Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/335/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211280 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šramková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410211280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šamkovej a členov senátu JUDr. Beáty Jurgošovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci navrhovateľky: U. G., E.. U., O..: XX.XX.XXXX, V., H. Č.. X, zastúpená Ing. Vladimír Lamoš, Bratislava, Ušiakova 6, proti odporcom: X) L. U., O..: XX.XX.XXXX, V., H. X, X) E. P., O..: XX.XX.XXXX, V., M. XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokátom, Bratislava, Šafárikovo nám. 2, o určenie absolútnej neplatnosti závetu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 22 C 318/2010 - 213 zo dňa 7. mája 2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi 1) a odporcovi 2) trovy odvolacieho konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 88,75 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Schweighofera, vedený vo VÚB, a.s., č. ú. XXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky na určenie, že závet poručiteľa U. U., spísaného notárskou zápisnicou zo dňa 19.2.2004, sp. zn. N 21/2004, Nz 14707/2004 notárkou, L.. W. C., so sídlom L. Č.. X, V. je neplatný a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 384,77 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Schweighofera, vedený vo VÚB, a.s., č. ú. XXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrhom vo veci samej, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.09.2010 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že závet poručiteľa Milana Madu, spísaný notárskou zápisnicou, sp. zn. N 21/2004, Nz 14707/2004, notárkou L.. W. C., so sídlom Bratislava, Junácka č. 1 je neplatný a žiadala, aby súd zaviazal odporkyňu 1) a odporcu 2) na náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaný návrh odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po poručiteľovi, U. U., O.. XX.X.XXXX, O. V. H. X, V., zomretom dňa 22.10.2006 vedenom na Okresnom súdu Bratislava IV pod sp. zn. 38 D 1770/2006 bolo uznesením súdu prvého stupňa, č. k. 38 D 1770/2006 - 109, Dnot 15/2006 zo dňa 18.3.2010 predmetné konanie podľa § 175k ods. 2 O. s. p. prerušené a navrhovateľke ako dcére poručiteľa bolo uložené, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala na príslušný súd žalobu na určenie absolútnej neplatnosti vyššie uvedeného závetu poručiteľa. Navrhovateľka súčasne žiadala o odpustenie 1- mesačnej lehoty na podanie návrhu, plynúcej od právoplatnosti uvedeného uznesenia dôvodiac tým, že napriek snahe splnomocnenca navrhovateľky súd v konaní vedenom pod sp. zn. 38 D 1770/2006 vyznačil právoplatnosť na uznesení až dňa 16.9.2010. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesenie súdu 38 D 1770/2006 - 109 zo dňa 18.3.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4. 2010. Navrhovateľka podala návrh o určenie absolútnej neplatnosti záveru až dňa 20.9.2010, a teda viac ako pol roka po stanovenej lehote. Súd prvého stupňa sa v konaní pokúšal o zmier účastníkov, ku ktorému nedošlo. Súd preto podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 175k ods. 2 O. s. p. návrh ako oneskorene podaný zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešným odporcom podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 384,77 Eur. V súvislosti s návrhom navrhovateľky zo dňa 9.5.2012 na nepriznanie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, odôvodneným tým, že celý právny problém spojený s konaním mala svojím postupom spôsobiť súdna komisárska, ako aj dôvodiac nepriaznivými sociálnymi pomermi súd prvého stupňa uviedol, že nepriaznivé pomery navrhovateľka súdu do 29.5.2012 nepreukázala. Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku a postoj účastníkov v priebehu konania, navrhovateľka podala návrh o určenie absolútnej neplatnosti viac ako pol roka po stanovenej lehote. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §150 O. s. p. tak nemal preukázané. Rozsudok súdu prvého stupňa dňa 14.6.2012 napadla v celom rozsahu odvolaním navrhovateľka dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, pretože sa rozhodlo o veciach, ktoré nepatria do právomoci súdu (§ 205 ods. 2 písm. a) ) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. a) O. s. p. a tiež tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že použil nesprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a)) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Navrhovateľka v odvolaní argumentovala tým, že dňa 8.3.2010 osobne doručila na Notársky úrad L.. R. L., Ž. O.. Č..X, XXX XX V., poverený Okresným súdom Bratislava IV vedením dedičskej veci po poručiteľovi U. U., sp. zn. 38 D 1770/2006, Dnot 158/2006 námietku absolútnej neplatnosti závetu zo dňa 7.3.2010, smerovanú proti závetu poručiteľa. Predmetnú námietku notársky úrad podaním zo dňa 8.3.2010 postúpil Okresnému súdu Bratislava IV, ktorému bola doručená dňa 9.3.2010. Dňa 18.3.2010 vydal súd prvého stupňa uznesenie o prerušení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2010, v ktorom navrhovateľke určil 1-mesačnú lehotu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu. Žaloba o určenie neplatnosti bola podaná dňa 20.9.2010. Námietka absolútnej neplatnosti zo dňa 7.3.2010, smerovaná proti závetu a doručená notárskemu úradu, nebola prejednaná v dedičskom konaní. Notárka totiž námietku absolútnej neplatnosti vôbec neprejednala v dedičskom konaní, sp. zn. 38 D 1770/2006, Dnot 158/2006, čiže nepostupovala podľa ustanovenia § 175k ods. 1 a ods. 2 O. s. p. a podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb.. Notárka ako súdna komisárka nezačala šetriť dedičské právo navrhovateľky, odporkyne 1) ako ani odporcu 2). Ak však niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a súčasne popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, musí vyšetriť podmienky dedičského práva navrhovateľky, ako aj odporkyne 1) a odporcu 2). Navrhovateľka ďalej zaujala názor, že uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania, sp. zn. 38 D 1770/2006 - 109, Dnot 158/2006 zo dňa 13.4.2010 trpí právnou vadou, nakoľko podľa ustanovenia § 175zd ods. 1 O. s. p. veta druhá, ak návrh uznesenia súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu návrhu uznesenia, ktorým je notár viazaný. Poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 120/01, podľa ktorého pokiaľ súd nemá dostatok právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť a ak súd žiaden takýto orgán nezistí, vec patrí do právomoci súdov. Iným orgánom podľa navrhovateľky je notársky úrad L.. R. L. a právomoc na prejednávanie dedičstva patrí do výlučnej kompetencie tohto notárskeho úradu s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, R 32/1976. Navrhovateľka preto žiadala, aby súd prvého stupňa ako dedičský spis 38 D 1770/2006 po poručiteľovi vrátil späť na notársky úrad a rozhodnutie tak bolo prejednané podľa § 175k ods. 1, ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že súd prvého stupňa vydal uznesenie o prerušení konania napriek tomu, že predchádzajúci pokus o zmier podľa § 175k ods. 2 O. s. p. nebol pred notárskym úradom vykonaný a tu sa s ním nezačalo. V sporovom konaní, občianskom súdnom konaní, medzi dedičmi nemôže súd schváliť zmier, ktorým by sa účastníci konania vyporiadali o dedičstve po poručiteľovi. V sporovom konaní tak nie je prípustný zmier medzi dedičmi o dedičské právo, pretože súd by týmto konal nad rámec svojich zákonných právomocí. Aj napriek tomu sa však súd v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa snažil o zmier. Súd prvého stupňa však mal konanie na základe § 7 a § 8 v spojitosti s § 103 a § 104 ods. 1 a § 175k ods.1 a ods. 2 O. s. p. zastaviť a po právoplatnosti uznesenia vec postúpiť príslušnému orgánu a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. nemal žiadnemu z účastníkov priznať náhradu trov konania. Súd sa však s uvedenými námietkami navrhovateľky nevysporiadal. V súvislosti so zmeškaním lehoty na podanie žaloby navrhovateľka uviedla, uznesenie síce nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2010, zodpovedný zamestnanec súdu prvého stupňa však vyznačil doložku právoplatnosti až dňa 16.9.2010. Je preto chybou elektronického evidenčného spisového systému súdu prvého stupňa, že právoplatnosť bola vyznačená až dňa 16.9.2010. Príčinnou súvislosťou medzi zmeškaním lehoty a oneskoreným podaním žaloby bola skutočnosť, že súd prvého stupňa vyznačil právoplatnosť až dňa 16.9.2010. Tento skutkový omyl však podľa navrhovateľky je ospravedlniteľný, a to s poukazom na rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 2121/2008 zo dňa 1.7.2009, podľa ktorého pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu je potrebné prihliadnuť k tomu, kým bol omyl vyvolaný. Ak bol omyl vyvolaný štátnym orgánom, ospravedlniteľnosť takto vyvolaného omylu sa bude posudzovať zhovievavejšie ako iné prípady omylu. Záverom odvolania navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 10 ods. 1 O. s. p. zrušil z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. a) a h) O. s. p. a podľa § 221 ods. 2 konanie zastavil z dôvodov podľa § 8 v spojitosti s § 104 ods. 1 a § 175k ods. 1 a ods. 2 O. s. p. a postúpil vec do právomoci orgánu, do ktorého vec patrí, a to súdom poverenému komisárovi, notárskemu úradu L.. R. L., Ž. O.. X, XXX XX V.. Odporcovia 1) a 2) sa prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odvolaniu vyjadrili podaním zo dňa 4.7.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.7.2012. Odporcovia 1) a 2) v podanom vyjadrení zaujali názor, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, riadne odôvodnený v súlade s právnymi predpismi a preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania. V podanom vyjadrení uviedli, že navrhovateľka na údajné pochybenie notárskeho úradu a súdu poukázala až v podaní zo dňa 23.1.2012, a teda po takmer roku a pol od podania žaloby, počas prebiehajúcich konaní takúto pripomienku nevzniesla. Navrhovateľka podala návrh na určenie neplatnosti závetu so značným oneskorením, viac než 4 mesiace po uplynutí lehoty na jeho podanie. Omeškanie ospravedlnila údajným technickým zlyhaním informačného centra súdu prvého stupňa, avšak táto skutočnosť nemôže byť ospravedlnením zmeškania lehoty, nakoľko navrhovateľka nemusela s podaním návrhu čakať do momentu vyznačenia právoplatnosti uznesenia, ktorým bolo dedičské konanie prerušené, ale návrh mohla podať po doručení predmetného uznesenia. Podľa § 175k O. s. p. ide o lehotu hmotnoprávnu a prekluzívnu, ku ktorej musí súd prihliadať bez námietky druhej strany. Po márnom uplynutí stanovenej lehoty súdny komisár pokračuje v konaní o dedičstve, pričom neprihliada na dediča, ktorý svoje právo na podanie návrhu na začatie konania nevyužil. Odporcovia 1) a 2) súčasne uviedli, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala neplatnosť závetu poručiteľa. Odporcovia 1) a 2) si v podanom vyjadrení uplatnili náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 88,75 Eur vrátane DPH, ktorú žiadali vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Schweighofera, advokáta, vedený vo VÚB, a.s., č. ú. XXXXXXX/XXXX v zmysle priloženého vyčíslenia. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 7 ods.1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 38 ods. 1 O. s. p. na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil. Podľa § 38 ods. 2 O. s. p. veta prvá notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Podľa § 38 ods. 5 O. s. p. úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu. Podľa § 55 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca alebo ním poverený zamestnanec súdu tiež predĺžiť. Podľa § 58 ods. 1 O. s. p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. Podľa § 67 O. s. p. ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde samosudca; v týchto prípadoch sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný súd. Podľa § 175k ods. 1 O. s. p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Podľa § 175k ods. 2 O. s. p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) notári svojím postavením a svojou činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný zákon, notár vykonáva aj ďalšie činnosti. Odvolací súd mal za preukázané, že v dedičskej veci po poručiteľovi, U. U., O.. XX.X.XXXX, E.. Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. X, V., ktorý zomrel dňa 22.6.2006, súd prvého stupňa uznesením, č. k. 38D 1770/2006-190, Dnot 158/2006 zo dňa 18.3.2010 rozhodol o prerušení konania a navrhovateľke, ako dcére poručiteľa uložil, aby v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti predmetného uznesenia podala na príslušný súd proti závetným dedičom E. P., bytom Bratislava, M. Č.. XX R. L. U., V. V., H. Č.. X žalobu na určenie, že závet poručiteľa zo dňa 19.02.2004, spísaný v notárskej zápisnici, sp. zn. N 21/2004, Nz 14707/2004 notárkou L.. W. C., so sídlom Bratislava, L. Č..X je neplatný a zároveň, aby oboznámila súd, že žaloba o neplatnosť závetu bola podaná. Súčasne súd navrhovateľku v predmetnom uznesení poučil, že pokiaľ žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, bude súd pokračovať v dedičskom konaní v zmysle závetu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2010. Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že navrhovateľka ako dedička poručiteľa sa dovolala relatívnej neplatnosti závetu poručiteľa. Nakoľko sa dedičia na pojednávaní dňa 24.2.2010 nedohodli, spis bol predložený na súd na vydanie uznesenia, v ktorom sa potvrdí nadobudnutie dedičstva v zmysle závetu poručiteľa s prihliadnutím na jeho relatívnu neplatnosť, ktorej sa dovolala dcéra poručiteľa. Následne dňa 8.3.2010 navrhovateľka namietala aj absolútnu neplatnosť závetu poručiteľa. Nakoľko rozhodnutie o dedičskom práve záviselo na spornej skutočnosti, t.j. či je závet platný alebo neplatný postupoval súd podľa § 175k ods. 2 O. s. p. a navrhovateľku odkázal, aby si svoje právo uplatnila žalobou. Súčasne súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. prerušil, nakoľko rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú súd nebol oprávnený v konaní riešiť. Ďalej mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľka dňa 20.09.2010 podala na súd prvého stupňa návrh na určenie absolútnej neplatnosti závetu, a teda po uplynutí sudcovskej lehoty na podanie návrhu určenej v uznesení súdu. V súvislosti s námietkou nedostatku právomoci súdu konať vo veci prerušenia dedičského konania podľa §175k ods. 2 O. s. p., vznesenou navrhovateľkou, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je notár ako súdny komisár oprávnený samostatne viesť konanie o dedičstve, smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo predloženiu veci súdu na rozhodnutie podľa §175zd O. s. p.. Vedenie dedičského konania, ako nesporového konania je tak na základe poverenia súdu zverené notárovi. Poverenie udelené notárovi pritom je obligatórne. Úkon poverenia nie je považovaný za súdne rozhodnutie, je neformálnym opatrením súdu. Notár je na účely dedičského konania súdnym komisárom, pričom konanie vedie samostatne, pod svojím menom a pod svojím menom vydáva aj všetky rozhodnutia vydané v dedičskom konaní. Odvolací súd však považuje za dôležité zdôrazniť, že všetky úkony notára ako súdneho komisára sa považujú za úkony súdu. Uvedenú súvislosť medzi úkonmi súdu a notára ako súdneho komisára v dedičskom konaní explicitne ustanovuje tiež § 38 ods. 5 O. s. p., v zmysle ktorého úkony notára sa považujú za úkony súdu. Notár tak predstavuje osobitného zástupcu súdu pôsobiaceho v dedičskom konaní, ktorého súd poveril vykonávaním presne špecifikovaných úkonov v dedičskom konaní. Vzhľadom na popísaný vzťah medzi úkonmi súdu a povereným notárom tak nemožno spochybňovať právomoc súdov na konanie a rozhodovanie v dedičských veciach. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotná navrhovateľka v podanom odvolaní v súvislosti s doručením námietky neplatnosti závetu sama konštatovala, že notár bol na prejednanie dedičstva po poručiteľovi poverený Okresným súdom Bratislava IV. V dedičskom konaní je podľa § 38 ods. 2 O. s. p. notár oprávnený vydávať niektoré rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie o ustanovení znalca, prerušení konania, trovách správcu dedičstva, okrem rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch. Z rozhodovacej právomoci notára tak sú vyňaté konečné rozhodnutia súdu podľa § 175q a uznesenia, ktoré podľa § 5 písm. c) uvedeného zákona nemôže v konaní o dedičstve vydať vyšší súdny úradník, medzi ktoré patria rozhodnutia vo veciach sporu o dedičské právo. Rozhodnutia vydané notárom ako súdnym komisárom majú formu uznesenia, pričom sa vydávajú pod hlavičkou príslušného súdu v mene notára ako súdneho komisára. I keď je notár oprávnený vydávať uvedené druhy rozhodnutí, v určitých prípadoch notár môže zveriť vydanie rozhodnutia súdu, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2001, sp. zn. 1 Cdo 10/01 (R 6/2002), sa uvádza: „Ako je zrejmé zo zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, notár nevykonáva len tie činnosti, ktoré vyplývajú z § 3 ods. 1 písm. a) až c) citovaného zákona, ale ak tak ustanovuje osobitný zákon, vykonáva aj ďalšie činnosti (§ 3 ods. 2 citovaného zákona). Ďalšou činnosťou notára vyplývajúcou z osobitného zákona je (okrem iného) činnosť notára ako súdneho komisára (§ 38 ods. 1 OSP). Tento je (okrem iného) oprávnený (ak sú splnené zákonné podmienky) vydať v dedičskom konaní aj osvedčenie o dedičstve (§ 175zca ods. 1 OSP). Notár ako súdny komisár výkonom rôznych procesných postupov v podstate poskytuje súdu službu. Jeho úkony sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 OSP) a ním vydané osvedčenie o dedičstve zo zákona nadobúda povahu právoplatného uznesenia o dedičstve v zmysle § 175q ods. 1 písm. a), b) OSP, teda uznesenia vydaného súdom." V prípade postupu podľa § 175k ods. 2 O. s. p., pri existencii spornej skutočnosti súd po márnom pokuse o zmier tohto z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné uznesením odkáže, aby svoje právo uplatnil žalobou. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia ak dedičské právo závisí od riešenia skutkového sporu, súdny komisár nie je oprávnený riešiť túto otázku v konaní o dedičstve. Riešenie skutkového sporu vzniknutého v dedičskom konaní je výlučne v kompetencii súdu. V prípade neúspechu zmierovacieho konania uskutočneného v dedičskom konaní je spor možné odstrániť výlučne v sporovom konaní vedenom pred súdom. Navrhovateľka v dedičskom konaní, vedenom pred notárskym úradom vzniesla námietku relatívnej ako aj absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa zo dňa 19.02.2004 a spochybnila tak dedičské právo odporkyne 1.) ako aj odporcu 2.). Nakoľko uvedenou námietkou došlo k založeniu spornej skutočnosti v spore, súdny komisár preto správne postupoval, keď predmetný spis predložil na rozhodnutie súdu, ktorým bol poverený na vedenie dedičského konania, ktorý následne tak, ako mu to ukladá § 175 ods. 2 O. s. p. prerušil konanie a uložil navrhovateľke povinnosť, aby svoje právo uplatnila žalobou. V súvislosti so žiadosťou navrhovateľky o odpustenie zmeškania lehoty na podanie návrhu na určenie absolútnej neplatnosti závetu odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom odpustenia zmeškania lehoty podľa § 58 ods. 1 O. s. p. je skutočnosť, že účastník zmeškal úkon z ospravedlniteľného dôvodu a preto bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom odpustenia zmeškania lehoty je kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok, a to preukázanie ospravedlniteľného dôvodu na strane účastníka, návrh na odpustenie zmeškania lehoty podaný do 15 dní po odpadnutí prekážky, pre ktorú bol účastník z konania vylúčený ako aj pripojenie zmeškaného úkonu k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Odpustenie zmeškania lehoty je však možné len pri zákonných lehotách, nie pri sudcovských lehotách, ako tomu bolo aj prípade lehoty stanovenej súdom prvého stupňa navrhovateľke na podanie návrhu. Pri sudcovskej lehote postup podľa § 58 O. s. p. nie je možný, nakoľko sudcovskú lehotu môže súd predĺžiť na žiadosť účastníka ako aj ex officio. Odvolací súd poukazuje na judikatúru upravujúcu prípady predlžovania sudcovských lehôt č. R 21/1979, v zmysle ktorého takúto lehotu možno predĺžiť rozhodnutím podľa § 55 O. s. p., avšak len na návrh, ktorý možno podať do konca tejto lehoty. Len čo lehota márne uplynie, návrh na jej predĺženie nemožno podať a tomuto účastníkovi nemožno určiť novú lehotu. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené predpoklady neboli splnené, súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľky ako oneskorene podaný zamietol. Navyše skutočnosť, že navrhovateľka zmeškala lehotu z dôvodu, že čakala na vyznačenie právoplatnosti uznesenia o prerušení konania by ani v prípade zmeškania zákonnej lehoty nebolo podľa názoru súdu nebolo možné subsumovať pod prípad ospravedlniteľného dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty. V súvislosti s určením, kým mal byť omyl vyvolaný odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade sa jednalo o omyl vyvolaný navrhovateľkou, pričom podľa názoru odvolacieho súdu pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od navrhovateľky požadovať, nemala a ani nemohla mať pochybnosti, že lehota na podanie žaloby plynula počnúc dňom, kedy predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nie od doby, kedy právoplatnosť bola vyznačená. Pokiaľ navrhovateľka, resp. jej zástupca žiadali súd od 15.4.2010 o vyznačenie právoplatnosti rozhodnutia je zrejmé, že už v uvedenom čase mali vedomosť o tom, že predmetné rozhodnutie je právoplatné. V súvislosti s navrhovateľkou namietanou nemožnosťou uzatvorenia súdneho zmieru odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 67 O. s. p. zmierovacie konanie prichádza do úvahy tam, kde povaha veci umožňuje riešiť vzťahy medzi účastníkmi touto formou. Uzavretie zmieru je tak vylúčené najmä vo veciach nesporového charakteru a vo veciach osobného stavu. V konaní o návrhu účastníka konania o dedičstve, ktorému bolo podanie návrhu uložené podanie návrhu podľa § 175k ods. 2 O. s .p. súd nemôže schváliť zmier, ktorým by sa účastníci súdneho konania vyporiadali o dedičstve po poručiteľovi ako jeho dedičia. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že prípadný zmier uzatvorený o spornej otázke dedičského práva nemožno spájať s dohodou o vyporiadanie dedičstva, podľa ktorej by mali dedičstvo nadobudnúť dediči oboch sporných strán. Uvedená právna úprava tak nevylučuje uzatvorenie zmieru v konaní, na ktoré boli účastníci odkázaní v rámci riešenia skutkového sporu, ktorý vznikol v konaní o dedičstve, ako to vo svojom rozhodnutí uvádza aj súd prvého stupňa. Rozhodovanie súdu v spore o určenie dedičského práva nenahrádza rozhodovanie súdu podľa § 175a a nasl. O. s. p. v konaní o dedičstve. Prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním by však nemohlo prispieť k odstráneniu sporu vzniknutému v dedičskom konaní, nakoľko rozhodnutie vydané v dedičskom konaní je deklaratórnym rozhodnutím a zaväzuje iba účastníkov konania. Námietka navrhovateľky, ktorá v súvislosti s nemožnosťou uzatvorenia zmieru v súdnom konaní nesprávne poukazovala na judikát NS SSR č. 32/1976 tak neobstojí, nakoľko závery predmetného rozhodnutia zodpovedajú postupu konajúceho súdu. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a jeho právny záver je zákonu zodpovedajúci. V odvolaní sa neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 , § 142 ods. 1 a § 151 O. s. p.. Odporcovia 1) a 2) mali v odvolacom konaní plný úspech, pričom si v podanom vyjadrení uplatnili a vyčíslili trovy odvolacieho konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia, a to podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, pričom jeden úkon v roku 2012 je vo výške 58,69 Eur v spojení s § 13 ods. 2 predmetnej vyhlášky, podľa ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, pričom jeden úkon v roku 2012 je vo výške 29,35 Eur. V zmysle uvedených ustanovení si odporcovia 1) a 2) uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 88,75 Eur ( 2 x znížená sadzba tarifnej odmeny á 29,35 Eur + 2 x režijný paušál á 7,63 Eur + DPH). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.