Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2To/156/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410010512 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikuš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410010512.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikuša a členov senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a JUDr. Denisy Mészárosovej, v trestnej veci obžalovaného R. V. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/, Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 221/2010 zo dňa 20.09.2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. februára 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie Okresného prokurátora pre Bratislavu IV z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T 221/2010 zo dňa 20.09.2011 bol obžalovaný R. V. postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu IV sp. zn. 1Pv 384/06 zo dňa 13.12.2010 pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že vo večerných hodinách 22.10.2006 v F., Y. H., v objekte „Manželských internátov“, v izbe, v ktorej v tom čase býval obžalovaný, poškodenú C. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ležala na posteli vyzlečená a prikrytá dekou, začal bozkávať, strhol z nej deku a ľahol si na poškodenú, ktorá mu opakovane povedala, že sa s ním nechce milovať a bránila sa tak, že obžalovaného kopala a takto sa ho snažila od seba odstrčiť a tiež obžalovaného škriabala na ramená a chrbát, na čo obžalovaný reagoval tak, že poškodenej vykrútil pravú ruku a dal ju za chrbát poškodenej, na poškodenú si ľahol a ľavú ruku poškodenej držal nad hlavou poškodenej svojou pravou rukou, poškodenej bozkával krk a prsia, pričom keď sa pohla vyjadrujúc svoj odpor proti konaniu obžalovaného, obžalovaný ju pohrýzol na miesto, ktoré jej bozkával. Poškodená žiadala, aby obžalovaný upustil od svojho konania a nohy tlačila k sebe, ktoré sa jej obžalovaný snažil rukou roztiahnuť a nohy poškodenej napokon roztiahol tak, že medzi ne vtlačil kolená a poškodenej vnikol opakovane údom do pošvy, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku bol obžalovaný R. V. oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora pre Bratislavu IV sp. zn. 1Pv 384/06 zo dňa 13.12.2010 pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na skutkovom základe, že bezprostredne po spáchaní skutku v bode 1/ obžaloby, keď mala poškodená C. V., nar. XX.XX.XXXX znemožnený pohyb v dôsledku toho, že na nej obžalovaný ležal, pričom mala jednu ruku pod chrbtom a druhú ruku jej obžalovaný držal nad hlavou poškodenej, povedal jej, že sa jej to páči, keď ju to bolí a strkal je do pošvy prsty, v čom pokračoval aj napriek tomu, že mu poškodená hovorila, že ju to bolí a prestal až keď poškodená plačúc rezignovala aj na verbálny odpor. Z rovnakého dôvodu bol obžalovaný oslobodený aj pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona na skutkovom základe, že dňa 24.10.2006 v presne nezistenom čase v F., počas cestovania v električke z V. U. na M. mýto, keď mu poškodená C. V., nar. XX.XX.XXXX oznámila, že bola na polícii, kde chcela oznámiť konanie obžalovaného súvisiace s bodmi 1/ a 2/ obžaloby, začal poškodenej vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej, že ju zabije a poškodenej povedal, že spolu vystúpia na M. mýte, kde pôjdu spolu do podchodu, z ktorého sa už živá nevráti, pričom poškodenej ukázal aj nôž a keď poškodená vystúpila na zastávke na U. ulici, nasledoval poškodenú, pričom sa jej opätovne vyhrážal, že ju zabije, nakoľko v bodoch 2/ a 3/ nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku podal odvolanie okresný prokurátor. Vo veľmi obsiahlych dôvodoch odvolania prokurátor namieta výroky o oslobodení obžalovaného a s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje. V prvej časti odôvodnenia odvolania prokurátora sa prokurátor venuje hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov, ktoré už uskutočnil súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia a ide v tejto časti iba o zopakovanie obsahu jednotlivých svedeckých výpovedí, vyjadrení znalcov, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku poukázal okresný súd. Podľa prokurátora sa nemožno stotožniť ani s argumentmi, ani s hodnotením dôkazov okresným súdom, nakoľko súd pri hodnotení dôkazov postupoval v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom v niektorých prípadoch aj vykonané dôkazy nesprávne interpretoval a tieto vyhodnocoval jednostranne v prospech obžalovaného. Prokurátor zastáva názor, že obžalovaný R. V. je zo spáchania skutkov uvedených v bodoch 1/ až 3/ obžaloby usvedčovaný výpoveďami poškodenej. Poškodená na hlavnom pojednávaní evidentne účelovo tvrdila, že si na väčšinu okolnosti súvisiacich so žalovanými skutkami nepamätá. Takúto výpoveď vysvetlila znalkyňa z odboru psychológie T.. M. V., ktorá uviedla, že sa môže jednať o vedomé alebo nevedomé vytesňovanie negatívnych skutočností a jej postoj v tom zmysle, že už chce mať od toho pokoj. Postoj poškodenej na hlavnom pojednávaní je vysvetliteľný aj tým, že poškodená od spáchania skutkov nemala záujem na trestnom stíhaní obžalovaného. V tejto súvislosti prokurátor poukazuje na úradný záznam polície, z ktorého vyplýva, že trestné stíhanie začalo až na podklade oznámenia MUDr. I. z NsP Kramáre. Napokon je veľmi reálne aj to, že poškodená nemala záujem na pojednávaní vypovedať podrobne v neprospech obžalovaného v jeho prítomnosti, čo je zvlášť reálne v tom prípade, keď ani nemala záujem na jeho trestnom stíhaní. Vychádzajúc z podaného odvolania je podľa prokurátora dôležité to , že na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede poškodenej z prípravného konania, v rámci ktorých poškodená vypovedala zhodne so skutkovou vetou obžaloby. Po prečítaní týchto výpovedí poškodená potvrdila, že priebeh skutkov tak, ako ich popísala v prípravnom konaní, zodpovedá skutočnosti. Nenegovala teda svoje opakované výpovede z prípravného konania, v ktorých vypovedala zhodne. Poškodenou uvedené opačné poradie spáchanie skutkov uvedených v bodoch 1/ a 2 / obžaloby pri výpovedi na hlavnom pojednávaní, je logicky vysvetliteľné uplynutím ešte takmer ďalšieho roka od výsluchu v prípravnom konaní, ale aj uplynutím takmer piatich rokov od spáchania skutku a či už vedomým alebo nevedomým vytesňovaním negatívnych zážitkov. Prokurátor poukazuje okrem výpovede poškodenej na celý rad usvedčujúcich nepriamych dôkazných prostriedkov. Ide najmä o výpovede Y. L., I. W., T. S., T.. Y. U.. Výpoveď poškodenej potvrdzuje aj znalecký posudok vypracovaný znalkyňou T.. I. N.. Zo spáchania skutku uvedenom v bode 3/ obžaloby je podľa prokurátora obžalovaný usvedčovaný výpoveďami poškodenej, nepriamo výpoveďami svedkýň T. S. a PhDr. Y. U.. Napokon aj obžalovaný priznal, že sa s poškodenou stretol a požadoval od nej vysvetlenie, z akého dôvodu bola na polícii podávať oznámenie. O stretnutí poškodená informovala spomenuté svedkyne a podľa prokurátora je veľmi nepravdepodobné, že by im uvádzala údaje o vyhrážaní sa zo strany obžalovaného s cieľom využiť toto neskôr ako dôkazy proti obžalovanému v procese trestného stíhania, o ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, ani nemala záujem, aby bolo vedené. V ďalšej časti sa odvolanie prokurátora venuje výpočtu argumentov, ktoré stoja proti argumentom okresného súdu spochybňujúcim výpovede poškodenej. Otázne sú predovšetkým úvahy súdu o dôveryhodnosti výpovede obžalovaného, ktorý uvádzal, že poškodená mala byť znásilnená jeho spolubývajúcim. Skreslené sú aj tvrdenia súdu o tom, že poškodená mala aj po skutkoch uvedených v obžalobe udržiavať s obžalovaným blízky vzťah. Poškodená k tomuto uviedla, že nešlo o úmyselné stretnutia a verziu obžalovaného nepotvrdil ani svedok R. T.. Nesprávne