Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/234/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211108 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410211108.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa : Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Bratislava, Vajanského nábr. 3, zastúpená LEGAL CARTEL, s.r.o., Bratislava, Ľubinská 18, proti odporcovi : M. N., H. H., N. R. X, F. AK B. Š. &. X., G..M..B.., H., F.Á. XX, o zaplatenie 89,62 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. 3. 2012 č.k. 22C 29/2011 - 71, v pomere hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia 198,28 € na účet Advokátskej kancelárii Okenica Šula & Co, s.r.o., Zámocká 30, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 21. 9. 2007 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 143,36 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaná suma predstavuje náklady za odtiahnutie osobného motorového vozidla D. C. I. Q. J. H. - XXXJX, ktorého prevádzkovateľom je odporca. Dňa 13. 9. 2007 na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Hl. mesta SR Bratislavy o odstránení predmetného vozidla, ktoré stálo v zóne s obmedzeným státím. Odťah motorového vozidla realizovala spoločnosť ASTER s.r.o., na základe Zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, uzavretej so spoločnosťou VEPOS Bratislava - Staré Mesto, oprávnená na výkon odťahovania vozidiel. Rozpočtová organizácia VEPOS Bratislava - Staré Mesto, ktorá bola zriadená Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriaďovacou listinou zo dňa 30. 1. 1992 s predmetom činnosti správa a údržba miestnych komunikácií II. a IV.triedy, ide teda o organizáciu zriadenú správcom komunikácie. Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdil návrh navrhovateľa ako dôvodný, po právnej stránke ho oprel o ust. § 40 ods. 1, § 40 ods. 4, ods. 5 zák.č. 315/1996 Z.z., § 3d ods. 5 písm. d/ zák.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 517 ods. 2 Obč.zák.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh 16,50 € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 143,36 €, podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia návrhu v celom rozsahu a priznania mu náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odporca vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ako aj arbitrárnosť jeho rozhodnutia a jeho nedostatočné odôvodnenie.
Odporca poukazoval v odvolaní na to, že na ani jedno z vytýčených pojednávaní vo veci nebol prvostupňovým súdom riadne predvolaný; súd prvého stupňa tiež nedoručoval písomnosti právnemu zástupcovi odporcu, čím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Odporca v odvolaní uviedol, že nikdy nepopieral, že ponechal motorové vozidlo, ktorého je prevádzkovateľom, na chodníku, rovnako tak ani jeho prípadnú priestupkovú zodpovednosť, ani prípadný vznik práva správcu cesty na odstránenie motorového vozidla; preukazovanie týchto skutočností však nemá vplyv na samotný predmet sporu. Odporca v odvolaní argumentoval tým, že v zmysle ust. § 40 ZPPK je oprávnený odstrániť prekážku z cesty len jej správca. Avšak spoločnosť ASTER, s.r.o., ktorá vozidlo odporcu odstránila, nemožno za žiadnych okolností považovať za správcu cesty, ktorým je len subjekt vymedzený v ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý ustanovuje, že správu prejazdných úsekov ciest vo vlastníctve obce, miestnych komunikácií a účelových komunikácií vo vlastníctve obce vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Spoločnosť ASTER, s.r.o. nie je ani obcou ani právnickou osobou obcou založenou alebo zriadenou na tento účel.
Navrhovateľ tiež nemohol preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ust. § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona, na spoločnosť ASTER, s.r.o., na základe zmluvy o výkone odťahovacej zmluvy č. 48/2006, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt konal navrhovateľ v rozpore s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Neobstojí ani argument o tom, že zo strany spoločnosti ASTER, s.r.o. ide iba o technické zabezpečenie výkonu verejnej správy pozemnej komunikácie. Správu verejnej komunikácie a to vo všetkých jej zložkách je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon plne zodpovedá. Napokon odťah motorových vozidiel súkromná obchodná spoločnosť na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003 ).
