Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/257/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410210509 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410210509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o mal. deti Z.: Z., E.. XX.XX.XXXX a A., E.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: Z. Z., bytom I., S. S. XX, zast. JUDr. Marekom Valachovičom, advokátom, AK Bratislava, Františkánske nám. č. 3, a U. Z., bytom I., K.Í. X, zast. JUDr. Zuzanou Magurovou, advokátkou, AK Bratislava, Ivanská cesta 23, o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté deti a úpravu styku otca s maloletými deťmi, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 05.05.2011, č.k. 13P 180/2010-86, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom sa m e n í tak, že návrh matky na zníženie výživného sa z a m i e t a. Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 05.05.2011, č.k. 13P 180/2010-86 znížil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom Z.: Z., E.. XX.XX.XXXX a A., E.. XX.XX.XXXX, u oboch zo sumy XXX € mesačne na sumu XX € mesačne od XX.XX.XXXX. Vo zvyšku návrh matky na zníženie výživného zamietol, upravil styk matky s maloletými deťmi každú prvú sobotu v mesiaci od XX.XX hod. do XX.XX hod. tak, že v uvedený deň a hodinu si matka maloleté deti pred bytom otca prevezme a na tom istom mieste otcovi deti aj vráti. Obom rodičom a maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb v I. na D. Q.. Č.. X, po dobu X mesiacov, počnúc dňom XX.XX.XXXX, súčasne im uložil povinnosť podávať súdu správy vždy ku koncu kalendárneho mesiaca. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 14.09.2009, č.k. 7C 280/07-172 vo výroku o výživnom a úprave styku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o výživné, svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že matka určené výživné vo výške XXX € mesačne na každé dieťa podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 14.09.2009, č.k. 7C 280/07-172 nie je schopná platiť, a to i napriek miernemu zvýšeniu jej príjmu. Konštatoval, že matka je vyučená predavačka bez maturity, pričom vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, ktorý potvrdila aj psychiatrička, túto prácu nemá možnosť vykonávať, iné zárobkové schopnosti a majetkové možnosti nie je schopná získať ani vzhľadom k svojmu vzdelaniu, ani vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, rovnako nemôže vykonávať ani vedľajší pracovný pomer. Pripustil, že výdavky maloletých detí sa úmerne ich veku zvýšili, zároveň však konštatoval, že odôvodnené potreby maloletých detí sú závislé od zárobkových možností a schopností rodičov. S poukazom na uvedené a s prihliadnutím na postavenie matky v zamestnaní neprihliadol na námietky otca, že matka inak výdavky detí nehradí a že dievčatá dospievajú a ich mesačné výdavky sa zvyšujú úmerne ich veku. Podľa názoru súdu matka má možnosť podľa svojich zárobkových schopností a možností platiť od rozhodnutia súdu po XX € mesačne na každé dieťa, pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške XX € mesačne na každé dieťa, vo zvyšku jej návrh zamietol. V zmysle návrhu matky upravil jej styk s maloletými deťmi, a to 11CoP 257/11-113 s prihliadnutím na záujem dievčat na zabezpečení ich ďalšej riadnej výchovy a zdravého vývoja, ako aj vzájomného vzťahu s matkou. Otcovi, ktorý má maloleté deti v starostlivosti dal do pozornosti, že je jeho povinnosťou dievčatá vychovávať k láske a úcte k ich matke a usmerňovať dievčatá v tom smere, aby sa s matkou riadne a pravidelne stretávali. Keďže v tomto smere zistil vážny problém v komunikácii medzi rodičmi navzájom a medzi dievčatami a matkou, v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. g/ Zák. o rodine uložil rodičom povinnosť zúčastňovať sa poradenstva u psychológa. Bol toho názoru, že ak rodičia budú túto povinnosť riadne rešpektovať, je predpoklad, že vzájomné vzťahy sa upravia a zlepšia tak, že sa dievčatá budú chcieť s matkou stretávať aj častejšie a budú komunikovať spolu bez problémov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom, uložení výchovného opatrenia a náhrade trov konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch zmeniť, návrh matky na zníženie výživného zamietnuť, rovnako zrušiť výrok o uložení výchovného opatrenia. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žiadal túto priznať v zmysle vyčíslenia trov zo dňa XX.XX.XXXX, súčasne žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o výživné namietal aplikáciu ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine na zistený skutkový stav, najmä vo vzťahu k reálnym zárobkovým možnostiam matky, ktoré sa od poslednej úpravy výživného paradoxne neznížili, ale sa objektívne zvýšili minimálne o XXX €, čím matka jednoznačne preukázala schopnosť prispievať na výživu svojich dcér minimálne vo výške XXX € na každú. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa, že matka iné zárobkové možnosti a schopnosti nie je schopná získať ani vzhľadom k svojmu vzdelaniu, či zdravotnému stavu. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zistenom skutkovom stave. Odhliadnuc od doterajšieho postoja matky k plneniu jej zákonných povinností a toho, že výživné na deti má prioritu pred inými výdavkami rodičov bol toho názoru, že matka ako dospelá zdravá žena má v I. dostatok možností, aby si našla také zamestnanie, aj viac brigád popri jej súčasnom zamestnaní, vďaka ktorým by mohla riadne prispievať na svoje dcéry a zároveň vykryť svoje potreby, ktoré sú podľa jeho názoru minimálne, keďže žije v byte jej matky spolu s ďalšími plnoletými osobami. Pokiaľ ide o zdravotný stav matky, súd si v napadnutom rozhodnutí bez ďalšieho skúmania osvojil tvrdenie matky, že jej úzkostné stavy jej umožňujú vykonávať len manuálne nenáročné práce, jediným dôkazom o tejto skutočnosti bolo potvrdenie od psychiatričky A.. D. Y. 16.XX.XXXX, v ktorom sa konštatuje, že matka trpela depresiami približne od roku XXXX do XXXX. Toto potvrdenie však nielenže v čase vyhlásenia rozsudku bolo neaktuálne, ale ani nijako nepreukazuje, že by v súčasnosti nemohla matka vykonávať inú fyzicky nenáročnú manuálnu prácu. V súvislosti so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že matka nie je schopná dosiahnuť lepšie zamestnanie ani v súčasnosti uviedol, že súd tento svoj záver nepodporil žiadnym relevantným dôkazom. V tejto súvislosti poukázal aj na princíp potencionality, ktorý sa uplatňuje pri skúmaní zárobkových možností a schopností povinného rodiča. Pre súd tak nie sú relevantné len preukázané príjmy povinného rodiča, ale aj potenciálne, ktoré sa majú hodnotiť nielen pokiaľ ide o životné okolnosti a pomery ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Pokiaľ ide o nevyhnutné výdavky matky, tieto vo svojom návrhu vyčíslila sumou XXX € mesačne, nijako ich však nepreukázala. Súd prvého stupňa uvedené výdavky v rozhodnutí nijakým spôsobom nevyhodnotil, t.j. z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré výdavky považoval za nevyhnutné a preukázané, a ktoré nie. Pokiaľ ide o pôžičku, ktorú si matka údajne zobrala na úhradu dlžného výživného, toto nemožno považovať za opodstatnený výdavok, nakoľko tento záväzok nemusel vzniknúť, pokiaľ by matka platila výživné už počas rozvodového konania vo vyššej miere ako XX € mesačne na obidve dcéry, čo bola už v tom čase absolútne neprimeraná výška výživného. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí uviedol, že tieto neustále rastú, či ide o výdavky na stravu, ošatenie, školské potreby, lieky, záujmové činnosti oboch dcér. Suma zodpovedajúca t.č. súdom určenému výživnému vo výške XX € mesačne na jedno dieťa postačí akurát na jeden väčší nákup potravín a drogérie pre trojčlennú rodinu na necelý týždeň, pričom sám súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení konštatoval, že odôvodnené potreby oboch detí sa podstatne zvýšili. Zdôraznil, že všetky relevantné výdavky oboch dcér počas konania podrobne preukázal relevantnými dôkazmi. Konanie matky, ktorá návrh na zníženie výživného podala necelý rok po právoplatnosti rozvodového rozsudku vyhodnotil ako účelové. Vo vzťahu k podanému návrhu matky súdu prvého stupňa vytkol, že pri rozhodovaní 11CoP 257/11-114 nepostupoval v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keďže na zmenu rozhodnutia o výživnom sa vyžaduje podstatná zmena pomerov. Relevantnosť zmeny pomerov sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi. Zmena pomerov sa skúma pritom nielen na strane povinného rodiča, ale najmä na strane oprávnených detí, ku ktorým sa výživné určuje. Vychádzajúc zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí a princípu právnej istoty sa pri zmene rozhodnutia o výživnom vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je totiž žiadajúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. S poukazom na uvedené vyslovil názor, že podmienky stanovené v uvedených právnych normách v tomto prípade neboli splnené. Podľa jeho názoru od posledného určenia výživného sa zárobkové pomery matky preukázateľne zlepšili a zároveň sa objektívne zvýšili výdavky maloletých detí, keďže maloletá A. prešla zo základnej školy na stredné odborné učilište. Tieto skutočnosti skôr odôvodňujú zvýšenie a nie zníženie výživného. Pokiaľ súd pri rozhodovaní o určení výživného pri rozvode manželstva určil výživné vo výške XXX € na každé dieťa, poukázal na fakt, že v tom čase bola matka nezamestnaná. Pokiaľ ide o výrok rozsudku týkajúci sa výchovného opatrenia, tento podľa jeho názoru súd prvého stupňa zahrnul do svojho rozhodnutia nad rámec návrhu, len na základe vlastnej úvahy, pričom svoj krok odôvodnil len konštatovaním, že