sú aj tvrdenia a závery okresného súdu o tom, že poškodená chcela podanie trestného oznámenia využiť ako tromf proti obžalovanému, s cieľom zabezpečiť si, aby sa jej rodičia nedozvedeli o jej promiskuitnom spôsobe života. Zo súhrnu ostatných vykonaných dôkazov skôr vyplýva, že poškodená nemala záujem podať trestné oznámenie na obžalovaného, nakoľko mala obavu z toho, že sa jej rodičia dozvedia o pretrvávajúcom vzťahu s obžalovaným, s ktorým nesúhlasili. Preto teda nie sú správne úvahy súdu, že trestné oznámenie chcela využiť ako tromf proti obžalovanému. Prokurátor ďalej vo svojom odvolaní ponúka argumenty proti tvrdeniu okresného súdu o tom, že ak by obžalovaný poškodenú naozaj znásilnil, mal by záujem svoj čin zatajiť a nie ho potvrdiť gynekologickou prehliadkou. Sú postavené na verzii, že obžalovaný poškodenú fyzicky napadol po tom, čo sa mali stať skutky v bodoch 1/, 2/ obžaloby a mala na hlave viditeľné podliatiny, preto mu muselo byť zrejmé, že sa o jeho útoku môže viesť konanie na polícii. Tu by mohlo dôjsť k odhaleniu toho, že fyzickým útokom na poškodenú predchádzali aj skutky v bodoch 1/ a 2/ obžaloby. Preto podľa prokurátora vyznieva logicky, že sám inicioval návštevu poškodenej u gynekológa s cieľom dosiahnuť, aby pri vyšetrení poškodenej označila za páchateľa skutku svedka L.. Závery znaleckého posudku kriminalisticko-expertízneho ústavu o tom, že poškodená nemala za nechtami žiadne biologické stopy, ktorých pôvodcom bola osoba mužského pohlavia, sú bezvýznamné, ku skutku malo dôjsť dňa 22.10.2006 a konanie vo veci začalo dňa 26.10.2006, to znamená, že vzorky mohli byť odobraté najskôr 4 dni po skutku. Počas tejto doby si poškodená musela viackrát umývať ruky, preto žiadne biologické stopy sa u nej nemuseli nájsť. Rovnako môže mať uplynutie piatich dní vplyv na konštatovanie o neprítomnosti stôp po obranných aktivitách na tele obžalovaného. Prokurátor vo svojom odvolaní hodnotí aj lekársku správu Y.. Q., v ktorej je konštatované, že poškodená mala byť znásilnená potom, čo požila nápoj, po ktorom zaspala, čo by podľa súdu znamenalo, že bola znásilnená svedkom L.. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že potom, čo ambulanciu opustil obžalovaný, už poškodená uviedla, že ju znásilnil obžalovaný. Uvedená lekárska správa pritom nevylučuje, že poškodená bola znásilnená. Pri hodnotení výpovedí poškodenej prokurátor upriamil pozornosť na fakt, že pred súdom potvrdila všetky svoje výpovede z prípravného konania a jej neochota ďalej vypovedať a snaha na celú vec zabudnúť je zdôvodniteľná vyjadrením znalkyne z odboru psychológie. Napriek tomu, že súd prvého stupňa spochybňuje výpoveď poškodenej, je dostatočne preukázané, že dávala obžalovanému verbálne aj fyzicky najavo svoj nesúhlas s jeho konaním. Nemožno tiež pri posudzovaní tohto prípadu prehliadať, že išlo o soby, ktoré predtým spolu intímne žili a boli si navzájom blízke, čo mohlo do určitej miery modifikovať reakcie poškodenej. Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ existuje podľa prokurátora súhrn usvedčujúcich dôkazov, navyše obžalovaný mal motív spáchať tento skutok, pretože poškodená ho predtým oboznámila s tým, že bola podať oznámenie na polícii. Prokurátor navrhol odvolaciemu súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. poriadku zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. K podanému odvolaniu sa vyjadril obhajca obžalovaného, ktorý označil rozhodnutie okresného súdu za zákonné, objektívne a správne a odvolanie prokuratúry za nedôvodné. Dokazovanie vykonané na súde prvého stupňa bolo vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie a to pri uplatnení všetkých základných zásad trestného konania. Obhajca poukázal na skutočnosť, že neboli produkované dôkazy, ktoré by potvrdzovali verziu poškodenej. Naopak treba poukázať na rad nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o