Právo na náhradu nákladov nemohlo vzniknúť navrhovateľovi ani na základe zmluvy o výkone odťahovej služby, ktorú uzavrel so spoločnosťou ASTER, s.r.o., keďže ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle ust. § 39 Obč.zák. obchádza ustanovenie § 40 ods. 5 druhá veta ZPPK v náväznosti na ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c/ cestného zákona, tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená. Súd prvého stupňa sa tiež nezaoberal platnosťou zmluvy medzi ASTER, s.r.o. a rozpočtovou organizáciou VEPOS, ani možnosťou či nemožnosťou prenesenia výkonu verejnej správy, pritom zodpovedanie tejto otázky je predpokladom určenia práva navrhovateľa na zaplatenie požadovanej náhrady.
Odporca napokon v odvolaní poukazoval aj na to, že znalecký posudok č. 4/2008, z ktorého vychádza cena za odtiahnutie motorového vozidla, uplatňovaná navrhovateľom, sa týka kalkulácie odťahovej služby za obdobie r. 2005, v danom prípade však došlo k odťahu v r. 2007. Súd prvého stupňa svoje závery v napadnutom rozsudku odôvodnil len nedostatočne. Jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, teda rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Na odvolanie odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý roszudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.
Vo vyjadrení ďalej uviedol, že striktný výklad ust. § 40 zákona ZPPK spôsobom, aký uvádza odporca, by viedol k rôznym absurdnostiam. Ak by navrhovateľ pripustil, že aj samotný odťah po stránke technickej by bol oprávnený vykonať len správca komunikácie, bol by správca komunikácie nútený vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z právneho poriadku SR sám, bez možnosti využiť služby dodávateľov. Takýto stav by bol nemysliteľný a nebolo by ho možné realizovať tak z hľadiska personálnej ako aj vecnej vybavenosti správcov komunikácií. Bratislava - Hlavné mesto SR ako správca miestnych komunikácií vykonáva prostredníctvom sekcie dopravy magistrátu hlavného mesta a dodávateľských firiem pravidelne rutinnú a štandardnú údržbu ciest, dopravnej siete, zvislého dopravného značenia, vodorovného dopravného značenia, mostov, podchodov, cestnej svetelnej signalizácie, podzemných kolektorov.
Navrhovateľ vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia napr. Krajského súdu v Bratislave ( sp. zn. 15Co 393/2010, sp. zn. 15Co 40/2009, sp. zn. 15Co 234/2009 ), Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 60/2009, ako aj nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/07 - 30, na podporu svojho stanoviska.
Navrhovateľ trval na názore, že zmluva o výkone odťahovej služby uzatvorená dňa 23. 10. 2006 medzi rozpočtovou organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto zriadenou navrhovateľom a medzi obchodnou spoločnosťou ASTER, s.r.o., neodporuje zák.č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ani inému právnemu predpisu SR. Nejde preto o neplatný právny úkon a navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný. K námietke odporcu ohľadom výšky nákladov za odťah vozidla navrhovateľ uviedol, že tieto zodpovedajú skutočným nákladom na odťah vozidla a sú v súlade s cenami za odťah motorového vozidla, stanovenými v danom mieste a čase - napr. Dopravný podnik Bratislava, a.s. Znalecký posudok č. 4/2008 bol vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitút ekonomického znalectva a expertíz; je pravdou, že znalecký posudok určoval výšku týchto nákladov za rok 2005 a odťah vozidla v danom prípade bol vykonaný v r. 2007, avšak v rokoch 2005 až 2007 nedošlo k výrazným zmenám cien jednotlivých položiek, tvoriacich náklady odťahu motorových vozidiel, znalecký posudok je preto stále aktuálny. Navrhovateľ dokonca vymáha sumu nižšiu ako určuje znalecký posudok na rok 2005.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (t.j. v celom rozsahu), na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3 O.s.p., a to zriaďovacou listinou organizácie VEPOS, poverením starostu Mestskej časti Staré Mesto zo dňa 15. 2. 2006, protokolom o odstránení vozidla zo dňa 13. 9. 2007, zmluvou č. 48/2006, protokolom o výdaji vozidla č. 0709131003, výpisom z uznesenia č. 124/2008 a znaleckým posudkom č. 4/2008. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že samotný odťah motorového vozidla realizovala spoločnosť ASTER, s.r.o. ( č.l. 11 spisu ), t.j. nie navrhovateľ, pričom obchodná spoločnosť ASTER, s.r.o. nie je právnickou osobou, ktorá by bola na tento účel zriadená alebo založená obcou (mestom). Z protokolu o odstránení vozidla odporcu ( č.l. 11 spisu ) zároveň vyplýva, že správca komunikácie, v danom prípade Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, nielen poveril spoločnosť ASTER vykonať technický odťah motorového vozidla, ale vozidlo aj uskladniť, vydať ho a tiež inkasovať vzniknutú pohľadávku vo výške 2.700,- Sk. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto teda odťah nevykonala, nie je potom ani oprávnená vymáhať cenu odťahu - v konaní jej teda chýba aktívna vecná legitimácia.
