Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/216/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204357 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410204357.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľa : X. zastúpeného JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom Krížna 47, Bratislava, proti odporkyni : T. T.á, rod. X., bytom E. B. zastúpenej Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri, s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej X. nar. X.X.XXXX,. bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.marca 2012 č.k. 8C 111/2010 - 151, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov X.a, nar. XX.XX.XXXX a T.j, rod. X.j, nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 0X.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku C., pod poradovým číslom 415 rozviedol, maloletú X., Z. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300,- EUR mesačne, splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a z manželstva sa účastníkom narodila dňa X.X.XXXX dcéra Petra, súčasne z rodného listu Q.j, ktorá sa narodila dňa XX.X.XXXX v F., zistil, že jej otcom je navrhovateľ. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb z 28.2.2012 vyplynulo, že ho kontaktoval len navrhovateľ, odporkyňa o spoluprácu neprejavila záujem, a preto s účastníkmi nie je možné pracovať na sanácii manželského spolužitia cestou poradenských intervencií. Zo správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 30.11.2010 vyplynulo, že matka sa o maloletú X. riadne stará, k matke ju viaže silný citový vzťah, čo vyplýva z toho, že doposiaľ zabezpečovala dcére celkovú starostlivosť a opateru. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel a od účastníkov už vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, zo strany navrhovateľa nepochybne došlo k citovému odcudzeniu a v súčasnosti už manželia dlhšiu dobu nežijú spolu v jednej domácnosti, pričom tento stav je s ohľadom na okolnosti danej veci nezvratný. Naviac, odporca žije s inou ženou, s ktorou sa im narodilo dieťa. S poukazom na § 24 Zákona o rodine preto manželstvo účastníkov rozviedol. Vo vzťahu k nesúhlasu odporkyne s rozvodom uviedol, že vyjadrenie tohto nesúhlasu je len účelové, odporkyňa totiž ani v priebehu konania neprejavila žiadnu aktivitu, ktorá by mohla byť hodnotená ako snaha o vyriešenie manželských nezhôd a rozporov a uzmierenie medzi manželmi, keď na rozdiel
od navrhovateľa neprejavila žiadny (ani len formálny) záujem riešiť manželské problémy účastníkov s odbornou pomocou referátu poradensko-psychologických služieb, kam súd účastníkov odkázal v rámci pokusu dosiahnuť uzmierenie medzi nimi. S poukazom na § 25 Zákona o rodine, za hlavné príčiny narušenia vzťahov a rozvratu manželstva účastníkov považoval rozpory a nezhody vyplývajúce z odlišných predstáv manželov o zásadných otázkach vzájomného spolužitia, fungovania ich partnerského a intímneho života, ktoré sa účastníkom ani napriek snahe nepodarilo vyriešiť a ktoré navrhovateľ riešil nadviazaním partnerského vzťahu s inou ženou. Konštatoval, že v dôsledku dlhodobého pretrvávania a opakovania týchto nezhôd došlo medzi nimi, najmä zo strany navrhovateľa k citovému odcudzeniu, napokon aj k ukončeniu definitívneho spolužitia v jednej domácnosti, ktoré sa vzhľadom na okolnosti a odstupom času stalo nezvratné. Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloleteP., vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, dospel k záveru, že so zreteľom na to, že matka sa o dcéru riadne stará a vytvára jej všetky podmienky pre riadny vývoj a jej blízky citový vzťah k matke, je na mieste zveriť maloletú X. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať na platenie výživného. Pokiaľ išlo o zárobkové a majetkové pomery navrhovateľa, vychádzal z jeho výsluchu o tom, že všetko čo vlastní, vlastnia spolu s manželkou, bolo to nadobudnuté počas manželstva, ide o nehnuteľnosť - 2-izbový byt na H., ktorý nie je prenajatý, je prázdny, náklady na ten byt uhrádza tiež všetky on a 3- izbový bW., v ktorom býva manželka s dcérou. Vlastní motorové vozidlo Volkswagen Transporter, používa ho len na osobné účely. Má tiež motocykel Yamaha 600. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Ako živnostník podniká v oblasti mechanickej úpravy materiálov, pieskovanie, lakovanie, natieračské práce, prevádzka je registrovaná na Obchodnej v spoločnom byte, zákazky má ale od rakúskej firmy, ktorej priestory aj využíva na podnikanie V.. Príjem zo živnosti sa pohybuje v rozpätí od 900,- - 1.000,- EUR až do 1.900,- EUR. Náklady na bývanie v J. predstavujú okolo 200,- EUR. Býva s priateľkou, v máji 2009 sa im narodila dcéra, s ktorou je priateľka na materskej, konkrétnu sumu na dieťa jej nedáva, dieťa je zdravé, sú s ním spojené len bežné náklady primerané dieťaťu v jej veku. Konštatoval, že z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že odporca, napriek tomu, že dlhodobo s odporkyňou a ich dcérou pravidelne nebýva, uhrádzal náklady na bývanie v byte v ktorom bývajú, tiež náklady na spoločný, celkom nevyužitý byt na Obchodnej ulici v Bratislave a tiež odporkyni dlhú dobu posielal peňažnú sumu 200 eur. V konaní nevyšli najavo žiadne príjmy odporkyne, je dobrovoľne nezamestnaná, pričom v konaní ničím konkrétnym nepreukázala, čo jej bráni zamestnať sa. Pokiaľ bolo v konaní nesporné, že počas riadneho spolužitia účastníkov odporkyňa nepracovala z dôvodu, že sa tak manželia dohodli, nie sú však už zrejmé zdravotné, prípadne iné objektívne dôvody a skutočnosti, pre ktoré odporkyňa nepracuje v súčasnosti, hoci maloletá dcéra má 16 rokov, a teda starostlivosť o ňu si osobnú účasť matky prakticky nevyžaduje, prípadne vyžaduje len v minimálnom rozsahu. S ohľadom na uvedené vychádzal z toho, že matka si bez vážneho dôvodu výkonom práce alebo podnikania nezabezpečuje prostriedky, ktoré by mohla použiť na úhradu svojich nákladov, avšak tiež na plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére. Čo sa týka nákladov na maloletú Petru, ktoré zahŕňajú náklady na bývanie, stravu v domácnosti i v škole, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby, poplatky a náklady spojené s návštevou školy, cestovné a tiež náklady na mimoškolské aktivity a náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, tieto ustálil v sume približne 600,- EUR. S ohľadom na uvedené zistenia potom pri stanovený primeranej výšky výživného vychádzal z primeraných a odôvodnených nákladov na maloletú 600,- EUR mesačne a príjmov otca vo výške od 1.000,- do 1.900,- EUR, ďalej zo skutočnosti, že matka sa o maloletú dcéru v obmedzenej miere (zodpovedajúcej požiadavkám na starostlivosť o dcéru vo veku 16 rokov) bude po rozvode osobne starať, ako aj nevyhnutných nákladov otca na bývanie v sume približne 200,- EUR a tiež z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť voči jeho dcére vo veku takmer 3 rokov. Po zohľadnení všetkých týchto okolností danej veci potom dospel k záveru, že zákonným kritériám ( § 85 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 96 Zákona o rodine ) pre určenie výšky výživného zodpovedá primerané výživné, ktoré bude otec na dcéru uhrádzať po rozvode, v sume 300,- EUR mesačne. Styk otca s dcérou neupravoval, nakoľko rodičia jeho úpravu nežiadali a ani zistené skutočnosti takúto úpravu styku nevyžadujú. K postupu konania uviedol, že v prejednávanej veci bolo vytýčených celkovo 9 pojednávaní, v priebehu konania si odporkyňa spočiatku nepreberala predvolanie na pojednávanie a následne z dôvodu PN, resp. OČR sa z troch pojednávaní ospravedlnila a na jedno sa nedostavila z dôvodu, že jej celá situácia spôsobuje psychickú traumu, a nenašla silu dostaviť sa na pojednávanie. Právny zástupca odporkyne sa na viaceré pojednávania síce dostavil, avšak tiež ho žiadal odročiť najmä z dôvodov na strane odporkyne. Po vyhodnotení takéhoto správania odporkyne a jej právneho zástupcu v priebehu konania dospel k záveru, že ich konanie je účelové s cieľom umelo predlžovať súdne konanie a ďalšie ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie pojednávania konaného dňa 21.3.2012, hoci z dôvodu PN odporkyne, neakceptoval ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu
a vo veci meritórne rozhodol, a to aj so zreteľom na to, že predmetom konania je rozvod a úprava práv a povinností účastníkov k maloletej Petre na čas po rozvode, ktoré podlieha osobitnému režimu z hľadiska trvania súdneho konania a ďalším odročením pojednávania by dochádzalo k mareniu práva navrhovateľa i maloletej dcéry účastníkov na prejednanie veci v primeranej lehote. Osobitne vo vzťahu ku konkrétnym možnostiam odporkyne riadne si uplatniť jej právo vyjadriť sa k významným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom v prejednávanej veci uviedol, že odporkyňa mala možnosť prednášať svoje tvrdenia, argumenty, obranu i reakciu na argumenty navrhovateľa, ako aj dôkazné návrhy v priebehu celého konania, pričom toto svoje právo aj využila, mala možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi, a mala dostatočný časový priestor vyjadriť sa k nim. S poukazom na uvedené mal za to, že v prejednávanej veci bola odporkyni poskytnutá dostatočná možnosť konať pred súdom. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. keďže ide o konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac neúplne zisteným skutkovým stavom veci súdom prvého stupňa, nedostatočným odôvodnením jeho rozhodnutia, nesprávnymi skutkovými závermi a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietala, že súd prvého stupňa ju v konaní nevypočul a vytýkala mu, že pri jej predvolávaní na pojednávanie mal zabezpečiť jej vypočutie predvedením, a teda podľa nej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal dôkazy jej výsluchom a výsluchom maloletej, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedla, že v súčasnosti navštevuje psychológa a užíva lieky proti neustálym depresiám, pocitom neužitočnosti, zlyhania, častým výkyvom nálad a beznádeje, je veľmi citovo naviazaná na navrhovateľa, a očakáva, že sa k nej a maloletej vráti späť, jeho konanie považuje len za chvíľkový rozmar, nakoľko jej ešte donedávna hovoril, že všetko čo sa stalo medzi nimi, je mu veľmi ľúto, že takto si to nepredstavoval, ona navrhovateľa stále miluje a je ochotná odpustiť mu všetko, čo jej spôsobil. Poukázala na § 25 zákona o rodine, podľa ktorého je povinný súd zistiť príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu manželstva a svoje zistenia uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Podľa nej súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci a skutočnú príčinu, ktorá mohla viesť navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod manželstva, čím súd prvého stupňa vyhodnotil nesprávne skutkové zistenia, na základe čoho vec nesprávne právne posúdil, keď manželstvo rozviedol, čo má za následok okrem nesprávneho zistenia skutkového stavu, vyvodenie nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, aj neodstrániteľnú vadu v podobe nesprávne a nedostatočne odôvodneného rozhodnutia, čo robí rozhodnutie zmätočným a nepreskúmateľným. Dôvodila tým, že výška príjmu navrhovateľa ustálená súdom prvého stupňa neodráža skutočnú výšku jeho príjmu, nakoľko suma, ktorú musí vynaložiť na úhradu nákladov je ďaleko vyššia, ako suma, ktorú ako príjem zdokladoval, a preto nesúhlasí s výškou priznaného výživného 300,- EUR mesačne. Poukázala na rozpis mesačných nákladov na maloletú vo výške 1000,- EUR mesačne, ktoré súvisia so zabezpečovaním jej životných potrieb; maloletá chodí na gymnázium, chodia jej upomienky k dvom