tom, že poškodená nevypovedala pravdu, pozmeňovala fakty a účelovo uvádzala skutočnosti, ktoré boli v rozpore s objektívnym stavom veci. Prokurátor vo svojom odvolaní poukázal na fakt, že obžalovaný bol v ambulancii gynekológa neodbytný a nechcel ju opustiť. Toto správanie obžalovaného si prokurátor vysvetlil tak, že obžalovaný sa bál odhalenia, že to bol práve on, kto mal poškodenú znásilniť. Takejto úvahe prokurátora chýba podľa obhajoby logika. Od prvého momentu, keď vzniklo podozrenie, že poškodená mala styk s iným mužom, práve obžalovaný trval na tom, aby vyhľadali lekársku pomoc. Pokiaľ by si bol vedomý, že poškodenú predtým k pohlavnému styku nútil a vykonával u nej násilím určité sexuálne praktiky, bolo by v rozpore so zdravým rozumom nabádať ju k tomu, aby bola bezodkladne vyšetrená gynekológom. Pokiaľ ide o motiváciu poškodenej oznámiť znásilnenie na polícii, obhajoba považuje s prihliadnutím na ostatné zistené fakty zo života poškodenej, za pravdepodobnejšiu verziu, ku ktorej sa priklonil okresný súd, že motívom oznámenia bolo snaha použiť ho ako dôvod na to, aby sa s obžalovaným rozišla a zároveň ho tým prinútiť fakty o spôsobe jej života pred rodičmi zamlčať. Výrok o vine môže byť podľa obhajcu založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti, že sa skutok stal. Zvlášť to platí v prípade, v ktorom existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú. Výpovede poškodenej vzhľadom na absenciu nepochybných a istých vyjadrení ohľadne najpodstatnejších okolností dôležitých pre trestné konanie a existenciu podstatných rozporov v nich sa vyskytujúcich, vyzneli v ich súhrne nejednoznačne a nepresvedčivo. Na základe vyššie uvedených dôvodov navrhol obhajca odvolanie prokurátora zamietnuť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala v celom rozsahu na písomne zdôvodnenom odvolaní a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného poukázal na svoje písomne vypracované vyjadrenie k odvolaniu prokurátora a vzhľadom na rozpory, ktoré sa vo veci nachádzajú, nie je možné rozhodnúť vo veci inak. Preto navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za predpokladu, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pritom zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť. Rozsudok súdu prvého stupňa je vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený vrátane úvah, ktorými sa súd riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Pokiaľ ide o výpočet vykonaných dôkazov a ich obsahovú stránku, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na prvostupňový rozsudok bez potreby všetky vykonané dôkazy opätovne uvádzať. V prejednávanej trestnej veci obžalovaný R. V. postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný. Ku skutkom v bode 1/ a 2/ vypovedal, že medzi ním a poškodenou došlo v uvedený deň k pohlavnému styku i orálnemu sexu. Poškodená bola skôr iniciátorkou styku, tak ako aj inokedy predtým, žiadnym spôsobom nevyjadrila svoj nesúhlas. Neškriabala ho, nebila, nevolala o pomoc a neurobila žiaden náznak, že by styk nechcela. Po jeho skončení sa obaja osprchovali a išli spať. Konanie, ktoré je popísané v bode 2/ obžaloby, obžalovaný v celom rozsahu poprel. Ráno odišiel obžalovaný z izby ako prvý a neskôr telefonoval poškodenej, aby nezaspala do školy. Telefón zdvihla neskoro a požiadala ho o pomoc. Preto sa vybral na izbu zistiť čo sa deje. Poškodenú našiel v posteli so spolubývajúcim vo vedľajšej izbe nahú a opitú. Pochytila ho zlosť a poškodenej dal facku. Poškodená stále opakovala, aby sa to nedozvedeli jej rodičia. Na odporúčanie známej zobral poškodenú ku gynekológovi a tiež chcel, aby poškodená oznámila vec na polícii. Od lekára sa vrátili do izby, poškodená si zbalila veci a odprevadil ju na internát. Skutok v bode 3/ sa podľa obžalovaného nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Poškodenú stretol v električke