Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410205968 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410205968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Aleny Svetlovskej v právnej veci žalobkyne: R. V., F. G.. R. R. Č.. XX, F., zast. advokátom Mgr. Mariánom Hrbáňom, Radvanská ul. č. 21, Bratislava, proti žalovanému: DOMBYT- IN, spol. s r. o., Bošániho ul. č. 15, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo 4. apríla 2012 č. k.4C/161/2010- 146, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré žalovaný realizoval listom z 19. 2. 2010, určenia, že jej pracovný pomer u žalovaného sa skončil dohodou v zmysle § 79 ods. 3 písm. b/ Zák. práce a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 994,42 eur z titulu náhrady mzdy. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracovala u žalovaného ako predavačka. Listom z 19. 2. 2010 s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že po skončení pracovnej neschopnosti dňa 1. 1. 2010 sa mala dňom 2. 1. 2010 dostaviť do práce, čo však ku dňu 19. 2. 2010 neurobila. Žalovaný doručoval okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni poštou doporučene s tým, že zásielka bola na poštu podaná dňa 22. 2. 2010. Žalobkyňa listom z 24. 2. 2010 označeným ako „odvolanie“ oznámila žalovanému nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Z listu žalobkyne z 24. 2. 2010 je zrejmé, že v tento deň jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. 2 - mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 77 Zák. práce uplynula dňom 24. 4. 2010, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa až dňa 11. 5. 2010, teda oneskorene. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že v konaní nebolo preukázané, kedy jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom túto skutočnosť mal preukázať zamestnávateľ - žalovaný. List žalobkyne z 24. 2. 2010 označený ako odvolanie mohol predstavovať jej reakciu na ústne oznámenie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Keďže žalovaný okamžité skončenie pracovného pomeru podal na poštu dňa 22. 2. 2010 a nepreukázal jeho doručenie žalobkyni doručenkou, okamžité skončenie pracovného pomeru mohlo byť žalobkyni doručené vzhľadom na 18 - dňovú odbernú lehotu až dňa 13. 3. 2010. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietla, že ak súd prvého stupňa mal za to, že žalobu podala oneskorene, mal vo veci rozhodnúť hneď na začiatku konania. Keďže tak neurobil, porušil zásadu hospodárnosti konania a napadnuté rozhodnutie je prekvapujúce a je v rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Napokon žalobkyňa v odvolaní doslova uviedla: „Aby sa predišlo prekvapivému rozhodnutiu a nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, bolo potrebné dodržať postup uložený odvolaciemu súdu v § 213 ods. 2 O.s.p. Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by sa tak stalo, žalobca nemal poskytnutú procesnú možnosť vyjadriť sa k možnému použitiu (aplikácii) ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ a § 65 ods. 3 prvá a druhá veta Zák. práce. Procesný postup odvolacieho súdu z tohto dôvodu vykazuje znaky vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo preukázané, že žalovaný doručoval okamžité zrušenie pracovného pomeru žalobkyni poštou, pričom na poštovú prepravu ho podal dňa 22. 2. 2010 (viď č. l. 54). Treba prisvedčiť žalobkyni, že v spise sa nenachádza ňou podpísaná doručenka, z ktorej by vyplývalo, v ktorý deň jej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z listu žalobkyne z 24. 2. 2010 označeného ako „odvolanie“, ktorým žalobkyňa reagovala na okamžité skončenie pracovného pomeru, možno spoľahlivo vyvodiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru jej bolo doručené najneskôr dňa 24. 2. 2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prvé dva odseky tohto listu žalobkyne, ktoré znejú nasledovne: „Dolu podpísaná R. V. sa odvolávam voči rozhodnutiu zamestnávateľa a oznámení skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Z.P. z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Odmietam tvrdenia, ktoré uvádzate v rozhodnutí o skončení pracovného pomeru z nasledovných dôvodov:“ Z týchto formulácií je podľa názoru odvolacieho súdu celkom zrejmé, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené pred tým, než napísala uvedený list. Okamžité skončenie pracovného pomeru teda bolo doručené žalobkyni najneskôr 24. 2. 2010. 2 - mesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde v zmysle § 77 Zák. práce jej začala plynúť 25. 2. 2010 a uplynula dňom 24. 4. 2010. Žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa až dňa 11. 5. 2010, teda oneskorene a v dôsledku toho jej právo domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zaniklo (§ 36 ods. 1 Zák. práce). Treba žalobkyni prisvedčiť v tom, že vzhľadom na preklúziu nároku žalobkyne mal súd prvého stupňa žalobu zamietnuť hneď na začiatku konania a nie až po temer dvoch rokoch. Napadnutý rozsudok však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno len z tohto dôvodu považovať za nečakaný. Právnemu zástupcovi žalobkyne ako právnikovi - advokátovi predsa muselo byť zrejmé, že súd prvého stupňa sa bude musieť v ktoromkoľvek štádiu konania zaoberať otázkou včasnosti uplatnenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z hľadiska lehoty uvedenej v § 77 Zák. práce. Nie je celkom pochopiteľná výtka žalobkyne na adresu odvolacieho súdu súvisiaca s § 213 ods. 2 O.s.p. V prejednávanej veci sa nejedná o prípad, na ktorý by sa vzťahovalo toto ustanovenie, pretože odvolací súd pri svojom rozhodovaní použil to isté ustanovenie právneho predpisu (§ 77 Zák. práce) ako súd prvého stupňa. K poukazu žalobkyne na § 35 ods. 1 písm. a/ a na § 65 ods. 3 Zák. práce odvolací súd uvádza, že v § 35 sa riešia peňažné nároky zamestnanca a zamestnávateľa v prípade smrti zamestnanca a § 65 bol zrušený zákonom č. 348/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. 9. 2007. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.