Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212708 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410212708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: H. L., bytom E., R. XX, zastúpeného JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Klincová 37/B, proti odporcovi: C. L., bytom R., M. G. X, zastúpeného JUDr. Janou Dračovou, bytom Bratislava, Čajakova 7, o zníženie výživného a vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV dňa 08. decembra 2011 č.k. 6C 369/2010-94, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 08. decembra 2011 č.k. 6C 369/2010-94 súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a o vzájomnom návrhu odporcu na zvýšenie výživného rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 164/2008-65 zo dňa 22.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co 175/09-87 zmenil tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť platiť odporcovi výživné XXX,- eur mesačne od XX.XX.XXXX, zročné výživné XXX,- eur uložil navrhovateľovi zaplatiť odporcovi do XX dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku vzájomný návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je zamestnancom H. E., a.s. a v období od júna XXXX do decembra XXXX mal priemerný mesačný netto zárobok X.XXX,XX eur a v období od januára XXXX do októbra XXXX mal priemerný mesačný netto zárobok X.XXX,XX eur, od XX.XX.XXXX nemá vyživovaciu povinnosť k synovi H., na ktorého platil výživné XXX,- eur mesačne. Navrhovateľ a matka odporcu XX.XX.XXXX odpredali spoločný byt v R. na G. ulici za XX.XXX,- eur s tým, že navrhovateľ získal XX.XXX,- eur a matka odporcu XX.XXX,- eur v zmysle vzájomnej dohody. Navrhovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o rezervácii bytu a dňa XX.XX.XXXX uzavrel zmluvu o budúcej zmluve a prevode vlastníctva bytu v dome za kúpnu cenu XX.XXX,- eur a prihliadol na tvrdenie navrhovateľa, že za týmto účelom boli použité peniaze, ktoré získal predajom bývalého bytu a jednak z úveru, ktorý si zobral vo výške XX.XXX,- eur, ktorý musí splácať. Odporca je študentom X. A. H. H. Y. a G. H. E. v R. s ročným školným X.XXX,- eur s tým, že vyčíslil svoje potreby na XXX,- Eur mesačne. Odporca od XX.XX.XXXX býva spolu s priateľmi v podnájme, za ktorý platí XXX,- eur mesačne a XX,- eur na energie. V roku XXXX si odporca na brigádach zarobil X.XXX,XX eura a za rok XXXX okolo XXX,- eur. Z výsluchu svedkyne D.. R. L., matky odporcu, zistil, že určené výživné XXX,- eur prestal navrhovateľ platiť od januára XXXX, keď mesačne platil len XXX,- eur, medzičasom mal navrhovateľ uhradiť nedoplatok na výživnom. Svedkyňa bola zamestnaná do XX.XX.XXXX na W. V. a D. F. E. v R., kde bol jej priemerný mesačný netto zárobok XXX,- eur, od XX.XX.XXXX bola nezamestnaná a poberala podporu XXX,- eur mesačne a odporcovi ako výživné dáva približne XXX - XXX,- eur mesačne. Takto zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil § 62, § 75 ods. 1, § 78 Zákona o rodine a dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, keďže nezistil také skutočnosti na strane navrhovateľa, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného tak ako navrhuje. Vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného zo sumy XXX,- eur na XXX,- eur mesačne považoval za čiastočne dôvodný, keď zmena pomerov nastala u navrhovateľa v tom zmysle, že mu ubudla vyživovacia povinnosť k synovi H. vo výške XXX,- eur mesačne a z predaja bytu na G. Z. získal XX.XXX,- eur a rovnako zmena pomerov nastala aj na strane odporcu, keď už neštuduje na lekárskej fakulte, ale na súkromnej vysokej škole 2. ročník a od mája XXXX už nebýva so svojou matkou a býva v podnájme so svojimi priateľmi. S prihliadnutím na to, že navrhovateľovi, ako aj matke odporcu, ubudla vyživovacia povinnosť k synovi H., ako aj na to, že odporca by sa mal podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, a na to, že odporca si brigádnicky privyrába a jeho príjem v tomto roku bol okolo XXX,- eur, že navrhovateľ ako aj odporca majú zdravotné problémy, zvýšil vyživovaciu povinnosť od XX.XX.XXXX zo sumy XXX,- eur na sumu XXX,- eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť voči odporcovi má prioritu pred inými záväzkami navrhovateľa, ako napríklad úver a že navrhovateľ si zobral vyšší úver než aký potrebuje na zabezpečenie svojho bývania. Nakoľko navrhovateľ sa dostal do omeškania s platením výživného za mesiace október a november XXXX v sume XXX,- eur (XX + XX), zaviazal navrhovateľa na zaplatenie zročného výživného do XX dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní, keď navrhovateľ bol neúspešný v časti svojho návrhu na zníženie výživného a odporca bol úspešný len v menšej časti vzájomného návrhu, keď