a oznámila mu, že ho bola udať na polícii zo znásilnenia. Takéto niečo nečakal, preto ju žiadal o vysvetlenie. Reagovala tak, že žiadny muž okrem neho ju doteraz neudrel a ako sa bude on správať ku nej, tak ona k nemu. Obžalovaný poprel, že by mal pri sebe nôž. Vzhľadom na charakter trestných činov, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu a okolnosti ako malo dôjsť k ich spáchaniu, je potrebné za významný dôkaz považovať práve výpoveď poškodenej C. V.. Prvé výpovede poškodenej obsahujú údaje o tom, že obvinený ju v izbe začal bozkávať, tlačil sa na ňu, z čoho vycítila, že po nej túži. Snažila sa ho kopnúť a škriabala ho po ramenách a chrbte. Obžalovaný jej chytil pravú ruku, dal jej ju za chrbát a priľahol ju, ľavú ruku jej držal nad hlavou. Bozkával ju, pomocou kolena je roztiahol nohy a vnikol do nej svojim pohlavným údom. Opakovanej do nej vnikol a neskôr sa jej snažil strčiť svoju ruku medzi nohy a začal jej pchať prsty do pošvy. Ona sa bránila a hovorila, že ju to bolí. Po chvíli prestal, ona sa otočila nabok a zaspala. Poškodená ďalej potvrdila, že ráno, keď už bol obžalovaný v práci, sa opila so susedom Y. z vedľajšej izby a mala s ním potom pohlavný styk. Zobudila sa na to, že ju obžalovaný ťahá za vlasy. Udrel ju do tváre a kázal jej, aby s ním išla ku gynekológovi. Sestričke u gynekológa povedala, že ju neznásilnil Y., ale obžalovaný. Vyhrážanie, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť dňa 24.10.2006, prišlo potom čo mu povedala, že ho chcela udať na polícii. On jej nadával, vyhrážal sa , že ju zabije a ukázal jej vyskakovací nôž. Už pri výsluchoch v prípravnom konaní žiadala, aby sa v trestnom konaní nepokračovalo. Ako motiváciu svojho rozhodnutia oznámiť vec na polícii uviedla to, že mala záujem vzťah s obžalovaným ukončiť, nechcela, aby ju viac otravoval. Nikdy predtým sa tak ku nej nesprával, vždy bol ku nej úctivý, milý, nikdy nič nasilu nechcel a nenaliehal. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní je v mnohých bodoch úplne odlišná od jej výpovedí z prípravného konania, preto sa súd prvého stupňa snažil tieto rozpory odstraňovať. Poškodená na drvivú väčšinu otázok odpovedala iba tak, že si na nič nepamätá, väčšinu rozporných tvrdení, ktoré ku skutkom uviedla nevedela pred súdom vysvetliť, takisto nevedela prečo v prípravnom konaní nežiadala, aby bolo vedené trestné stíhanie. Významným momentom pri posudzovaní jej výpovede z hlavného pojednávania, je nielen to, že je výrazne odlišná od výpovedi z prípravného konania, ale aj to, že na dôležité momenty skutku si poškodená nepamätá, na hlavnom pojednávaní ich popísať nedokázala. Súd prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu a pri posudzovaní konania obžalovaného, ktoré je predmetom podanej obžaloby, vychádzal aj z ďalších svedeckých výpovedí, znaleckých posudkov znalcov z odboru psychológie T.. I. N. a T.. M. V., záverov znaleckých posudkov KEÚ PZ Bratislava, ako aj z listinných dôkazov. Odvolací súd považuje za dôležité spomenúť výpoveď svedka Y. L., ktorý potvrdil, že ráno po odchode obžalovaného konzumoval s poškodenou víno a whisky, poškodená sa ocitla v jeho posteli, bola nahá a došlo medzi nimi opakovane k pohlavnému styku aj k orálnemu sexu. Spomenula mu, že sa s obžalovaným v noci pohádali, že s ním nechcela súložiť. Na poškodenej si nevšimol žiadne zranenia. Povedala mu aj to, že obžalovaného párkrát podviedla, že sa s ním chce rozísť. Obaja následne zaspali a svedok sa zobudil v momente, keď pri posteli stál obžalovaný a ťahal C. z postele. Svedkyňa K. Q. navrhla obžalovanému zobrať poškodenú ku gynekológovi, potom čo jej oznámil, že mala byť znásilnená. Obžalovaného popísala ako vydeseného, ukľudňoval poškodenú a tá stále iba opakovala, aby sa to nedozvedeli rodičia. Svedkyňa T. S., spolužiačka poškodenej, vypovedala, že 23.10.2006 poškodená neprišla do školy a mala vypnutý