školským predmetom, ktoré nezvláda, má problémy v škole, potrebuje doučovanie, čo je finančne náročné. Navrhovateľ náklady spojené s doučovaním neuhrádzal a ani neuhrádza. Poukázala na to, že maloletá je často je chorľavá, má vážnejšiu poruchu imunity, poruchy pohybového aparátu a alergiu, na liečbu ktorých finančné prostriedky chýbajú, nakoľko navrhovateľ sa na ich uhradení nepodieľa. Maloletá sa venuje tancu, na ktorý krúžok jej navrhovateľ neprispieva, ani nijako inak nezabezpečuje veci potrebné na tanečnú, tak ako deklaroval a maloletú kontaktuje približne 10 krát do roka prostredníctvom telefonátu a 4 krát do roka jej napíše SMS, čo je nedostačujúce. Má obavu, že navrhovateľ prestane mať o maloletú záujem, prestane ju kontaktovať a časom aj platiť výživné. Maloletá si tento postoj navrhovateľa vysvetľuje tak, že ju prestal mať rád, nakoľko má ďalšiu dcéru, pričom toto jeho konanie pociťuje veľmi negatívne a často preto plače. Navrhovateľ neplní sľub maloletej, že jej bude platiť navyše vreckové a iné výdavky, čoho dôkazom je, že maloletá nemá zaplatenú tanečnú, navrhovateľ za ňou nechodí a jeho vzťah k nej ochladol. Príspevok na výživu navrhovateľ neustále podmieňuje rôznymi nárokmi, skutkami a vynútenými citmi, maloletú nevidel od Vianoc 2011 do marca 2012, neprejavuje o ňu opravdivý záujem, nekomunikuje s ňou, ktorá skutočnosť maloletú veľmi trápi. Ona po vzájomnej dohode s navrhovateľom, krátko po narodení maloletej, prestala pracovať, a tak nemohla získať prax v odbore, ktorý vyštudovala, trpí zdravotnými ťažkosťami neurologického a pohybového aparátu, nemá žiaden príjem, avšak vytrvalo si hľadá zamestnanie, o čom môže doložiť dôkazy. Podľa nej navrhovateľ jej spôsobil svojím konaním neprekonateľné finančné bariéry v spôsobe zamestnať sa, keď trval na tom, aby zostala doma s dcérou, že on sa o chod rodiny finančne postará sám, čím jej znemožnil v súčasnosti sa zamestnať a zabezpečiť príjem pre seba a pre maloletú dcéru. S poukazom na vyššie
uvedené dôvody napáda rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), c),d) a f) O.s.p..
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že konajúci súd ho k otázkam príčin rozvratu manželstva vypočul, pričom podrobne opísal skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu jeho návrhu na rozvod manželstva, odporkyňa mala možnosť vyjadriť sa k okolnostiam rozvodu manželstva a k jej výsluchu priamo na pojednávaní nedošlo len z dôvodov na jej strane, keď pravdepodobne s cieľom úmyselne predlžovať konanie, neustále ospravedlňovala svoju neúčasť na nariadených termínoch pojednávania. V tomto smere súhlasil s hodnotením správania odporkyne súdom prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že konanie odporkyne, ako aj jej právneho zástupcu, treba považovať za účelové, s cieľom umelo predlžovať súdne konanie. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že odporkyňa mala dostatočný časový priestor oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi, vrátane zápisníc z jednotlivých pojednávaní, vyjadriť sa k nim, prednášať svoje argumenty a tvrdenia, čo neurobila. Nesúhlasil s názorom odporkyne, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že v mesačných výdavkoch na maloletú je započítaný ročný výdavok na školu v sume 300,- EUR, ktorý tak predstavuje sumu 25,- EUR mesačne a tak po správnom určení výdavku na školu, náklady na maloletú predstavujú sumu 650,- EUR. Odporkyňa podľa neho nepreukázala náklady maloletej na stravu, zdravotné pomôcky, predmety osobnej potreby, náklady na doučovanie, hoci na to bola súdom prvého stupňa vyzvaná a ako jediný výdavok maloletej preukázala mesačný náklad na tanečný šport. V súvislosti so zvýšenými nákladmi na doučovanie zdôraznil, že matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná, a teda má dostatok času, aby sa mohla dcére venovať a učiť sa s ňou. Odporkyňou