Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/83/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410202748 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410202748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Ayše Pružinec Erenová a JUDr. Blanka Podmajerská, vo veci starostlivosti o maloletého Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. L., U. P. H. rodiny X., dieťa rodičov: otec - Y. L.Á., bytom X., I. X, zastúpený JUDr. Dušanom Dudášom, advokátom, AK Bratislava, Vyšehradská 14, matka - Y. T., bytom X., L. XX, zastúpená JUDr. Angelou Noskovičovou, advokátkou, AK Bratislava, Mliekarenská 10, t.č. Viničné, Hlavná 223/190, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 53/2010-211 zo dňa 31.05.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo dňa 31.05.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Y. L., B.. XX.XX.XXXX zo sumy 2.500,- Sk mesačne na sumu 215,- eur mesačne od 01.06.2011 a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň vyslovil, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 20/06-58 zo dňa 29.03.2007 v časti o výživnom na maloletého Y.. Súd rozhodol na základe podaného návrhu matky maloletého podaného dňa 09.03.2010, ktorým matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého na 250,- eur mesačne od 10.03.2010 z dôvodu, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého a to najmä z dôvodu vyššieho veku maloletého a tým zvýšeným nákladom s prihliadnutím na to, že maloletý má ťažkosti v učení a v správaní a celkovo potrebuje pozitívnu podporu a povzbudenie a matka pripojila doklad z centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave na Fedákovej ulici 3. Mesačné náklady matka vyčíslila vo výške 140,72 eur a priemerné výdavky za posledných 6 mesiacov vyčíslila v sume 153,27 eur a výdavky spojené s bývaním vo výške 83,39 eur mesačne. Matka maloletého je rozvedená, býva s deťmi v trojizbovom byte, s plnoletým Y., ktorý je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce od 22.03.2011 a Y. končí deviatu triedu základnej školy a od septembra je prijatý na strednú školu a otec platí výživné 200,- eur mesačne. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že nemá výživné z čoho platiť. Nesúhlasil preto so zvýšením výživného, lebo matka nepreukázala a neodôvodnila podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého v predchádzajúcom období a teraz. Súd prvého stupňa pri zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletého vychádzal zo skutočnosti, že posledná úprava výživného bola pred štyrmi rokmi, pričom za toto obdobie sa zvýšili náklady maloletého v dôsledku jeho vyššieho veku. Maloletý k 01.06.2011, odkedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť, je o štyri roky starší a končí deviatu triedu základnej školy a po prázdninách nastupuje na štúdium na strednú školu a niet pochýb, že na jeho strane sa za posledné štyri roky odôvodnené mesačné výdavky úmerne veku zmenili a podstatne zvýšili a musí byť v záujme otca maloletého, aby sa na zvýšených nákladoch podieľal. Podľa názoru súdu výživné určené v sume 215,- eur mesačne je otec schopný platiť, pretože mu v roku 2008 skončila vyživovacia povinnosť na plnoletého Juraja vo výške 3.500,- Sk mesačne a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa a má preto možnosti zabezpečiť finančné prostriedky pre platenie výživného na maloletého. Pokiaľ otec vyčíslil svoje mesačné výdavky na 612,53 eur a výživné by uhrádzal v sume 200,- eur mesačne a pokiaľ je schopný uhrádzať svoje vyčíslené mesačné výdavky vo výške 612,53 eur mesačne musí byť schopný zabezpečiť aj dostatok finančných prostriedkov pre platenie výživného na svoje maloleté dieťa, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa názoru súdu otec môže bez ohrozenia vlastnej výživy pre budúcnosť riešiť svoju situáciu tak, že prispeje zvýšeným výživným sumou 215,- eur mesačne na výdavky maloletého Jakuba od 01.06.2011, s prihliadnutím na to, že maloletý začne navštevovať strednú školu, ktorú zmenu súd považuje za dostatočne dôvodnú na aktuálne zvýšenie výživného s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca platiť výživné. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť podal odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť s tým, že výživné bude určené naďalej v sume 82,98 eur (2.500,- Sk) ako bolo rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 29.03.2007. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom matka maloletého nepreukázala tvrdené skutočnosti, že došlo k zmene pomerov a nepredložila o tom potrebné doklady. Návrh matky je preto nedôvodný a neopodstatnený a otec maloletého nesúhlasí so zvýšením výživného. Namietal, že súd prvého stupňa prihliadol jednostranne iba na skutočnosti, ktoré uviedla matka maloletého, ale neprihliadol na dôkazy, ktoré predložil otec, predovšetkým na jeho príjmy a tiež dôkazy o príspevku na výživu od priateľky mesačne vo výške 200,- eur, pôžičku od rodičov, príspevky otca maloletému mimo povinného výživného, ako i na to, že otec nebol schopný zabezpečovať ani svoje nevyhnutné náklady na živobytie a súhlasil so zvýšením výživného na 120,- eur mesačne. Týmto konaním súd diskriminoval jedného z rodičov a tým úmyselne zabránil spravodlivému a rovnoprávnemu postaveniu oboch účastníkov konania pred súdom a odňal mu právo na spravodlivý rozsudok. Súd opomenul jednu z najdôležitejších skutočností a to, že neporovnal a nevyhodnotil náklady a potreby maloletého pri určení výživného predchádzajúcim rozsudkom. Ďalej namietal, že súd neskúmal zmenu pomerov, pričom ide o trojnásobné zvýšenie pôvodne určeného výživného, čo nie je odôvodnené. Na zvýšenie výživného matka maloletého nemala právny titul, ani argumenty a predložené dôkazy boli nedostatočné a nedôvodné. Z uvedených dôvodov preto žiadal návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Matka maloletého sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. K odvolaniu otca maloletého sa vyjadril opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého s tým, že bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia na strane maloletého nastala zmena pomerov, maloletý od septembra 2011 začal navštevovať strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na električenku, poplatky v škole, učebnice a zošity, pracovný odev a obuv, rôzne aktivity v škole. Zmena nastala aj v zdravotnom stave maloletého, keď začal nosiť okuliare, má ortopedické problémy, potrebuje špeciálnu kozmetiku na problematickú pleť. Preto je rozhodnutie súdu vecne správne. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dôvody ako zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne. Súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodičov. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva, ako rôzne formy úverov, pôžičiek, nájmu a podobne. Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadlženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnuté, resp. súvisia so zaobstaraním nadštandardnej hodnoty súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Ide napríklad o kúpu motorového vozidla, chaty, exkluzívnej dovolenky a podobne. Odvolací súd tiež považuje za potrebné zdôrazniť, že výživné je prednostnou pohľadávkou a každý rodič je povinný predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Zároveň je však povinnosťou každého rodiča venovať všetky svoje schopnosti dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí. Odvolací súd dáva otcovi maloletej do pozornosti skutočnosť, že je jeho zákonnou povinnosťou vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti a tým zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, ktorá ako už odvolací súd uviedol vyššie, je prednostnou pohľadávkou. Za danej situácie sa javí, že otec maloletej svoje schopnosti, resp. ich využitie zanedbáva a pokiaľ sa uspokojil s tým, že jeho príjem je vo výške nedosahujúcej minimálnu mzdu, správne súd prvého stupňa uzavrel, že táto skutočnosť nemôže byť na úkor výšky jeho vyživovacej povinnosti. V danej veci súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého tým, že je starší, teda v dôsledku vyššieho veku došlo aj k zvýšeniu výdavkov maloletého tak ako správne uviedol súd prvého stupňa. Nie je dôvodné tvrdenie otca maloletého, že matka nepreukázala, že došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletého, pretože dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti je najmä vyšší vek maloletého dieťaťa, prechod na iný stupeň školského systému, teda zo základnej školy na strednú školu, s čím nevyhnutne súvisia aj zvýšené náklady na maloleté dieťa, čo je nepochybné a tiež táto skutočnosť bola tvrdená a preukázaná matkou maloletého. Preto nie je dôvodné tvrdenie otca maloletého, že neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného, keď predchádzajúca úprava výživného bola rozsudkom zo dňa 29.03.2007 a tak uplynula už dlhšia doba, počas ktorej nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Otec maloletého nemôže prenášať vyživovaciu povinnosť na matku a tvrdiť, že matka nepreukázala, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého tým, že je starší, teda má vyšší vek ako v predchádzajúcom rozhodovaní súdu. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní tvrdil, že súd neprihliadol na to, že otec má pôžičky od rodičov a nemôže si zabezpečiť nevyhnuté náklady na svoje živobytie k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že prvoradou povinnosťou rodičov je platiť výživné na maloleté deti a až potom uhrádzať svoje osobné výdavky, pôžičky a svoje náklady na živobytie. Vyživovacia povinnosť otcovi vyplýva zo zákona a preto je povinný túto vyživovaciu povinnosť plniť. Skutočnosti uvedené v odvolaní otca maloletého nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 215,- eur mesačne od 01.06.2011, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam otca maloletého platiť výživné. Pokiaľ otec tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, je jeho povinnosťou snažiť sa zabezpečiť dostatok prostriedkov na platenie výživného na maloleté dieťa. Odvolací súd preto rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.