mobil. Volala preto obžalovanému, ktorý jej povedal, že poškodenú niekto znásilnil. Od poškodenej sa neskôr dozvedela, že ju mal znásilniť obžalovaný a tiež jej spomínala, že sa jej mal vyhrážať zabitím a mal pri tom nôž. Z výpovede svedkyne I. W., ktorá pracovala ako zdravotná sestra v ambulancii gynekológa vyplynulo, že poškodená prišla ku ním opitá v sprievode mladého muža. Podľa údajov poškodenej, tento ju mal znásilniť, tvrdila, že ju bije, že je agresívny, násilný a nevie sa ho zbaviť. Má sa jej vyhrážať, že všetko povie jej rodičom. Muž, ktorý s ňou bol, trval na tom, aby vec nahlásila na polícii. Závery psychologického posudku vo vzťahu k obžalovanému nepotvrdili agresivitu ako zložku povahy, čo však nevylučuje možnosť, že v záťažových situáciách môže obžalovaný reagovať impulzívne alebo aj agresívne. Neboli u neho zistené žiadne patologické odchýlky v sexuálnej oblasti, ani poruchy sexuality. Takisto nie sú prítomné tendencie ku konfabulácii a nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle ako je, ani niečo zámerne skresľovať. Výsledky psychologického vyšetrenia poškodenej, že proces vnímania, vštepovania a podržania v pamäti a následnej reprodukcie majú u menovanej normálny priebeh a charakter, kvalitatívne však môže byť reprodukcia prežitých udalostí do istej miery skreslená. Po oboznámení sa s výpoveďou na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že zmeny jej výpovede a rozpory s objektívnymi dôkazmi, znižujú objektivitu jej výpovede. Z psychologického hľadiska nie je možné, aby poškodená na všetko zabudla. Znalkyňa vo svojom posudku uviedla i to, že sa počas svojej praxe nikdy nestretla s prípadom, že by žena po znásilnení mala krátko nato dobrovoľne sexuálny styk s inou osobou. Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov, ich zhodnotení, tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd prvého stupňa k záveru, že vina obžalovaného zo žalovaných skutkov sa nepodarila preukázať. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, musí odvolací súd konštatovať, že záver okresného súdu je správny a dospel k nemu po dôslednom vyhodnotení všetkých zabezpečených dôkazov, pričom jeho argumentácia neodporuje zásadám logiky a závery súdu prvého stupňa sú podporené správne vyhodnotenými dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané. Ako už bolo v predchádzajúcej časti naznačené, najväčším nedostatkom v procese dokazovania je často modifikovaná vnútorne nesúdržná, miestami nelogická výpoveď poškodenej C. V., ktorá môže byť súčasne jediným priamym usvedčujúcim dôkazom voči obžalovanému. Popri vnútorných rozporoch je výpoveď poškodenej v rozpore aj s viacerými inými dôkazmi, ktoré boli pred súdom prvého stupňa riadne vykonané. Obžalovaný od začiatku celého konania vrátane konania pred súdom zaujíma k veci rovnaký postoj, jeho výpovede sú v zásadných bodoch nemenné a logické a podporené viacerými inými dôkazmi. Je dostatočne potvrdené aj inými dôkazmi, že obžalovaný sa k poškodenej nikdy v minulosti nesprával násilnícky, táto črta jeho povahy nebola potvrdená ani závermi znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie, žiadne násilnícke prejavy nevyplývajú ani zo sexuologického vyšetrenia. Sama poškodená charakterizuje obžalovaného ako citlivého, pozorného partnera, ktorý bol veľmi milý, starostlivý. Takisto prejavy jej správania potom, čo malo dôjsť k znásilneniu obžalovaným, nie sú typickými reakciami, ktoré nastupujú v situáciách, keď je žena násilím donútená sexuálnemu styku. Ide jednak o to, že poškodená bez problémov zotrvala s obžalovaným v izbe, kľudne zaspala, neopustila izbu obžalovaného ani potom čo odišiel do práce. Následne jej iniciatíva nadviazať blízky kontakt a sexuálny styk s ďalším mužom, pri ktorom sa nesťažovala na žiadne problémy, je úplne nepochopiteľná, ak by sme pripustili ako pravdivú verziu o tom, že bola skutočne