. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný na podklade ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4To/169/2010 zo dňa 16. 12. 2010 predmetný rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že vo veci je potrebné doplniť dokazovanie o nové dôkazy a skutočnosti. Skutkové zistenia boli neúplné, pretože sa súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a existovali určité pochybnosti, ktoré bolo potrebné odstrániť. V posudzovanej veci nebol znalcami skúmaný duševný stav obžalovaného, nebolo skúmané či obžalovaný v čase spáchania činu nemal zmenšenú rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť, ani nebolo zisťované, či jeho pobyt na slobode je nebezpečný a znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného podaný v prechádzajúcej trestnej veci, nemôže byť znaleckým posudkom v ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné stíhanie. Bolo preto potrebné zistiť duševný stav obžalovaného dvoma znalcami z odboru psychiatrie, položiť im zodpovedajúce otázky, najmä uložiť im zistiť, či obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, aké boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, či jeho pobyt na slobode je nebezpečný a či je potrebné uložiť mu protialkoholické liečenie a v akej forme. Taktiež za potrebné krajský súd považoval do konania pribrať znalca z odvetvia súdnej psychológie. Jeho vyjadrenie bolo potrebné pre skúmanie subjektívnej stránky trestného činu a spoľahlivé zistenie pohnútky, ktorá viedla páchateľa k spáchaniu činu. V súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, krajský súd poukázal i na nie celkom dôsledný postup v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky. Na hlavnom pojednávaní okresný súd síce oboznámil znalecké posudky z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, avšak s týmto dôkazom sa v rozhodnutí vôbec nijakým spôsobom nevysporiadal. Krajský súd mal ďalej za to, že bolo vhodné doplniť dokazovanie aj výsluchom svedka U. C. - brata nebohého, na hlavnom pojednávaní, ktorého súd prvého stupňa nevypočul a ani jeho výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní zákonným postupom neprečítal. Bolo potrebné vypočuť ho najmä k tomu, kedy s nebohým poškodeným naposledy komunikoval, či v poslednom období poškodený svoj byt opúšťal, či má vedomosť o tom, že si bol prevziať dôchodok, resp. či mu tento chodil domov poštou, kedy mu bola oznámená smrť poškodeného a čo mu povedali susedia nebohého brata o údajnom zbití obžalovaným. V prvom rade Krajský súd v Bratislave konštatuje, že súd prvého stupňa sa riadil právnym názorom krajského súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení a vykonal, resp. doplnil dokazovanie v naznačenom smere. Odôvodnenie právnej kvalifikácie je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto krajský súd v tomto smere odkazuje len na dôvody rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14 Tr. por. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný F. F. počas celého dokazovania vinu popieral v celom rozsahu. Vypovedal síce, že dva dni pred úmrtím nebohého ráno o 08:00 hod. odišiel na Miestny úrad Bratislava - Lamač, pretože tu príležitostne pracoval na aktivačných prácach a keď prišiel domov (do bytu nebohého) okolo 10:00 hod. videl na nebohom poškodenom, že na jeho posteli bol paplón od krvi a na predlaktí na ruke mal hlbokú reznú ranu, avšak takto vykonaná výpoveď obžalovaného zo dňa 27. 08. 