Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212364 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410212364.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti G.: Y. J., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov: otec - J.. H. G., bytom U., X. XX, zastúpený JUDr. Ludmilou Lorencovou, advokátkou, Bratislava, Metodova 7, a matka - J. S., zdravotná sestra, bytom U., S. X, zastúpená JUDr. Renátou Fardousovu, advokátkou, Bratislava, nám. SNP 14, Šaľa, Hlavná 6, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností , zvýšenie výživného a zmenu zverenia maloletých detí do osobnej striedavej starostlivosti rodičov, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.12.2011, č.k. 13P 218/2010-265, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa: - uložil otcovi povinnosť platiť na maloletú Y. J. G., nar. XX.H. XXXX výživné v sume XXX euro mesačne, počínajúc dom 13.10.2010, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné pre maloletú Y.N. J. za obdobie od 13.10.2010 do 15.12.2011 v sume X XXX euro otcovi povolil splácať k rukám matky v piatich mesačných splátkach vo výške XXX euro, spolu s bežným výživným, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, - určil, že zvyšné zročné výživné otcovi nevzniklo, - vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Y. J. zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok OS BA II č.k Nc 155/00-7 zo dňa 10.10.2000 v časti o výživnom pre maloletú Y. J., - zveril maloletú S. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, - otcovi uložil povinný platiť na výživu maloletej S. sumu XXX euro mesačne, počínajúc dňom 13.10.2010, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné pre maloletú S. za obdobie od 13.10.2010 do 15.12.2011 v sume X.XXX euro otcovi povolil splácať k rukám matky v piatich mesačných splátkach vo výške po XXX euro spolu s bežným výživným, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, - určil, že zvyšné zročné výživné otcovi nevzniklo, - vo zvyšku návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. zamietol, - upravil styk otca s maloletými tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od 10,00 hod. v sobotu do 18,00 hod. v nasledujúcu nedeľu, každý rok počas vianočných sviatkov od 10,00 hod. 25.12. do 18,00. hod. 26.12., každý párny rok počas zimných prázdnin od 10,00 hod. 2.1. do 18,00 hod. predposledný deň prázdnin, každý párny rok od 10,00 hod. v sobotu predchádzajúcu jarným prázdninám do 18,00 hod. nasledujúcu sobotu, každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 10,00 hod. v nedeľu do 18,00 hod. nasledujúci pondelok, každý rok počas letných prázdnin od 10,00 hod. 10.07. do 18,00 hod. 30.07. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec 11CoP 145/12-311 prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti na tom istom mieste matke, - vo zvyšku návrhy rodičov na úpravu styku zamietol, - otcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania v sume 630,16 euro na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 2, § 25 ods. 3, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď vo vzťahu ku maloletej Y. J., nar. XX.XX.XXXX ( ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. Nc 155/07-7 zo dňa 10.10.2000 zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť na jej výživu sumou XXX,- Sk mesačne ) dospel k záveru, že s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti rodičov, ktorí majú lukratívne zamestnanie a i zmenu a nárast odôvodnených potrieb maloletej , je s účinnosťou od 13.10.2010 odôvodnené zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy XXX,-Sk na sumu XXX euro mesačne. Za zmenu pomerov súd prvého stupňa považoval okolnosť, že maloletá je od poslednej súdnej úpravy o výživnom podstatne staršia, je žiačkou X. stupňa základnej školy a jej potreby sa logicky úmerne zvýšili. Zmenu pomerov konštatoval i na strane otca maloletej, ktorému odbudli tri predchádzajúce vyživovacie povinnosti, je gynekológ, má súkromnú prax, podniká a vlastní viacero nehnuteľnosti. Vo vzťahu ku výroku o zročnom výživnom za obdobie od 13.10.2010 do 15.12.2011 v celkovej výške X XXX euro vyčísleného ako rozdiel medzi určeným výživným a výživným v danom období otcom uhrádzaným ( za X mesiacov uhradil matke titulom výživného po XX euro, za X mesiacov po XXX euro, t.j. spolu X XXX euro ) súd toto plnenie povolil otcovi podľa ust. § 160 ods.1 O.s.p. zaplatiť v pravidelných piatich mesačných splátkach po XXX euro spolu s bežným výživným, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú Y. J. zamietol. Pokiaľ ide o maloletú S., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej neboli doposiaľ pomery rodičov upravené súdnym rozhodnutím, súd prvého stupňa s prihliadnutím na záujem