tvrdené skutočnosti o jej nemožnosti zamestnať sa v dôsledku dohody s ním sú podľa neho absolútne zavádzajúce a zdôraznil, že maloletá má 16 rokov, čo znamená, že už dávno nie je vo veku, kedy potrebuje každodennú celodennú starostlivosť matky, pričom odporkyňa s pribúdajúcim vekom dcéry nikdy neprejavila snahu nájsť si zamestnanie, práve naopak vyhovovala jej skutočnosť, že nemusela chodiť do práce a zabezpečovať financie pre domácnosť. Zdôraznil, že odporkyňa finančne vôbec neprispieva na výživu maloletej, nakoľko nemá žiaden príjem, a do dnešného dňa nepredložila dôkazy preukazujúce jej nepriaznivý zdravotný stav, ako ani dôkazy preukazujúce jej snahu nájsť si zamestnanie. Za nepravdivé považoval všetky tvrdenia odporkyne o tom, že ničím neprispieva na výživu maloletej, že jej nedáva vreckové a že príspevok na výživu podmieňuje rôznymi nárokmi. V priebehu konania preukázal, že na výživu maloletej pravidelne prispieva a rovnako do dnešného dňa uhrádza všetky výdavky spojené s nákladmi maloletej, ako aj odporkyne na bývanie, vrátane splátky hypotekárneho úveru, napriek tomu, že spoločnú domácnosť dávno opustil. Má snahu pravidelne sa stretávať so svojou dcérou, kontaktuje ju prostredníctvom telefónu, ale dcéra väčšinou na jeho telefonáty a SMS správy nereaguje, stretnúť s ním sa odmieta. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s dôrazom na to, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom zväzku, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Kolízny opatrovník k odvolaniu odporkyne uviedol, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky v prípade rozvodu manželstva nespochybnil ani jeden z rodičov, pričom matka sa o dcéru od jej narodenia riadne starala, a maloletá má k nej vytvorený dôverný blízky vzťah. Navrhovateľom navrhovanú výšku výživného považoval za nedostatočnú vzhľadom na vek a odôvodnené potreby dieťaťa, avšak matka žiadnym relevantným spôsobom nezdokladovala vynaložené prostriedky, ktoré súvisia s výchovou a výživou dieťaťa a stručný prehľad výdavkov je v mnohých položkách nadhodnotený. Uviedol, že matka doposiaľ nie je zamestnaná, nesnaží sa svojím príjmom aspoň čiastočne pokrývať nielen svoje potreby, ale aj potreby spoločnej dcéry a nie je preto ani zrejmé, z akých zdrojov matka hradí tak vysoké náklady dieťaťa, ktoré v odvolaní vyčíslila, pričom maloletá je už niekoľko rokov vo veku, kedy nie je odkázaná na každodennú starostlivosť a výchovu rodičov. Otec reálne doposiaľ prispieval na výživu dieťaťa mesačne sumou 200,- EUR, pričom pri spoločných stretnutiach s dcérou, ktoré sú závislé na jej záujme, financoval nákup šatstva, obuvi, kozmetiky, a na jej požiadanie jej poskytol v rôznych sumách vreckové. Poplatky za užívanie bytu, kde matka s maloletou žije, ako aj uhrádzanie nákladov za spoločný nevyužívaný byt, bolo a aj naďalej je iba na pleciach navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené výšku výživného, ktorým súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej, považoval za primeranú, s prihliadnutím na jeho príjmy, majetkové pomery a nevyhnutné výdavky súvisiace s pracovným pobytom v zahraničí. Výživné zároveň zohľadňuje aj novú vyživovaciu povinnosť otca voči dcére pochádzajúcej z jeho súčasného partnerského vzťahu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 212 ods. 2, písm.a/ O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Obsahom manželského zväzku sú vzájomné práva a povinnosti, ktoré by mali manželia vo svojom správaní rešpektovať a dodržiavať v záujme fungovanie manželstva ako harmonického a trvalého životného spoločenstva. Ich uplatňovanie v manželstve predpokladá zachovávanie úcty, uznania, vážnosti, schopnosti obojstrannej tolerancie, vzájomnej citovej náklonnosti a pochopenia potrieb a záujmov toho druhého, a to pri rešpektovaní danosti povahových vlastností a názorových rozdielností.
Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, ako aj posúdenie opodstatnenosti dôvodov, pre ktoré odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila ( § 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, keď manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené a svoje dôvody vedúce k záveru, že manželstvo účastníkov už nemôže plniť svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé spoločenstvo muža a ženy, aj náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď sa dôkladne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a relevantnými argumentmi, na ktoré v konaní poukazovala odporkyňa, a preto v tejto súvislosti nedôvodne namieta nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia; súd prvého stupňa podrobne, logicky a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoj postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej, tak aj po právnej stránke a jeho odôvodnenie je tak dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní
Obsah odvolania odporkyne čo do rozvodu manželstva tak nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktorý by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Záver súdu prvého stupňa, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené, má dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, na základe ktorých možno spoľahlivo dovodiť stratu citovej náklonnosti zo strany navrhovateľa a s tým spojené jeho odcudzenie, a preto aj odvolací súd zastáva názor, že nie je reálny predpoklad, že by došlo medzi účastníkmi k plnohodnotnému obnoveniu ich manželského spolužitia.
Zistené skutočnosti, najmä z výpovede navrhovateľa, nasvedčujú tomu, že účastníci konania sa v manželstve už neriadia pravidlami správania predpokladajúcimi riadne fungovanie manželstva, keď následne ich porušovanie vyústilo do takého rozvratu vzťahov medzi manželmi, pre ktoré už manželstvo neplní svoj účel daný ustanovením § 1 ods.2 Zákona o rodine spočívajúci vo vytvorení harmonického a trvalého životného spoločenstva.
Citový vzťah odporkyne k navrhovateľovi, ktorý verbálne deklaruje, nezakladá reálne predpoklady pre ďalšie perspektívne fungovanie manželstva a pre vytvorenie zdravého rodinného zázemia pre výchovu maloletej.
Súd prvého stupňa poskytol dostatočný priestor ako navrhovateľovi pre prehodnotenie jeho rozhodnutia, tak aj odporkyni pre vyriešenie manželskej krízy a pokúsenie sa o zachovanie manželstva dosiahnutím
obnovenia manželského spolužitia, a to aj za pomoci poradensko-psychologických služieb, avšak odporkyňa v tomto smere neprejavila ani náznak skutočnej snahy o nápravu narušených vzťahov v manželskom spolužití a ani z jej postoja v konaní nemožno dovodiť jej úprimnú snahu o zachovanie manželstva.
Výsledky vykonaného dokazovania nenasvedčujú tomu, že by išlo o dočasnú krízu, ktorú by bolo možné časom preklenúť a tento nepriaznivý stav a vývoj vzťahov zvrátiť, keď od podania návrhu v apríli 2010 nedošlo ani doposiaľ k žiadnemu pozitívnemu posunu vo vzájomnom spolužití a komunikácii účastníkov a odporkyňa v tomto smere ani nevyvinula žiadne úsilie. Rozvrat vzťahov medzi účastníkmi sa v súčasnosti javí aj odvolaciemu súdu ako nezvratný, a s ohľadom na zhodnotenie intenzity a dĺžku doby narušenia vzťahov, odvolací súd poukazuje na to, že ďalšie zotrvanie v manželskom zväzku by len prispelo k prehlbovaniu manželskej krízy a vzniku napätia vzťahov medzi manželmi, a v konečnom dôsledku by tieto narušené vzťahy neprospeli ani všestrannému zdravému fyzického a duševnému vývoju maloletej. V konaní nič nenasvedčuje tomu, že by zo strany navrhovateľa išlo o ľahkovážny krok.