2009 nekorešponduje so zisteným stavom veci. Ani pozornosti krajského súdu neuniklo, že aktivačné práce obžalovaný vykonával len do 31. 01. 2008. Naviac ani jednom z týchto výkonov za jednotlivé dni nevykonával aktivačné práce do 10:00 hod. ako to uviedol vo svojej výpovedi. Pokiaľ obžalovaný vypovedal, že poškodený opúšťal byt a teda konkrétne zranenie, t. j. poranenie ľavého ramena ako i zranenia, ktoré boli preukázané na základe súdnej pitvy (vypovedal totiž, že on nebohému dal len facku) mu mohli byť spôsobené inou osobou, tu i odvolací súd opätovne poukazuje na výpoveď obžalovaného zo dňa 27. 08. 2009. V tejto výpovedi obžalovaný podrobne vypovedal o priebehu dvoch dní, t. j. 48 hodín a to konkrétne v tom smere, že najprv prišiel z aktivačných prác (čo nebolo preukázané) okolo 10:00 hod. s fľašou zrejme červeného vína o objeme dva litre). Túto fľašu vypili spoločne. V poobedňajších hodinách si chcel uvariť kávu, keďže zistil, že mu ju nebohý vypil, prišiel ku nemu a dal mu facku zozadu. I keď to nebola moc silná facka urobila mu monokel. Po tomto incidente išiel obžalovaný si kúpiť kávu na ulicu Vysokohorskú (mestská časť Lamač). Dopili víno z ranného dňa a nebohý povedal, že sa necítil dobre a preto obžalovaný išiel kúpiť ešte jedno víno - opäť fľašu s objemom dva litre. Na ďalší deň opätovne popíjali - okolo 08:00 hod. išiel obžalovaný kúpiť ďalšiu fľašu vína. Keďže po tom, čo prišiel i s fľašou vína z obchodu videl, že padol obväz a zašpinil krvou celé posteľné prádlo, namočil ho do studenej vody. Opätovne spoločne pozerali televízor a popíjali asi do 17:00 hod. - kedy víno dopili a nebohý išiel k susedovi - svedkovi G.. Q. S., aby si od neho požičal peniaze na ďalšie víno. V tomto časovom období prišiel ku nim uvedený svedok, ktorý obžalovanému vytýkal neprístojné správanie vo vzťahu k nebohému. Po tom, čo od tohto svedka nebohý dostal 500,- Sk opätovne obžalovaný išiel kúpiť ďalšiu fľašu vína ako i cigarety. Potom opätovne ako obvykle pozerali televízor, popíjali víno a išli spať. Ráno, v deň smrti nebohého, išiel obžalovaný opätovne kúpiť ďalšie víno (z predmetnej čiastky 500,- Sk). Nebola to dlhá chvíľa, pretože keď sa obžalovaný vrátil i s vínom nebohý ešte sedel na posteli a vravel, že mu je zle - následne sa postavil a odišiel na toaletu. Asi po piatich minútach na neho zavolal a keďže sa neozval išiel sa pozrieť za ním. Našiel ho ležať na chodbe v nehybnom stave. Z tejto časti výpovede, ktorú rozviedol chronologicky obžalovaný bolo preukázané, keďže vzhľadom na dôkazy vo veci vykonané súd neuveril výpovedi obžalovaného, že bodné poranenie ľavého ramena mu spôsobila iná osoba a taktiež, že on mu dal len facku, z ktorej mal monokel. Práve tým, že chronologicky rozviedol predmetných 48 hodín tak ani z jednej časti nevyplynulo, že by nebohý bol opustil predmetný byt (s výnimkou keď išiel k susedovi - svedkovi G.. Q. S., ktorý býval na chodbe toho istého poschodia ako nebohý). Po celý čas to bol práve obžalovaný, ktorý byt na krátky čas (niekoľko minút) opustil a to len preto, že išiel kúpiť víno. Ani on podľa jeho výpovede byt neopustil na niekoľko napr. hodín. Irelevantné v danej veci sú preto obhajobné tvrdenia obžalovaného v smere, že poškodený si chodil sám pre starobný dôchodok alebo, že pred smrťou si vybavil i nový mobilný telefón. Tieto skutočnosti boli dokazovaním preukázané tak, ako vypovedal obžalovaný, ale boli vykonané v časovom predstihu. Poslednýkrát pre starobný dôchodok si bol dňa 15. 