zistil vážny problém v komunikácii medzi rodičmi navzájom a medzi dievčatami a matkou s tým, že je tu predpoklad, že vzájomné vzťahy sa upravia a zlepšia. Tento záver súdu podľa jeho názoru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nie je dostatočne odôvodnený a navyše neboli ani splnené podmienky na jeho nariadenie tak ako to stanovuje ust. § 37 Zák. o rodine. Predpoklad súdu v tom, že vzťahy medzi dievčatami a matkou sa nariadením výchovného opatrenia upravia nemá reálny základ. Súd prvého stupňa totiž nedostatočne posúdil nielen súčasný stav, keď obe maloleté dcéry sú v období puberty, ale aj obdobie minulé, ako to vyplýva z rozvodového spisu. Vyslovil obavu, že podrobenie sa núteným stretnutiam s matkou v priestoroch Úradu práce sociálnych vecí a rodiny budú deti vnímať skôr negatívne. Tým, že súd upravil pravidelný styk detí s matkou v inom výroku rozhodnutia, je vytvorený predpoklad na to, aby si matka našla opätovne k dcéram cestu takouto nenútenou formou v prostredí, ktoré si sami po dohode môžu určiť. Odvolaním žiadal zmeniť aj výrok o náhrade trov konania s prihliadnutím na fakt, že návrh matky bol podaný nedôvodne a účelovo, z tohto dôvodu žiadal priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške XXX,XX € a náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX €, vrátane režijného paušálu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Za dôvodné odvolací súd považoval odvolanie otca vo výroku o znížení výživného. Pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti súdy vychádzajú v ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v zmysle uvedených zákonných ustanovení nepostupoval, a jeho záver, že matka ani v čase určenia výživného, ani v súčasnej dobe vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery nie je schopná určené výživné platiť je v rozpore s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktoré ako už bolo uvedené na zmenu rozhodnutia o výživnom vyžaduje zmenu pomerov, nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by totiž súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavania a reparáciu 11CoP 257/11-115 právoplatného súdneho rozhodnutia. Naviac porovnávajúc pomery na strane matky v čase určovania výživného, kedy matka bola nezamestnaná s porovnaním v súčasnosti treba uviesť, že príjem matky sa zvýšil, keď matka v období november XXXX - júl XXXX mala príjem XXX,XX €, v mesiacoch august - december XXXX príjem XXX,XX €. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že matka vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nie je schopná vykonávať prácu predavačky, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z potvrdenia psychiatričky založeného v spise, a iné dôkazy v tomto smere súd prvého stupňa nevykonal. Keďže na strane matky v jej zárobkových a majetkových pomeroch od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom, naopak k zmene pomerov došlo na strane maloletých detí v zmysle zvýšenia ich odôvodnených potrieb, čo nakoniec skonštatoval aj súd prvého stupňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom podľa § 220 O.s.p. zmenil, a návrh matky na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o uložení povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu, v tomto smere sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania otca, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec návrhu. V danej veci predmetný návrh podal kolízny opatrovník maloletých detí, a to na základe vykonaného šetrenia a pohovorov s oboma deťmi, pričom tak ako súd prvého stupňa a kolízny opatrovník aj odvolací súd je toho názoru, že narušené vzťahy v rodine, najmä medzi deťmi a matkou je potrebné reparovať, čo však nie je reálne možné bez odbornej pomoci a intervencie zo strany nezávislého subjektu špecializujúceho sa na pomoc rodinám nachádzajúcim sa v podobných krízových situáciách. Či budú deti tak ako otec tvrdí v odvolaní vnímať stretnutia ako nútené, bude do značnej miery závisieť od jeho výchovného pôsobenia, keďže povinnosťou otca, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti je aj napomáhanie, vytváranie a udržiavanie vzťahov medzi deťmi a matkou. Za danej narušenej komunikácie medzi matkou a deťmi len súdna úprava styku bez odbornej pomoci nemá reálny podklad, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Za vecne správny považoval odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, keďže ide o konanie starostlivosti o maloleté deti, kde rozhodovanie o náhrade trov konania sa riadi ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ predstavuje výnimku z rozhodovania o náhrade trov konania podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ktorú zásadu zohľadnil aj odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov v rámci odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.