V obdobnej veci, kde predmetom konania bolo zaplatenie nákladov spojených s výkonom odtiahnutia, rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 70/2003 uviedol : „ Správca miestnej komunikácie ( § 3d ods.5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ) a nemôže právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odstránenia vozidla ). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať buď obec sama ( správa komunikácie ), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená.“
Aj keď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je prameňom práva a právny názor v ňom obsiahnutý, nie je pre odvolací súd v preskúmavanej veci záväzný, odvolací súd sa s týmto názorom Najvyššieho súdu SR stotožňuje. Odstránenie vozidla bez súhlasu prevádzkovateľa je vážnym
zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa ustanovenie § 40 zákona o premávke na pozemných komunikáciách padá do oblasti verejného ( správneho práva ), nevznikajú v súvislosti so správou týchto komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Odstránenie vozidla nie je súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci ( správy ), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej ( čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla ). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená.
Výkon núteného odťahu navrhovateľ odvodzoval od Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 ( č.l. 12 spisu ). Podľa obsahu tejto zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto, správca pozemných komunikácií vykonáva na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií III. a IV. triedy. VEPOS Bratislava - Staré Mesto predmetnou zmluvou splnomocnil obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. na výkon odstraňovania a následného premiestnenia motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto na cestách, ktoré patria do jeho správy. Túto činnosť vykoná na základe opatrenia, ktoré nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o úradný postup v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. alebo na základe opatrenia policajta PZ nariaďujúceho odtiahnutie motorového vozidla. V čl. 5 ods. 3 zmluvy VEPOS Bratislava - Staré Mesto zároveň postúpil pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.zák. na ASTER, s.r.o., ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.
V zmysle § 4b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“) sú miestnymi komunikáciami všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstva, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.
Podľa § 3d ods.5 písm. d) cestného zákona vykonávajú správu pozemných komunikácii ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď návrhu navrhovateľa vyhovel a keď nepovažoval za právne významné, či spoločnosťou ASTER, s.r.o. uskutočnené odtiahnutie vozidla odporcu bolo možné považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ( § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb, o pozemných komunikáciách ).
Vozidlo odporcu v danom prípade nebolo odtiahnuté správcom komunikácie a ani subjektom, ktorý bol výlučne na tento zásah do práv odporcu oprávnený v zmysle § 40 ods.1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v spojení s § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zmluva č. 48/2006 „o výkone odťahovacej služby“ zo dňa 23. 10. 2006 je preto neplatný právny úkon ( § 39 OZ ), lebo správca komunikácie ňou v rozpore so zákonom previedol na obchodnú spoločnosť ASTER, s.r.o. ako podnikateľský subjekt časť právomoci verejnej správy. Plnenie z neplatného právneho úkonu by znamenalo bezdôvodné obohatenie ( § 451 OZ ), ktoré sa musí vydať. Navrhovateľ na základe neplatného právneho úkonu nemôže sa voči odporcovi úspešne domáhať náhrady nákladov súvisiacich s odstránením vozidla a jeho zabezpečením až po jeho výdaj prevádzkovateľovi.
