Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/229/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208089 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410208089.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľky: J.. O. Y., J. E. XX, J., zastúpenej Mgr. Dušanom Tichým, advokátom, so sídlom Sadová ul. 3974, Zlín, Česká republika, proti odporcovi: W.. K. Y., J. P. X, J., zastúpenému JUDr. Brigitou Miklasovou, advokátkou AK Miklasová & Partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov T. C. L. Y., L.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom - Ú. G., D. E. S. O., G. T. X, J., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného D.K. J. W., X. K. XX.I. XXXX, Č..T.. XXC/XXX/XXXX-XX, v znení opravného uznesenia zo dňa XX.C. XXXX, Č..T.. XXC/XXX/XXXX-XX a opravného uznesenia zo dňa XX.C. XXXX, Č..T.. XXC/XXX/XXXX-XX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v znení opravných uznesení zo dňa XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa s poukazom na § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine rozviedol manželstvo účastníkov s odôvodnením, že na základe výpovedí ustálil, že príčinou rozvratu manželstva účastníkov boli ekonomické problémy, rozdielne povahové vlastnosti, následkom ktorých dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam medzi účastníkmi, čo viedlo v konečnom dôsledku k citovému odcudzeniu medzi nimi, ktoré vyústilo do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a vzhľadom na to, že od L. XXXX účastníci spolu nežijú, navrhovateľka má dieťa s iným mužom, je ich manželstvo trvalo rozvrátené bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia. Podľa § 24 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 4 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností účastníkov k C. L. na čas po rozvode tak, že maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil, že navrhovateľka ju bude zastupovať a spravovať jej majetok s odôvodnením, že u navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú, odporca s týmto návrhom súhlasil a vzhľadom na to, že od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti žije maloletá dcéra s matkou, nie je v záujme jej výchovy toto prostredie meniť. Odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu C. L. D. XXX,- €. mesačne, vždy do 15.dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode, pričom vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine a príjmu odporcu v sume X.XXX,- €. netto považoval za dostatočný na to, aby odporca bol schopný platiť súdom určenú výšku výživného, keď nemá inú vyživovaciu povinnosť a aj pri zohľadnení nákladov odporcu na bývanie, zostane mu dostatok prostriedkov na splnenie si vyživovacej povinnosti a prihliadol aj na vek maloletej, ktorá má XX O. a jej potreby vzhľadom na vek odôvodňujú priznanie výživného E. D. XXX,- €.. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej D. Y. L.. XX.XX.XXXX zastavil podľa § 96 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka v týchto častiach svoj návrh zobrala späť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy práv a povinností účastníkov k maloletej, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že na základe rozhovorov s dcérou a prehodnotení prístupu matky k maloletej a predovšetkým jej partnera, s ktorým žije navrhovateľka mimo územia Slovenskej republiky vo voľnom zväzku, žiada, aby súd zveril C. L. do jeho osobnej starostlivosti na čas po rozvode a namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletej nedostatočne zistil podmienky, v ktorých maloletá s matkou v súčasnosti žije a taktiež kolízny opatrovník tieto okolnosti nepreveril. Uviedol, že navrhovateľka má so svojím partnerom maloletú D. Y., L.. XX.XX.XXXX a partner navrhovateľky nepristúpil k otcovstvu k C. D. zodpovedne, keď navrhovateľka dlhší čas trvala na jeho otcovstve a to napriek tomu, že už pred tehotenstvom s ním nežila v spoločnej domácnosti ani sa inak s ním nestýkala. Podľa rozprávania C. L. partner jej matky ju psychicky ubíja a nemá k nej rozvinutý normálny vzťah a prekáža mu jej prítomnosť. Navrhovateľka s partnerom sa doma často hádajú a fyzicky napádajú a prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, je pre ňu stresujúce, pričom navrhovateľka je odkázaná na partnera, keďže je na materskej dovolenke a nemá iný príjem, taktiež žije v dome, ktorý má v prenájme partner, čím je úplne závislá od jeho vôle a vzhľadom na ich vzájomný vzťah nie je predpoklad trvalého vzťahu a navrhovateľka by musela opustiť spoločnú domácnosť, čím by došlo k opätovnému vytrhnutiu C. L. z prostredia, v ktorom vyrastá. Uviedol, že C. L. na návšteve u jeho rodiny dostala darom od členov rodiny XXX,- €., on jej priložil ďalších XXX,- €. za účelom, aby ich investovala do vzdelania, oblečenia, avšak matka ich dcére vzala a minula na nedefinované účely. Poukázal na to, že on býva sám, nemá žiadne iné záväzky, má zamestnanie, ktoré nie je viazané na nepravidelnosť výkonu práce a umožňuje mu pravidelný dohľad nad výchovou maloletej, pričom dcéra má k nemu veľmi