maloletej, podopretý i závermi nariadeného znaleckého dokazovania zameraného na zistenie predpokladov na striedavú osobnú starostlivosť na strane rodičov a detí a na odporučenie vhodnej úpravy práv a povinností oboch rodičov k deťom, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje jej výchovu a dáva záruku ďalšej riadnej starostlivosti o maloletú. Výživné pre maloletú Leu súd určil otcovi platiť vo výške XXX euro mesačne s účinnosťou od 13.10.2010 ( od podania návrhu matkou ) s prihliadnutím na skutočné odôvodnené mesačné výdavky maloletej a v konaní preukázané zárobkové schopnosti a možnosti obidvoch rodičov. Keďže otec na výživu maloletej S. platil výživné od 13.10.2010 v rovnakej výške ako na maloletú Y. ( za 9 mesiacov uhradil matke titulom výživného po XX euro, za 6 mesiacov po XXX euro, t.j. spolu X XXX euro ), zročné výživné za obdobie od 13.10.2010 do rozhodnutia súdu v celkovej výške X.XXX euro mu povolil splácať za rovnakých podmienok, ako v prípade Y. J.. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, v záujme maloletých detí súd vo zvyšku návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. zamietol keď v tejto súvislosti konštatoval, že rodičia sú zákonní zástupcovia maloletej, a rovnako ako u maloletej Y. J., sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať, vykonávať za ne právne úkony a spravovať ich majetok, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prvého stupňa zhodnotil navrhované riešenia rodičmi, prihliadol na prejav a záujem detí na kontakte s otcom, ako i na závery nariadeného znaleckého dokazovania. Konštatoval, že úprava styku je v záujme maloletých detí a v súlade s ich právom na kontakt s rodičom, ktorému nie sú zverené do osobnej starostlivosti. Je jednoznačne v záujme maloletých detí, aby rodičia realizovali kontakt otca s deťmi riadne, včas a bez neurotizácie maloletých detí, pretože len v tom prípade to bude mať význam pre zabezpečenie ich ďalšej riadnej výchovy. Deti musia cítiť u svojich rodičov istotu, bezpečie, kľud a pokoj, čo by si mali rodičia uvedomiť, a v tomto smere aj vzájomne komunikovať o všetkých veciach týkajúcich sa ich maloletých detí. 11CoP 145/12-312 O trovách znaleckého dokazovania v sume XXX,XX euro vzniknutého v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania rozhodol v súlade s ust. § 148 ods.1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku súdu vo výrokoch týkajúcich sa výšky bežného výživného u mal. S., nar. XX.XX.XXXX, výrokoch o zročnom výživnom u oboch detí a proti výroku, v ktorom súd upravil styk otca s maloletými podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých namietajúc, že pri stanovení výšky výživného súd prvého stupňa ním predložené listinné dôkazy o jeho príjmoch, ako aj ostatných majetkových pomerov objektívne nevyhodnotil. Jeho pravidelný mesačný príjem v spoločnosti E., s.r.o., ktorá prevádzkuje gynekologickú ambulanciu vo Svätom Jure je XXX,XX euro netto, ostatné príjmy, a to za služby vykonávané v UN NsP Bratislava, ako aj za príjem zo slovenského registra placentárnych krvotvorných buniek sú nepravidelné a v priemere predstavujú čistý mesačný príjem XXX,XX euro. Prevádzka gynekologickej ambulancie je závislá od platieb zdravotných poisťovní, kde za jednu kapitovanú pacientku je nárok v sume X,XX euro mesačne. Na jej prevádzku sú však potrebné nevyhnutné náklady, na ktoré musí mať finančnú rezervu, a preto nemohol čerpať zisk na svoje výlučné osobné potreby. Pre výkon svojej lekárskej praxe si zakúpil zdravotnícke prístroje - ultrazvuk a kolposkop v hodnote XX.XXX euro, ktoré sú nevyhnutnými prostriedkami pre výkon jeho lekárskej činnosti, a sú teda položkou patriacou k nevyhnutným nákladom. Byt v ktorom býva zdedil po rodičoch, rozostavanú stavbu, (pozemok a záhrada) na LV č.XXXX, ktorú súd zahrnul do majetku je doteraz nevysporiadané BSM, v súdnom konaní neskončené. Ostatný nehnuteľný majetok v k.ú. T. je tiež získaný dedením, jedná sa o majetok nie veľkej hodnoty, ktorý je za dnešnej situácie ťažko predajný. Dve motorové vozidla z roku 1994 a 1997 sú staré a nepredajné ani na súčiastky. Výška zročného výživného a splátka na jeho plnenie nezohľadňujú jednak vecné plnenia z jeho strany, ako ani jeho finančné možnosti. Otec poukázal na to, že matka sa v návrhu domáhala určiť jeho vyživovaciu povinnosť k deťom na sumu XXX, resp. XXX euro mesačne a v priebehu konania požadovanú výšku výživného navyšovala až na sumu XXX euro na každú z dcér. Pokiaľ ide o súdnu úpravu jeho styku s deťmi, táto sa nestotožňuje s odporúčaním súdnej znalkyne na širšiu úpravu styku. V odvolacom návrhu otec žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že od 13.10.2010 určí výšku bežného výživného na mal. Y. J. na sumu XXX euro mesačne, na mal. S. na sumu XXX euro