Výsledky vykonaného dokazovania nedávajú spoľahlivý základ pre zistenie niečoho spoločného, čo by účastníkov konania ako manželov až doteraz vzájomne spájalo a tvorilo tak pevný, oporný bod, v ktorom by odvolací súd vzhliadol reálne východisko pre obnovenie manželského spolužitia a ďalšie zachovanie manželského zväzku. Vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa už nie je predpoklad pre zachovanie manželstva, keď navrhovateľ už nevidí perspektívu zotrvať v manželskom zväzku s odporkyňou, nemá za súčasného stavu záujem prehodnotiť svoje rozhodnutie a postoje, a preto pri strate citovej náklonnosti z jeho strany, ako základného predpokladu fungovania a budovanie harmonického manželstva, ani odvolací súd nevidel reálnu možnosť pre obnovenie manželského spolužitia. So zreteľom na uvedené dospel odvolací k záveru, že za danej situácie nemožno do budúcnosti očakávať u účastníkov konania harmonické manželské spolužitie založené na vzájomnej citovej náklonnosti, úcte, tolerancii, pochopení, pomoci, pri rešpektovaní individuálnych potrieb, záujmov, hodnôt a povahových vlastností každého z nich.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o úprave práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas po rozvode manželstva ( § 24 Zákona o rodine ), keď zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, a určené výživné 300,- EUR zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej a schopnostiam a možnostiam obidvoch rodičov.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti o výživnom na maloletú má oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré súd prvého stupňa správne zameral na zistenie rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie charakteru a výšky odôvodnených potrieb maloletej a zárobkových, majetkových a osobných pomerov oboch rodičov. Treba zdôrazniť, že odôvodnenými potrebami maloletých detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, bývanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť, na rozvíjanie talentu, nadania, zručností), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Za odôvodnené potreby maloletých treba považovať aj tvorbu úspor, pokiaľ to majetkové potreby povinného rodiča dovoľujú; zároveň sa tým realizuje právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej (nadštandardnej) životnej úrovni rodiča.
Súd prvého stupňa správne ustálil výšku mesačných odôvodnených potrieb maloletej v sume 600,- EUR a zohľadniac výšku príjmu otca z podnikateľskej činnosti v sume od 1000,- do 1900,- EUR mesačne, jeho mesačné náklady, ktoré vynakladá na svoje bývanie, na bývanie matky s dcérou a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a skutočnosť, že matka je dobrovoľne nezamestnaná a nemá žiadne pravidelné príjmy, bez doloženia objektívne existujúcich prekážok, ktoré by jej v tom bránili a maloletá už nie je odkázaná na jej celodennú starostlivosť, považoval aj odvolací súd určené výživné 300,- EUR zo strany otca za primerané a zodpovedajúce zákonným kritériám ( § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Matka ani v rámci odvolacieho konania ničím nezdokladovala výšku mesačných nákladov na úhradu potrieb maloletej a ani reálnu snahu zamestnať sa a zabezpečiť si tak pravidelný zdroj príjmov; na jednej strane argumentuje mesačnými nákladmi na maloletú v sume 1000,-EUR a na druhej strane neuvádza, z akých prostriedkov tieto uhrádza, keď podľa nej otec na ne neprispieva.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 1, písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Právo účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nemožno chápať ako absolútne právo tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti, ale tak, že je povinný účastníkovi konania poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva, a preto Občiansky súdny poriadok ukladá v ust. § 115 ods. 1,2 súdu povinnosť predvolať účastníka konania na pojednávania tak, aby mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, pričom je výlučne na účastníkovi, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania. Ak účastníkovi bráni určitá prekážka v účasti na pojednávaní, mal by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania a oznámiť súdu dôvod tejto žiadosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania, ktorý hoci bol riadne a včas predvolaný, sa na pojednávanie nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne ( dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti
pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil na prejednanie veci viaceré pojednávania, na ktoré si odporkyňa buď zásielku neprevzala ( dňa 29.9.2010, 27.10.2010, 1.12.2010, 8.2.2012), alebo požiadala o odročenie pojednávania, a to konkrétne dňa 1.12.2010 z dôvodu nedodržania lehoty na prípravu pojednávania u jej právneho zástupcu a jeho pracovnú vyťaženosť, dňa 25.1.2011 za účelom dosiahnutia dohody, dňa 5.4.2011 z dôvodu, že jej celá situácia spôsobuje psychickú traumu, dňa 18.5.2011 z dôvodu, že je chorá, dňa 8.2.2012 z dôvodu OČR.