02. 2008 a mobilný telefón bol z jeho strany vybavený dňa 16. 02. 2008. V oboch prípadoch ide o rozdiel v čase temer jeden mesiac. I sám svedok U. C. - brat nebohého uviedol, že nebohý mal silnú koxartrózu a byt opúšťal len v nevyhnutných prípadoch a aj to vtedy bol nútený vziať si lieky na ukľudnenie bolestí. I keď počas celého dokazovania obžalovaný vypovedal, že on konkrétne nebohému dal len facku, z ktorej mal monokel a iné zranenia mu on nespôsobil, ani odvolací súd takejto jeho verzii neuveril. Správne v celom rozsahu vychádzal súd prvého stupňa z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Títo ako vo vypracovanom znaleckom posudku, tak na i na hlavnom pojednávaní (znalec P.. T. Q.) vypovedal, že pokiaľ ide o toto predmetné zranenie bolo čerstvé a ošetrené bolo iba previazaným obväzom vo viacerých otáčkach. Časovo vznik tohto bodného poranenia tiež spadá do horizontu 12 - 24 hodín pred smrťou nebohého. Súdnou pitvou vo vzťahu k tomuto zraneniu bolo preukázané, že na prednú vonkajšiu plochu ľavého ramena pôsobil pevný podlhovastý plochý predmet s ostrým hrotom a jednou ostrou hranou orientovanou smerom nadol. Uvedený predmet pôsobil v smere svojej pozdĺžnej osi bodným mechanizmom, spredu dozadu zdola mierne nahor. Svojím účinkom viedol ku vzniku bodnej rany na prednej ploche ľavého ramena s bodným kanálom dĺžky cca 7 - 8 cm, ktorý prenikal kožou, podkožím, priľahlým svalstvom ramena, pokračoval prebodnutím podkožia a kože na zadnej ploche ľavého ramena a končil bodnou ranou v uvedenej oblasti. Zranenie si nemohol spôsobiť nebohý ani sám - vzhľadom na mechanizmus a intenzitu zranenia a v domácnosti s nebohým býval len obžalovaný. Kedy presne - t. j. presný čas, kedy obžalovaný fyzicky napadol nebohého a na ktoré konkrétne miesta bol nebohý zo strany obžalovaného fyzický atakovaný sa síce súdu zistiť nepodarilo, ale muselo to byť však i 12. 03. 2008, kedy nebohý od obžalovaného bol doslova „zbitý“, pretože v tento deň v poobedňajších hodinách, okolo 17:00 hod. nebohý ešte zazvonil svedkovi G.. Q. S., aby si od požičal peniaze na alkohol. Tieto peniaze mu svedok G.. Q. S. i dal. Tento svedok vypovedal, že v tomto čase t. č. už nebohého osobne videl. Poškodený (t. č. nebohý) ledva stál na nohách. Bol celý opuchnutý, modriny mal na tvári a silne dýchavičný - t. j. ledva lapal po dychu. Potreboval si sadnúť. Sadol si na debničku v chodbičke. Správal sa podľa výpovede svedka inak ako v minulosti - mal na mysli, že bol dobitý, že dychčal, lapal po dych a nedokázal stáť. Stávalo sa síce i v minulosti, že niekedy tiež ledva stál, ale v predmetný deň si potreboval sadnúť, čo predtým nikdy sa nestalo. Iné správanie na poškodenom nevidel. Z pohľadu na neho bol veľmi zhrozený. Práve táto okolnosť predmetného svedka primäla, že sa ho opýtal, čo sa mu stalo. Poškodený (t. č. nebohý) povedal, že ho zbil spolubývajúci. Konkrétne mu nepovedal, prečo ho zbil, akým spôsobom ho zbil. Opýtal sa ho preto, či nemá zavolať políciu a na to mu on povedal, že ešte nie. Svedok práve zo stavu v akom ho videl bol veľmi nahnevaný a preto išiel do bytu poškodeného (t. č. nebohého). Tu obžalovanému dohováral jeho správanie - t. j., že sa nesmie správať takto k ľuďom, že veci sa neriešia bitkou. Obžalovaný na toto reagoval formou otázky, t. j., čo by robil on (svedok), keby mu niekto niečo zobral. Svedok mu na toto neodpovedal. Následne sa mu obžalovaný na chodbe bytu ospravedlňoval, že mu je to ľúto, že mu ušli