mesačne , zmení zročné výživné a určí, že zročné výživné má otec povinnosť splácať v primeraných splátkach. Pokiaľ ide o výrok upravujúci jeho styk s maloletými žiadal rozhodnúť tak, že má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka 18,00 hod. do pondelka do 7,35 hod., cez Vianoce v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.12 18,00 hod. do 25.12 do 18,00 hod., Silvester každý párny rok v čase od 30.12. od 18,00 hod. do 01.01. do 18,00 hod., každý párny kalendárny rok na Veľkonočnú nedeľu od 8,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., jarné prázdniny každý párny kalendárny rok od piatka 18,00 hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod., letné prázdniny každý párny kalendárny rok od 01.07.od 8,00 hod. do 15.07. do 18,00 hod. a od 16.08. od 8,00 hod. do 31.08. do 18,00 hod., vianočné prázdniny každý párny kalendárny rok od 25.12. od 18,00 hod. do 30.12. do 18,00 hod. a každý nepárny rok od 01.01. od 18,00 hod. do konca vianočných prázdnin do 18,00 hod. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti na tom istom mieste matke. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdiť. Reagujúc na rozsah odvolania otca vo vzťahu k určenej výške výživného uloženej otcovi platiť na mal. Leu ( otec sa v odvolaní domáhal určenia výživného od 13.10.2010 vo výške XXX euro mesačne ) poukázala na vysoko nadštandartné majetkové pomery otca. Konštatovala, že jeho tvrdenia o pravidelnom mesačnom príjme vo výške XXX,XX euro netto sú len účelové, s cieľom dosiahnuť určenie nižšej vyživovacej povinnosti voči maloletej a získať výhodu nižších splátok zročného výživného pre obe deti. Otec maloletých detí je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. X. T. ( X-izb. byt č.X na X.poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č. XXX na X. I. T. U. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadenia domu ), LV 11CoP 145/12-313 č.XXXX,k.ú.T. ( rozostavaná stavba bez súp. č. na pozemku parc.č. XXX/X, pozemok parc.č. XXX/X vo výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 ), LV č. XXX, k.ú. Vištuk ( rodinný dom so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX, pozemok parc.č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, pozemok parc.č. XXX- záhrady vo výmere XXXX m2) a napokon spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach zapísaných v k.ú. T. na LV č.XXX, XXX,XXXX,XXXX,XXX,XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX. Tvrdenie otca, že väčšinu nehnuteľností nadobudol dedením nevyvracia skutočnosť, že je ich vlastníkom. Otec maloletých je zároveň vlastníkom 3 osobných motorových vozidiel - H., R. XXX, N. J.. Príjem, ktorý otec prezentuje v odvolaní, nie je možné považovať za jeho skutočný príjem, nakoľko ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločností E., Y..N..K.. si vie výšku príjmu ovplyvniť. Otec je gynekológ, má súkromnú prax, jeho priemerný mesačný zárobok je cca. XXXX euro, venuje sa podnikateľskej činnosti a predchádzajúce vyživovacie povinnosti mu odpadli. Pokiaľ ide o súdom určenú úpravu styku matka poukázala na to, že v rámci nariadeného znaleckého dokazovania znalkyňa MUDr. E.Í. F. jednoznačne neodporučila striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov o maloleté deti, nakoľko výchovné prostredie u matky považovala za vhodnejšie pre maloleté deti. Matka maloletých je schopnejšia zabezpečovať deťom trvalo pozitívne a pre deti jasne čitateľné a zrozumiteľné signály pozitívneho citového vzťahu, čo vytvára pre vývin detí veľmi potrebné pocity bezpečia a istoty, citového prijímania vo výchovnom prostredí u matky. Čo sa týka úpravy styku otca maloletými deťmi, tento by mal v prvom rade zohľadňovať záujmy maloletých a prihliadať na ich každodenný harmonogram. Matka upriamila pozornosť na výsluch maloletých uskutočnený súdom, v ktorom sa obe deti jasne vyjadrili k realizácii styku s ich otcom ( deti odmietajú tráviť predĺžené víkendy u otca s poukazom na ich harmonogram, rovnako nechcú byť s otcom na Štedrý deň). Kolízny opatrovník maloletých sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu oboch rodičov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie vychádzajúc z obsahu odvolania, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorých s účinnosťou od 13.10.2010 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. S. G., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške XXX euro, povinnosť zaplatiť zročné výživné na maloleté v celkovej sume po X.XXX euro 5 - timi mesačnými splátkami v sume po XXX euro mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a upravil rozsah styku otca s maloletými a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru; z uvedeného dôvodu , osvojac si dôvody rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním, odvolací súd využíva 11CoP 145/12-314 možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Vo vzťahu k prvostupňovým súdom určenej výške výživného na maloletú S., nar. XX.XX.XXXX na doplnenie odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb mal. S., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaná. Aj odvolací súd považuje sumu XXX euro mesačne za sumu zohľadňujúcu v konaní matkou preukázané a odôvodnené potreby maloletej a zároveň zohľadňujúcu i finančné a najmä majetkové pomery rodičov, na výživu ktorých je maloletá S. odkázaná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na v konaní zistené priaznivé majetkové pomery na strane oboch rodičov - obaja rodičia sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností. Vo vzťahu k otcovi, o ktorého výške vyživovacej povinnosti bolo v konaní rozhodované nie je možné nezohľadniť aj to, že iba logicky existujúce náklady na udržiavanie nehnuteľností a poplatky spojené s ich užívaním ( okrem iného X izb. byt v U., rodinný dom v k.ú. T. ) predstavujú vyššiu sumu ako príjem, ktorý otec v konaní vydokladoval. Na základe uvedeného je potom možné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa v tom, že suma výživného XXX euro mesačne na maloletú S. je zodpovedajúca životnej úrovni otca. Pokiaľ ide o výrok súdu prvého stupňa, v ktorom určil zročné výživné otca za obdobie od 13.10.2010 do 15.12.2011 v správnej výške po X.XXX euro u každého z dieťaťa je treba uviesť, že v prípade, ak súd rozhoduje o dlžnom výživnom za obdobie predchádzajúce súdnemu rozhodnutiu musí zohľadniť, že použitie možnosti povinného plniť v splátkach, ktorých výška a podmienky zročnosti musia byť presne určené, je výnimočným riešením, ktoré musí byť v rozsudku presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami najmä na strane povinného ( § 160 ods.1 O.s.p.). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška uloženej peňažnej povinnosti, platobná schopnosť povinného, v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku a podobne. Vzhľadom na charakter predmetu tohto konania nie je účelom takéhoto postupu to, aby oprávneným, t.j. v tomto prípade maloletému dieťaťu cestou matky boli splátky zročného výživného, na plnenie ktorého mu vznikol nárok za minulé obdobie vyplácané neprimerane dlhé obdobie. Na základe týchto úvah je rozhodnutie súdu prvého stupňa , ktorý zaviazal otca k povinnosti uhradiť dlžné výživné v piatich mesačných splátkach 11CoP 145/12-315 vecne správne. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca súvisiace s jeho neschopnosťou uhradiť dlžné výživné určenými mesačnými splátkami, odvolací súd poukazuje na v konaní preukázané priaznivé majetkové pomery otca , umožňujúce mu uhradiť aj splátky dlžného výživného. Vo vzťahu k námietke nezapočítania všetkých vecných plnení otca do výšky zročného výživného je treba uviesť, že vecné plnenia vyšpecifikované otcom v priebehu konania ( čl. 171,172 spisu) , ktoré otec vynakladal na deti počas spoločne tráveného času, resp. ktoré deťom podľa vlastnej úvahy zaobstaral ( darčeky na Vianoce, sviatky a darčeky kupované deťom zrejme podľa ich želania ) nezodpovedajú svojim charakterom obsahovému vymedzeniu výživného, ktoré je otec povinný poukazovať matke, do ktorej osobnej starostlivosti boli obe deti zverené. V časti rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom tento rozhodol v nadväznosti na ust. § 26 Zákona o rodine o úprave styku otca s maloletými deťmi, odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti tohto rozhodnutia , keďže záver súdu prvého stupňa o nutnosti a potrebe úpravy styku otca s deťmi je absolútne správny a v plnom rozsahu je nutné sa s ním stotožniť. Vo vzťahu k intenzite styku maloletých detí s otcom určeného súdom prvého stupňa , táto je i podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletých detí a korešponduje i so závermi v konaní nariadeného znaleckého dokazovania. Súd prvého stupňa správne nemohol vzhľadom na vek maloletých ( takmer XX rokov a X rokov ) pominúť ani želania maloletých detí, ktoré v priebehu výsluchu pred prvostupňovým súdom jasne a zrozumiteľne deklarovali rozsah nimi akceptovaného styku s otcom. Odvolací súd je toho názoru, že otec má súdom prvého stupňa za daného stavu vymedzený dostatočný priestor k tomu, aby mohol nerušene realizovať styk s deťmi, ktorý však zároveň nepôsobí na deti násilne, rešpektujú ho, a ktorý nepredstavuje pre ne vzhľadom na ich školské a mimoškolské aktivity neprimeranú záťaž. V tejto súvislosti apeluje na oboch rodičov, aby sa v otázke styku pokúsili v čo najširšej miere akceptovať túžby a želania detí, keďže obe deti sú vo veku, v ktorom dokážu a vedia prejaviť svoje želania. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.