obeťou sexuálneho násilia, ktoré sa malo odohrať len pár hodín pred týmto sexuálnym stykom. Obdobnú situáciu napriek dlhoročnej praxi označila za výnimočnú aj znalkyňa z odboru psychológie. Pochybnosti okrem vyššie uvedeného správania sa poškodenej vzbudzujú najmä jej výpovede, ktoré boli súdom prvého stupňa správne označené za nepresvedčivé, rozporuplné, ktoré okrem vnútorných rozporov sú poznačené aj rozpormi v porovnaní s ostatnými vykonanými dôkazmi. Odvolaciemu súdu je jasné, že poškodená bola s prihliadnutím na vek šestnásť rokov a tri mesiace určite nevyzretou osobnosťou, navyše sa ocitla v situácii, keď bola výrazne ovplyvnená alkoholom a súčasne prichytená svojim partnerom nahá v posteli s iným mužom a v dôsledku týchto faktorov mohla byť zo situácie, do ktorej sa dostala, zmätená. Nemožno však akceptovať, že poškodená následne o tejto udalosti podávala často odlišné vyjadrenia ďalším osobám, s ktorými prišla do kontaktu, či už to boli lekári, príbuzní, priatelia a takisto nie je možné, zhodne ako to tvrdí na hlavnom pojednávaní znalkyňa z odboru psychológie, akceptovať fakt, že s odstupom času s prispením vlastnej vôle na väčšinu prežitých udalostí zabudla. Poškodená postupovala iracionálne aj pri ďalších krokoch, ktoré vykonala smerom k orgánom polície, pretože na jednej strane na políciu išla, trestné oznámenie pritom podať nechcela, tvrdila, že nechce, aby sa vo veci ďalej konalo a bránila sa tým, že celú vec nahlásil na políciu zdravotný personál potom, čo bola u nich na ošetrení. Na ošetrenie k chirurgovi sa pritom dostavila až tri dni po skutku, uvádzala, že ju zbil priateľ a na chirurgické vyšetrenie prišla preto, lebo ho chce udať. V deň, keď sa dostavila k chirurgovi, telefonovala aj svojmu otcovi a oznámila mu, že je v nemocnici, lebo ju zbil obžalovaný. O znásilnení mu nič neuviedla. Napriek už spomenutej ťažkej situácii, do ktorej sa poškodená aj čiastočne vlastným zavinením dostala, musí jej výpoveď poskytovať aspoň v podstatných bodoch presvedčivý a jednoznačný obraz o tom, čo sa malo medzi poškodenou a obžalovaným v skutočnosti odohrať. Je nevyhnutné, aby výpoveď tak významného svedka akým je výpoveď poškodenej, mala vnútornú logiku, aby bola podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi a to najmä za situácie, keď obrana obžalovaného vyznieva presvedčivo, má vnútornú logiku a nie je možné vyvrátiť ju inými vykonanými dôkazmi. Napriek tomu, že poškodená svojej spolužiačke svedkyni T. S., psychologičke Y.. Y. U. a aj svedkyni I. W. povedala, že bola znásilnená svojím priateľom, nie je zadokumentovaná jediný objektívny dôkaz, ktorým by bolo možné podporiť výpoveď poškodenej o tom, že bola obeťou znásilnenia. Žiadne racionálne vysvetlenie nemá ani časť výpovede poškodenej, v ktorej uvádza, že obžalovaný po nej túžil, dotýkal sa jej, bozkával ju a ona mala hneď reagovať kopaním a škriabaním. Takáto reakcia je ťažko uveriteľná v prípade, že poškodená s obžalovaným dlhší čas intímne žila, mali k sebe citový vzťah, prespávala u neho a nikdy sa voči nej neprejavil násilnícky. Sama z vlastnej vôle k nemu v ten deň prišla s vedomím, že u neho prespí, tak ako inokedy. Vzhľadom na uvedené, ide o ťažko uveriteľnú reakciu stabilnej partnerky na ponuku intímneho kontaktu zo strany druhého partnera. Nemožno na tomto mieste súčasne nespomenúť, že poškodená si na hlavnom pojednávaní nepamätala ani na to, či sa bránila. Na tele obžalovaného neboli nájdené žiadne stopy po škrabancoch, pričom nemožno v tejto otázke súhlasiť s argumentom prokurátora, že telo obžalovaného bolo prezreté až 5 dní po skutku a takéto stopy teda nemusí byť vidno. Nesprávny je aj výklad obsahu lekárskeho potvrdenia gynekológa Y.. T. Q., ktorý poskytol vo svojom odvolaní prokurátor, nakoľko lekár prijal záver, že nemožno potvrdiť ani vylúčiť pohlavný styk, čo nie je evidentne záver zhodný so záverom prokurátora „znásilnenie nebolo možné vylúčiť ani potvrdiť“. Poškodená pritom gynekológovi v rámci anamnézy uviedla, že mala nedobrovoľný styk po požití nápoja, po ktorom zaspala a nevie vylúčiť znásilnenie. Objasnenie celého prípadu nepochybne skomplikovala situácia, do ktorej sa obžalovaný aj poškodená dostali v momente, keď obžalovaný našiel poškodenú nahú v posteli so svojim spolubývajúcim. Obžalovaný reagoval spôsobom, ktorý je mierne zjednodušene povedané očakávateľný s prihliadnutím na fakt, že s poškodenou dlhšiu dobu intímne žil a mal k nej vytvorený citový vzťah. Obžalovaný sa zrejme mylne a naivne domnieval, že do situácie, v ktorej poškodenú našiel, sa dostala nedobrovoľne a logicky mohol takýto záver prijať potom, čo ho poškodená v telefóne požiadala o pomoc. Na podnet svojej známej sa potom rozhodol zobrať poškodenú ku gynekológovi. Po vyhodnotení dôkaznej situácie možno prijať jednoznačný záver o tom, že skutok v bode 1/ sa stal, medzi obžalovaným a poškodenou došlo k sexuálnemu styku, čo potvrdzujú obidve zúčastnené osoby. Absentujú však presvedčivé dôkazy o tom, že k takémuto styku došlo s použitím násilia donútením. Nebol tak naplnený obligatórny znak objektívnej stránky trestného činu znásilnenia a konanie obžalovaného R. V. nie je trestným činom. Rovnako nie je možné posúdiť ho ako priestupok. Čo sa týka skutkov v bodoch 2/ a 3/ obžaloby, tu stoja proti sebe tvrdenie obžalovaného, ktorý popiera, že by sa dopustil konania opísaného v týchto bodoch obžaloby, na strane druhej sú tvrdenia poškodenej o priebehu týchto skutkov. Tak v prípravnom konaní a rovnako ani v konaní pred súdom neboli vykonané dôkazy vo vzťahu k týmto skutkom, ktoré by podporili verziu poškodenej. Čo sa týka výpovede poškodenej, je nutné aj na tomto mieste odkázať na argumenty, na podklade ktorých bola jej výpoveď posúdená ako nepresvedčivá a bližšie rozpracované v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Svedkovia, ktorí k uvedeným dvom skutkom vypovedali, sú výlučne svedkovia „z druhej ruky“, teda osoby, ktoré disponovali iba informáciami, ktoré im poskytla poškodená. Preto nemožno tieto dôkazy považovať za dostačujúce pre uznanie viny obžalovaného. V bodoch 2/ a 3/ obžaloby, na rozdiel od prvého bodu, nemožno prijať záver ani len o tom, že sa skutky stali, preto je rozhodnutie okresného súdu v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku správne argumentuje tým, že výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré úplne vylučujú pochybnosť o tom, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Za predpokladu, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov zostane v tejto zásadnej otázke pochybnosť, je nutné v zmysle zásady „in dubio pro reo“ tieto pochybnosti vykladať v prospech veci. Ak teda nie je možné bezpečne určiť, ktorá z alternatív priebehu skutkového deja zodpovedá skutočnosti, súd musí vychádzať z alternatívy, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, samozrejme za predpokladu, že táto alternatíva má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Záverom krajský súd uvádza, že nie je ďalej potrebné rozvíjať úvahy o pravdepodobných motívoch na strane obžalovaného, či poškodenej, ktoré sú prítomné čiastočne aj v odôvodnení prvostupňového rozsudku, ale najmä v dôvodoch podaného odvolania. Takýto postup smeruje skôr do roviny hypotéz, čím sa dostáva mimo rámca zásady voľného hodnotenia dôkazov. V odseku 4 ustanovenia § 2 Tr. poriadku je upravená zásada prezumpcie neviny a táto zásada vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať. Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že nemožno urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stali skutky uvedené v bodoch 2/ a 3/ obžaloby a v prípade skutku pod bodom 1/ skutok nie je trestným činom. Preto sa s názorom okresného súdu stotožnil a odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.