nervy. Svedok následne z bytu odišiel. Predtým dal ešte poškodenému (t. č. nebohému) 500,- Sk bankovku, pretože mu ho bolo ľúto. Podľa výpovede svedka poškodený (t. č. nebohý) tohto obžalovaného v byte dobrovoľne trpel. Myslel tým, že poškodený (t. č. nebohý) potreboval spoločnosť a preto tu nebýval sám. Z predmetnej súdnej pitvy a z následného vypracovaného znaleckého posudku, ako i z výpovede znalca P.. T. Q. - jednoznačne vyplynulo, že na poškodeného (t. č. nebohého) na základe charakteru a rozloženia zistených poranení možno konštatovať, že na jeho telo pôsobilo pred smrťou vonkajšie mechanické násilie, a to v oblasti hlavy, trupu a končatín. Všetky poranenia na jeho tele vykazovali známky vitality, z čoho vyplýva, že v čase ich vzniku poškodený (t. č. nebohý) ešte žil. Na oblasť hlavy pôsobil opakovane tupo-oblý predmet menšou až strednou silou a prudkosťou, mechanizmom nárazu, účinkom, ktorého došlo ku vzniku krvných podliatin v okolí oboch očí, krvného výronu v oblasti ľavého spánkového svalu a drobnému krvácaniu pod mäkké pleny mozgu. Na oblasť prednej plochy hrudníka pôsobil tupý plošný predmet veľkou silou a prudkosťou, mechanizmom nárazu alebo tlaku, účinkom ktorého došlo ku zlomenine hrudnej kosti, viacerým obojstranným zlomeninám rebier s drobnými trhlinami pohrudnice, krvácaniu do pohrudnicových dutín a ku vzniku krvných podliatín kože. Na prednú vonkajšiu plochu ľavého ramena pôsobil pevný podlhovastý plochý predmet s ostrým hrotom a jednou ostrou hranou orientovanou smerom nadol. Uvedený predmet pôsobil v smere svojej pozdĺžnej osi bodným mechanizmom, spredu dozadu, zdola mierne nahor. Svojím účinkom viedol ku vzniku bodnej rany na prednej ploche ľavého ramena s bodným kanálom dĺžky cca 7 - 8 cm, ktorý prenikal kožou, podkožím, priľahlým svalstvom ramena, pokračoval prebodnutím podkožia a kože na zadnej ploche ľavého ramena a končil bodnou ranou v uvedenej oblasti. Na chrbát pravej ruky a zadnú plochu ľavého predlaktia pôsobil tupo-oblý predmet malou silou a prudkosťou, tlakom alebo nárazom, účinkom ktorého došlo ku vzniku krvných podliatín. Na vnútornú a prednú plochu pravého ramena pôsobil tupo-oblý predmet malou až strednou silou a prudkosťou, tlakom alebo nárazom, účinkom ktorého došlo ku vzniku krvných podliatin. Na oblasť brucha a bedrovej oblasti pôsobil tupo-hranatý predmet malou silou a prudkosťou, tlakom a ťahom, opakovane, účinkom ktorého došlo ku vzniku odrenín a krvných podliatín. Vzhľadom na počet a charakter poranení nebohého bolo možné konštatovať, že vznikli opakovaným pôsobením vonkajšieho násilia na telo poškodeného. Vzhľadom na charakter poranení je možné konštatovať, že tieto pravdepodobne nevznikli v bezprostrednom slede za sebou. Z charakteru krvných podliatin hrudníka a vnútrohrudných poranení je možné konštatovať, že vznikli opakovaným tlakom alebo nárazom na prednú plochu hrudníka, päsťou alebo otvorenou rukou, prípadne kolenom či chodidlom, a to konaním inej osoby. Úrazový mechanizmus vzniku uvedených poranení pri náhodnom páde sa v danom prípade javil ako veľmi málo pravdepodobný. Poranenia hlavy vznikli pravdepodobne opakovaným úderom päsťou alebo i otvorenou dlaňou ruky. Ako možná sa v danom prípade javila poloha poškodeného ležiaca na chrbte a poloha páchateľa stojaca, prípadne kľačiaca pri poškodenom. Charakter a lokalizácia bodného poranenia ľavého ramena ako i priebeh bodného kanála nasvedčovali tomu, že jeho vznik je pravdepodobne v priamej príčinnej