Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/371/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410208421 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410208421.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú deti Y.: E., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - P. Y., trvale bytom I. XX, I., t.č. bytom C. XX, I. a otec - D. Y., trvale bytom I. X, I., t.č. Ú. pre K. K., G. E. Z., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 139/2010-38 zo dňa 05.09.2011, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh otca na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Prvostupňový súd mal preukázané, že naposledy bolo o výžinom pre maloleté deti rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov v máji XXXX. Tiež bolo preukázané, že rodičia na čas po rozvode uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil, keďže táto dohoda bola v záujme maloletých detí. Otec v čase uzavretia rodičovskej dohody bol nezamestnaný, pracoval iba príležitostne a sám sa vyjadril, že výživné, na ktorom sa s matkou dohodli, bude schopný platiť aj napriek tomu, že nemá trvalé zamestnanie. Návrh na zníženie výživného podal iba mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne nikdy neplnil. Otec je od XX.XX.XXXX vo výkone trestu odňatia slobody pre neplnenie vyživovacej povinnosti, uvedenú situáciu nemohol prvostupňový súd vyhodnotiť ako podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, pretože tento stav si zapríčinil sám svojim nezodpovedným konaním a nezodpovedným prístupom k svojim vyživovacím povinnostiam. Prvostupňový súd nezistil na strane otca takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou a obaja rodičia sú povinní svoje maloleté deti uživiť, čo matka, v rámci svojich možností, aj plní. Je teda aj povinnosťou otca prispievať na ich výživu aspoň takou sumou, na ktorej sa dohodli, pričom doteraz určené výživné vo výške XXX € pre maloletú E.P. a XX € pre maloletého W. považoval prvostupňový súd za primerané veku a potrebám maloletých detí, keďže E. už má viac ako XX rokov a W. už navštevuje X.triedu základnej školy a venuje záujmovej činnosti - futbalu. Prvostupňový súd vyhodnotil návrh otca považoval za nedôvodný a preto ho v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu, uviedol, že si uvedomuje svoju vyživovaciu povinnosť, tejto sa nevyhýba, ale súd neprihliadol a neakceptoval jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Platenie výživného bolo dohodnuté na základe rodičovskej dohody, keď mal prísľub trvalého zamestnania a pravidelného príjmu. Tieto sľuby sa však nenaplnili a preto ešte v čase, keď nebol vo výkone trestu požiadal o zníženie výživného. Vyživovaciu povinnosť si nevedel plniť, lebo potom nastúpil do výkonu trestu. Ak súd jeho návrhu nevyhovie spôsobí to len narastanie dlhu, ktorý nebude vedieť splatiť a opätovne bude podané trestné oznámenie. Uviedol, že matka sa správa nezodpovedne z výživného si robí zdroj príjmu a na potreby detí prihliada len sekundárne. Berie ich ako zdroj príjmu a súdnu moc zneužíva na príživnícky spôsob života. Poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine, žiadal aby bolo vyhovené jeho návrhu, aby sa v budúcnosti nedostal do ďalších problémov. Žiadal 11CoP 371/11-51 zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a znížiť výživné na sumu 30% zo sumy životného minima, od podania návrhu. Matka ani kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. Prvostupňový súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie a z tohto vyvodil aj správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie zákona odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Naviac odvolací súd k veci dopĺňa, že pri posudzovaní zmenených pomerov je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že napriek tvrdeniam otca tento si doposiaľ neplnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas a skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia trestu pre neplnenie vyživovacej povinnosti nemôže byť na ťarchu maloletým deťom a dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti. Neobstojí ani námietka otca, že si matka z výživného robí zdroj príjmu, keďže výživné nie je stanovené v takej hranici, aby sa matka mohla z neho obohacovať a z tatko určeného výživného nezabezpečí všetky potreby detí. Naviac z obsahu spisu tiež vyplýva, že matka sa snažila nájsť si zamestnanie, čo sa jej aj v priebehu konania pred súdom prvého stupňa podarilo. Jej prístup k výchove detí nemožno vyhodnotiť ako nezodpovedný tak, ako sa tento javí zo strany otca. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.