Pokiaľ ide o pojednávanie dňa 21.3.2012, na ktoré prevzala predvolanie dňa 12.3.2012, opätovne požiadala o jeho odročenie z dôvodu jej práceneschopnosti, o čom doložila doklad preukazujúci, že je neschopná práce od 20.3.2012, bez toho, aby súčasne doložila vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jej zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní ( § 119 ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ súd prvého stupňa; s prihliadnutím na predmet konania vyžadujúci si osobitný režim z hľadiska dĺžky trvania konania, ako aj na doterajší postoj odporkyne v konaní; nepovažoval tento dôvod za dôležitý pre odročenie pojednávania a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a jej právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., nedopustil sa žiadneho pochybenia, nakoľko na takýto procesný postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Odporkyňa počas celého konania neprejavila záujem byť vypočutá v konaní ako účastníčka konania, účasti na nariadených pojednávaniach sa vyhýbala, a nakoľko skutkový stav zistený súdom prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci, nedôvodne namieta až v odvolacom konaní, že bol v konaní pred súdom prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav z dôvodu nevykonania dokazovania jej výsluchom a neopodstatnene vytýka súdu prvého stupňa, že bol povinný zabezpečiť jej vypočutie predvedením v zmysle § 52 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom na správu zo šetrenia kolízneho opatrovníka, ktorá zahŕňala aj obsah rozhovoru s maloletou, nepovažoval ani odvolací súd za potrebné, aby bol v konaní vykonaný výsluch maloletej.
S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, odporkyňa nedôvodne namieta, že jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko jej bola daná reálna možnosť uplatňovania si procesných práv v konaní priznaných jej ako účastníkovi konania občianskym súdnym poriadkom, a to či už osobne alebo prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu ( právo vyjadriť sa k návrhu, k vykonanému dokazovaniu, právo prednášať dôkazné návrhy a argumenty k tvrdeniam navrhovateľa, právo zúčastniť sa na pojednávaní).
Jediné pochybenie, ktoré možno súdu prvého stupňa vytknúť je to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal ( zrejme nedopatrením) zo Zákona o rodine č. 94/1963 Zb., ktorý dňom 1.4.2005 stratil účinnosť, keď bol nahradený Zákonom o rodine č. 36/2005 Z.z.. Táto vada konania však nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, nakoľko zákonné podmienky pre rozvod manželstva ( vážnosť a trvalosť rozvratu vzťahov) a zákonné kritériá pre rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ( odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov) boli podľa oboch právnych úprav ( obsahovo ) takmer totožné, a pokiaľ teda súd prvého stupňa tieto posudzoval podľa predchádzajúcej právnej úpravy, možno konštatovať, že zákonné podmienky pre rozvod manželstva boli materiálne splnené aj podľa platnej právnej úpravy, podľa ktorej boli rovnako zohľadnené aj relevantné kritériá pre rozhodovanie o rodičovských právach a povinnostiach na čas po rozvode manželstva.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov na ktoré odporkyňa poukazovala vo svojom odvolaní, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva vyhovel a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej , ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 144 O.s.p. podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, v konaní o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.