súvislosti s konaním inej osoby. Vznik poranenia v súvislosti s náhodnou manipuláciou s bodno-rezným nástrojom sa javil ako veľmi málo pravdepodobný. Je nesporné, že presné poradie vzniku jednotlivých poranení nebolo možné s istotou určiť, avšak z charakteru krvných podliatin, ako aj podliatiny v okolí bodných rán ľavého predlaktia je možné konštatovať, že vznikli v čase okolo 12 - 24 hodín pred úmrtím. Z výsledkov toxikologicko-chemického vyšetrenia vyplýva, že nebohý nebol v čase smrti významnou mierou ovplyvnený alkoholom. Uvedená koncentrácia (0,30 g/kg) spadá podľa orientačného delenia pod hranicu podnapitosti etylalkoholom. Svedčí to o tom, že pred smrťou požil menšie množstvo alkoholických nápojov. Nebol tiež pod vplyvom iných toxikologicky významných aktívnych látok. Neboli zistené ani žiadne také chorobné zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého alebo ktoré by sa na nástupe, či urýchlení jeho smrti spolupodieľali. Poranenia, ktoré boli zistené pri pitve boli takého charakteru, že v prípade poskytnutia odbornej lekárskej pomoci a následnej nemocničnej liečby v krátkom časovom intervale po vzniku poranení by bola nádej na záchranu života nebohého. Akonáhle však došlo postupnými stratami krvi z bodno-rezného poranenia ľavého ramena v kombinácii s narastajúcou tukovou embóliou pri zlomeninách rebier a hrudnej kosti ku výraznému zaťaženiu srdcovo-cievneho systému nebohého s jeho následným zlyhaním, smrti nebohého už nebolo možné zabrániť. Bezprostrednou príčinou smrti nebohého bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku po početných tupých poraneniach trupu a končatín s pomliaždením podkožného tukového tkaniva a zlomeninami rebier a hrudnej kosti a bodnom poranení ľavého ramena po napadnutí inou osobou. Išlo o násilnú smrť, ku ktorej došlo dňa 13. 03. 2008 v čase okolo 10:00 - 10:30 hod. I keď obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že pokiaľ išlo o bodno-rezné poranenie ľavého ramena toto sa mu snažil ošetriť a to spôsobom - dezinfekcie vlastným močom nebohého a obviazal mu ranu znalec P.. T. Q. na hlavnom pojednávaní sa k predmetnému ošetreniu vyjadril, že toto zranenie bolo čerstvé a ošetrené bolo len previazaným obväzom vo viacerých otáčkach. O iných zraneniach obžalovaný nevypovedal, že sa ich snažil liečiť, resp., že by privolal lekársku pomoc. Ani odvolací súd nesúhlasí s tvrdením obžalovaného, že túto lekársku pomoc si mohol privolať i sám nebohý a ktorý mal mobilný telefón. Obžalovaný býval s nebohým. Býval tu viac ako polroka podľa jeho výpovede. Nič mu preto nebránilo, aby túto lekársku pomoc privolal svojim mobilným telefónom (v prípade, že ho nemal, mobilným telefónom poškodeného), alebo i mohol požiadať o pomoc susedov - napríklad i suseda G.. Q. S., ktorý bol deň pred smrťou v byte nebohého. V tejto súvislosti i krajský súd poznamenáva, že podľa výpovede svedkyne - P.. O. C. nebohý bol mŕtvy pred ich príchodom nie viac ako dve hodiny. Prvýkrát zatelefonované ich rýchlej záchrannej službe bolo telefonované z mobilného telefónu dňa 13. 03. 2008 okolo 10:30 hod. na operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a ihneď sa na miesto dostavila táto záchranná zdravotná služba. Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda pred súdom jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu správne dospel okresný súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Pri právnom hodnotení dokazovaním prvostupňový súd správne dospel i k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., keďže preukázateľne v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť na chránenej osobe. Obžalovaný svojím konaním spôsobil nebohému zranenia (tak ako boli konštatované v predmetnom znaleckom posudku ako i výpoveďou znalca z odvetvia súdne lekárstvo na hlavnom pojednávaní). - a teda mu ublížil na zdraví. Súd tak ako to uviedol vo svojom znaleckom posudku a i na hlavnom pojednávaní znalec F.. T. X., F.. - nemal žiaden reálny objektívny motív ublížiť nebohému z hľadiska triezveho hodnotenia stavu. Obžalovaný však ako i nebohý boli pod vplyvom alkoholu. Vznikol medzi nimi „banálny problém s potravinami“ - došlo k výmene názorov, ktorú obžalovaný neadekvátne spracoval a ktorá mohla spustiť jeho nekontrolované správanie voči nebohému. Toto vlastne potvrdil i svedok G.. Q. S., ktorému sa obžalovaný sťažoval ohľadom predmetnej kávy a ktorý potvrdil len predmetnú facku nebohému. Neobstojí teda obhajobná námietka o absencii motívu. Tento navyše nie je ani zákonným znakom súdeného zločinu. Konaním obžalovaného boli narušené spoločenské vzťahy vo sfére ochrany života a zdravia občanov. Správne zobral súd prvého stupňa do úvahy, že činom obžalovaného bol dotknutý taký významný objekt akým je život človeka. Vzhľadom na to, že na skutkové zistenie i na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. K odvolacím námietkam obžalovaného považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nejde o novú, doteraz neuplatnenú obhajobu obžalovaného, ale o už predtým v priebehu trestného stíhania opakované tvrdenia obžalovaného, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Za tohto stavu námietky obžalovaného považoval odvolací súd za právne irelevantné. Krajský súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúcu okolnosť, aj odvolací súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Vzhľadom na všetky spomínané právne relevantné skutočnosti, krajský súd poznamenáva, že nepochybil okresný súd, keď obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov pri zohľadnení prevahy priťažujúcich okolností. Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za súdený zločin je 5 až 10 rokov. Okresný súd tak uložil trest odňatia slobody v hornej polovici, pričom správne dôvodil potrebou ochrany spoločnosti pre obžalovaným ako i skutočnosťou, že obžalovaný skutok spáchal necelé dva roky po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za iný jeho skutok. Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol ukladaný za úmyselný trestný čin, náležité bolo jeho zaradenie na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Napokon súd prvého stupňa podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. správne rozhodol, pokiaľ sa týka protialkoholického liečenia ústavnou formou, keďže v súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bolo preukázané, že jeho pobyt na slobode je vysoko potenciálne nebezpečný. Napriek dobrému intelektovému potenciálu, opakovaným odporúčaniam lekárov vystríhať sa pitia alkoholu a liečiť sa, toto nikdy neuskutočnil a nie je ani predpoklad, že sa bude podrobovať ambulantnej forme protialkoholického liečenia. Pri pokračovaní pitia je stále potenciálne riziko opakovania ebrietálnej agresie. Odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu ktoréhokoľvek výroku napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného F. F. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.