So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, pre chýbajúcu aktívu legitimáciu navrhovateľa v konaní. Dôvod uvedený vo vyjadrení, v ktorom navrhovateľ odkazuje na Nález ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008, ktorým ústavný súd rozhodol, že právo navrhovateľa na spravodlivé konania podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Co 486/05-69 z 27.3.2007 porušené bolo a ktorým tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, je právne irelevantný. V danom prípade má odvolací súd za to, že Ústavný súd SR vo svojom náleze vyslovil, že rozhodnutie krajského súdu v
tejto časti nie je náležite zdôvodnené (už aj tým, že sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie zákona) a tým nespĺňa ani požiadavky kladené na spravodlivý súdny proces a tým spôsobom bolo porušené s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo navrhovateľa. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu č. k. 8 Co 486/05-69 z 27. marca 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Odvolací súd má za to, že Krajský súd v Bratislave je len v konaní sp. zn. 8 Co 486/05 viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu, aj keď v tretej časti nálezu, v ktorom sa rozsudok krajského súdu ruší, nie je uvedené ustanovenie § 58d ods. 3 zákona o ústavnom súde (Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu) a je otázne čo za právny názor možno označiť. Celkovým nálezom ÚS SR sp. zn. III ÚS 300/2007 zo dňa 14.2.2008 sú súdy v zmysle § 135 ods.1 O.s.p viazané len v tom rozsahu, že nedostatok odôvodnenia súdnych rozhodnutí je porušením práva na spravodlivý proces poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi priznal ich náhradu, a to vo výške 16,50 € titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a ďalej na účet právneho zástupcu odporcu trovy jeho právneho zastúpenia. Tieto pozostávajú za celkom 5 úkonov právnej služby : 1/ príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20. 10. 2010, 2/ účasť na pojednávaní dňa 29. 2. 2012, 3/ účasť na pojednávaní dňa 19. 3. 2012 na ktorom bol vyhlásený rozsudok ( odmena 1 ), 4/ odvolanie voči rozsudku zo dňa 2. 4. 2012, 5/ účasť na odvolacom pojednávaní dňa 20. 9. 2012, t.j. 4 x 16,60 € = 66,40 € + 4,15 € ( 1 zo sumy 16,60 ) = 70,55 € + režijný paušál za r. 2010, t.j. 1 x 7,21 + režijný paušál za r. 2012, t.j. 4 x 7,63 € = 108,28 € + DPH 20 %, t.j. 21,66 € = 129,94 €. Právny zástupca odporcu ďalej na základe ust. § 16 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z. uplatňoval náhradu cestovného za cestu vykonanú v dňoch 29. 2. 2012 a 19. 3. 2012 na trase Bratislava, Zámocká - Bratislava, Saratovská a späť, 9,9 km; základná náhrada za 1 km 0,183 €; spotreba 7,9/100 km, cena za 1 liter paliva 1,53 € ( február 2012 ), resp. 1,57 € ( marec 2012 ), náhrada cestovného za vykonané cesty 6,05 € ( 3,01 € + 3,04 ) + 20 % DPH, t.j. 1,21 €, náhrada cestovného spolu 7,26 €. Napokon právny zástupca odporcu uplatňoval podľa § 17 cit. vyhl. náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní v dňoch 29. 2. 2012 a 19. 3. 2012, po 2 začaté polhodiny, 12,72 €, každá aj začatá polhodina, t.j. 25,45 € x 2 = 50,90 € + 20 % DPH, náhrada za stratu času celkom 61,08 €. Trovy právneho zastúpenia úhrnom 198,28 € ( 129,94 € + 7,26 € + 61,08 €, vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.