dobrý vzťah, zdôverí sa mu so svojimi starosťami a vyjadrila sa, že by rada žila s ním. Namietal, že pri určení výšky výživného súd prvého stupňa neprihliadol na skutočnosť, že on hradí dcére základné náklady na oblečenie, vzdelávanie, čo aj do budúcnosti by bol nútený uskutočňovať, keďže navrhovateľka nevie nakladať s financiami a jeho mesačný príjem je v sume XXX,XX €. a k tejto sume je výživné určené súdom prvého stupňa neprimerané za podmienky, že aj naďalej bude dieťa šatiť, hradiť náklady dovoleniek, cestovného za účelom jej návštevy u neho. Uviedol, že rozdiel medzi sumou X.XXX,- €. S. XXX,XX €. predstavuje odmeny, ako dobrovoľné zložky mzdy, ktoré nie sú pravidelné a preto ich nie je možné zahrnúť do pravidelného príjmu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy práv a povinností k maloletej a určenia výšky výživného a nariadil vo veci ďalšie dokazovanie zistením podmienok, v ktorých maloletá žije v domácnosti s matkou a jej partnerom a na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil, u ktorého rodiča bude mať maloletá zabezpečené najoptimálnejšie podmienky ku svojmu rozvoju s prihliadnutím na jej vek a potreby. V prípade zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, žiadal určiť vyživovaciu povinnosť navrhovateľky v sume XXX,- €. mesačne. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s návrhom odporcu na zverenie C. L. do jeho starostlivosti a tento jeho návrh považovala za odporujúci záujmom maloletej. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že jej partner pristupoval nezodpovedne k otcovstvu T. C. D., poukázala na to, že odporca bol do rodného listu C. D. zapísaný z dôvodu zákonnej domnienky podľa platnej legislatívy a práve ona podala žalobu o zapretie jeho otcovstva, o ktorej rozhodol Okresný súd J. W. v konaní vedenom pod sp. zn. XC XX/XXXX. Žiadala, aby odporca jednoznačne preukázal svoje tvrdenia týkajúce sa psychického týrania maloletej jej partnerom, pretože v opačnom prípade zvažuje aj s partnerom podanie žaloby proti odporcovi na ochranu osobnosti. Taktiež nie je pravdou, že by bola odkázaná na svojho partnera a na jeho vôľu, pretože i keď je na materskej dovolenke, pracuje ako OSVČ a z tejto činnosti má príjmy a pokiaľ ide o tvrdenie, že žije v dome, ktorý má prenajatý jej partner, predložila nájomnú zmluvu, ktorú uzavrela ona a nie jej partner. Nie sú pravdivé tvrdenia odporcu o jej nezodpovednom prístupe k dcére a o údajných fyzických napádaniach medzi ňou a jej partnerom a o tom, že svojej dcére odcudzuje jej finančné prostriedky. Priložila aj písomné vyjadrenie C. L., s úradne overeným podpisom, v ktorom sa maloletá vyjadrila k celej veci a uviedla aj u koho chce žiť. V prípade potreby navrhla vykonať dokazovanie aj výsluchom maloletej dcéry ako svedka. Ďalej uviedla, že maloletá bola prijatá na N. E. G. a v prípade zverenia do osobnej starostlivosti otca musela by bývať na internáte a každý týždeň dochádzať X. J. K. G. a späť. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy práv a povinností rodičov k C. L. Y. je vecne správny. Súd prvého stupňa v rozsudku, ktorým rozviedol manželstvo účastníkov, ktorí sú rodičmi C. L., L.. XX.XX.XXXX, upravil aj výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode a to v súlade s ust. § 24 ods. 1,3 a 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Pri tomto rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd prihliada najmä na záujem dieťaťa a dbá o to, aby pri rozhodovaní o jeho zverení do osobnej starostlivosti sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obvykle súd zverí maloleté dieťa tomu z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady pre jeho riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, pričom nejde iba o hmotné zabezpečenie, ale aj o jeho celkový vývoj po stránke citovej, duševnej, morálnej, kultúrnej a pod.; súd zistí aj jeho citové väzby k obom rodičom, posúdi vývinové potreby maloletého dieťaťa a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pri určení výšky výživného súd vychádza z ust. § 62 a nasl. , § 75 Zákona o rodine, v zmysle ktorých rozhodujúcimi kritériami sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výšku výživného určí tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V prejednávanej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa E. L. XXXX odsťahovala zo spoločnej domácnosti účastníkov K. Č. O. aj s maloletou a odporca dňa XX.XX.XXXX písomne prehlásil, že súhlasí s pobytom C. L. na území Č. O.. Od toho času maloletá žije s matkou v spoločnej domácnosti s priateľom matky a mal. D., L.. XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného D. J. W., X. K. XX.XX.XXXX, Č..T.. XC XX/XXXX-XX, bolo určené, že odporca nie je otcom maloletej D. Y.M. a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka v konaní navrhla zveriť C. L. do jej osobnej starostlivosti a odporca na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súhlasil so zverením C. L. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a neuviedol žiadne okolnosti týkajúce sa nedostatku predpokladov u navrhovateľky na zabezpečenie riadneho vývoja a výchovy maloletej. Súd prvého stupňa správne prihliadol na stabilitu výchovného prostredia maloletej, keď pri rozhodovaní o jej zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov prihliadol na to, že maloletá od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti žije s matkou, pričom neboli u navrhovateľky zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú a prihliadol aj na súhlas odporcu s týmto návrhom. Súd prvého stupňa však nevenoval pozornosť zisteniu citových väzieb C. L. k obom rodičom, i keď z obsahu spisu vyplýva, že maloletá má kladný vzťah k obom rodičom, keď dlhodobo žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom, avšak s otcom trávila prázdniny a dovolenku, ale bližšie jej citové väzby k rodičom neskúmal a nezistil ani názor maloletej, ktorá vzhľadom na svoj vek je schopná súdu vyjadriť samostatne svoj názor vo veciach, ktoré sa jej dotýkajú, Tento nedostatok bol však odstránený v odvolacom konaní, v ktorom navrhovateľka doručila súdu písomní vyjadrenie L. Y. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré aj odvolací súd vzhľadom na úradne overený podpis maloletej považoval za dostatočné na zistenie názoru maloletej a v ktorom jednoznačne uviedla, že naďalej chce bývať s mamou - navrhovateľkou, jej priateľom a s jej nevlastnou D. D.. Maloletá vo svojom vyjadrení uviedla, že J. E. G. X,X O., má tam kamarátov a nový domov a začala študovať na pražskom gymnáziu. Aj z dôvodu štúdia E. G. si nevie predstaviť bývanie na internáte a dochádzanie na D.. Ďalej uviedla, že potrebuje kľud na učenie a u navrhovateľky má rodinu a stály domov, svoju mamu, ktorá sa o ňu stará, má ju rada a záleží jej na nej. Uviedla, že i keď sa s maminým priateľom často nepohodne, pričom príčinou nezhôd je rozdielnosť ich pováh, ako aj jej pubertálny vek, avšak považuje za bežné, že dieťa sa s nevlastným rodičom niekedy nepohodnú, najmä, ak dieťa odíde od jedného z rodičov v neskoršom veku, ako v jej prípade; ale tieto skutočnosti nepovažuje za dôvod, pre ktorý by mala bývať u otca. I keď matka nemá stály príjem, nechýba jej jedlo a má aj dostatok oblečenia. Uviedla tiež, že otca má veľmi rada a najradšej by k nemu chodila častejšie, napr. 1-2 krát do mesiaca; dostáva od neho darčeky napr. oblečenie, notebook a zobral ju aj na dovolenku. Je u neho rada, má vždy dostatok všetkého a môže si u neho dovoliť aj luxusnejšie jedlo a drahé „značkové“ potraviny a finančne by sa asi mala u neho lepšie, ale chce zostať bývať u mamy tak, ako doteraz. Vzhľadom na uvedené písomné vyjadrenie maloletej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože toto rozhodnutie je v súlade aj s názorom maloletej, z vyjadrenia ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnú domácnosť navrhovateľky s jej priateľom a C. D. považuje za svoj domov, cíti sa tam dobre, pobyt u navrhovateľky jej vyhovuje aj vzhľadom na štúdium E. G. a priateľské vzťahy. Z jej vyjadrenia je zrejmé aj to, že maloletá má veľmi pekný vzťah aj k otcovi - odporcovi, ktorý je potrebné nielen zachovať, ale naďalej ich vzájomný vzťah prehlbovať a utužovať. Nie je však v záujme maloletej, vzhľadom na potrebu stability výchovného prostredia ako aj vzhľadom na jej samostatne vyjadrený názor, jej zverenie do osobnej starostlivosti odporcu. Odvolací súd posúdil ako vecne správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného otca k C. L., T. D. XXX,- €. mesačne aj odvolací súd považoval za primeranú možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorého príjem zistil v sume X.XXX,- €. a nemožno v tomto smere prihliadať na námietky odporcu, že v tejto sume sú zahrnuté aj odmeny, ako dobrovoľné zložky mzdy, ktoré sú nepravidelné. Pri určení výšky výživného súd vychádza z celkového príjmu zisteného za posledné obdobie, do ktorého patria aj odmeny, a pokiaľ by mu tieto v ďalšom období neboli vyplácané a znížil by sa jeho príjem, má odporca možnosť podať návrh na zníženie výživného z dôvodu zmeny jeho pomerov. V súčasnosti však jeho príjem odôvodňuje určenie výživného v sume XXX,- €., ktorá zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom na jej vek a štúdium na strednej škole. I keď odporca dobrovoľne hradí niektoré potreby maloletej tým, že jej poskytuje darčeky ako napr. oblečenie, notebook, dovolenku, čo vyplýva nielen z odvolania odporcu, ale aj z písomného vyjadrenia maloletej, na túto skutočnosť súd nemôže prihliadať pri určení výšky výživného, keď zo zákona vyplýva povinnosť súdu v rozhodnutí, ktorým rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, pričom výživné sa určuje samostatnou sumou, v pravidelných mesačných opakujúcich sa platbách vopred, a výživné určí súd vždy pevnou sumou tak, aby zodpovedalo schopnostiam a možnostiam rodiča a aby boli zabezpečené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k C. L., potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keď predmetom odvolacieho konania bola úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré konanie môže súd začať i bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.