namiesto žiadaných XXX,- eur bolo priznané odporcovi len XXX,- eur. Proti výroku rozsudku, ktorým bol vzájomný návrh odporcu zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu bolo priznané výživné v sume XXX,- eur dôvodiac tým, že súd prvého stupňa v rámci dokazovania zistil správne zmenu pomerov, avšak pri vyhodnotení zvýšenia nepoukázal na zníženie výdavkov navrhovateľa spojené s rozchodom s družkou, ktorá bola závislá od jeho finančnej pomoci. Poukázal na to, že na jeho strane došlo k zvýšeniu mesačných nákladov o cca XXX,- eur a k zmene došlo aj u jeho matky, ktorá ho živila, tým, že stratila zamestnanie a zostala už bez príjmov a žije z peňazí z predaja bytu a živí aj jeho brata, ktorý si nevie nájsť prácu a sám sa živiť aj z dôvodu, že má zdravotné problémy. Z uvedeného dôvodu už nemôže od matky spravodlivo očakávať doposiaľ poskytované výživné a finančné náklady by mal v prevažnej miere znášať jeho otec, ktorý mimo výživného neprispieva ničím a neprejavil ani záujem o styk s ním. S vzhľadom na uvedené má za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho nesprávne posúdil ním uplatňovanú výšku výživného. Proti tomuto rozsudku, čo do jeho výroku, ktorým bolo zvýšené výživné zo sumy XXX,- eur na sumu XXX,- eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX a v časti o zročnom výživnom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh odporcu na zvýšenie výživného zamietnutý alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom, nakoľko zmeny pomerov na strane účastníkov nemajú taká charakter, že by odôvodňovali zvýšenie výživného. Namietal, že by si zobral vyšší úver než aký potrebuje na zabezpečenie svojho bývania, keď kúpna cena bytu bola dojednaná vo výške XX.XXX,- eur, titulom naviac prác bol povinný zaplatiť XXX,XX eur a XXX,- eur. Poukazoval na to, že odporca už neštuduje medicínu, ktoré štúdium bolo finančne a časovo náročné, a preto odporca by si mohol popri svojom terajšom štúdiu nájsť zárobkové možnosti a sám si čiastočne zabezpečovať prostriedky na štúdium a živobytie o to viac, že si vybral súkromnú vysokú školu s plateným školným. Dôvodil tým, že odporca sa venuje rôznym nákladným záľubám a aktivitám a že tak jeho mesačné náklady činia X.XXX,- eur, ktorá suma vysoko prevyšuje priemernú mesačnú nominálnu mzdu zamestnanca v hospodárstve v prvom polroku XXXX v sume XXX,- eur a ani celý príjem matky odporcu vo výške XXX,-eur by nebol postačoval na krytie mesačných nákladov odporcu a už vôbec by matka odporcu z neho nebola schopná platiť režijné náklady na byt, plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči druhému synovi a uspokojovať svoje základné osobné potreby. Uviedol, že odporca si musel vyčísliť neprimerane vysoké náklady účelovo - za účelom dosiahnutia zvýšenia výživného alebo musel mať iný príjem, ktorý zatajil a z ktorého financoval svoje životné náklady. Podľa neho je v danom prípade potrebné zvážiť aj vek dieťaťa, jeho prístup k životu, štúdiu, príprave na povolanie, ako i k jeho osobe, keď voči nemu odporca neprejavuje žiadny záujem. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu zotrval na tvrdeniach uvádzaných v odvolaní, potvrdil, že mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur k synovi H., ktorá odpadla dňom XX.XX.XXXX a ktorý vo veku XX rokov by mal matke prispievať na vedenie spoločnej domácnosti a nie byť na ňu odkázaní výživou, resp. uplatňovať si vyživovaciu povinnosť voči otcovi. Uviedol, že namiesto toho, aby odporca vlastné finančné prostriedky získané z brigádnickej činnosti používal na uspokojovanie svojich základných potrieb, tieto používa na svoje nákladné záľuby. Tiež nie je podľa neho namieste požiadavka na kompenzáciu vysokých nákladov na podnájom, keď odporca doposiaľ býval a aj môže naďalej bývať s matkou a bratom. Opätovne zdôraznil neprimeranú výšku nákladov vyčíslených odporcom na sumu X.XXX,- eur mesačne. Jeho náklady činia XXX,XX eur mesačne a vzhľadom na jeho príjem, mu ostáva na životné potreby suma XXX,XX eur. Podľa neho by si na finančne náročné aktivity mal finančné prostriedky odporca zabezpečovať vlastnou prácou a neočakávať od rodičov, aby mu prispievali na ne. Z uvedených dôvodov navrhol odvolaniu odporcu nevyhovieť. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že sa snaží brigádnicky si privyrobiť, aby mohol prežiť, ale vzhľadom na nie dobrú atmosféru v byte, je nútený bývať v podnájme. Poukázal na to, že vzhľadom na jeho zdravotný stav musí vynaložiť väčšie množstvo času na učenie, a keďže nezvládal lekársku fakultu, začal študovať na škole, ktorá mu dáva väčšie predpoklady na ukončenie. Keďže výživné sa nestanovuje na krátky čas tak na najbližšie obdobie musí odhadnúť aj to, ako sa ceny vyvíjajú, preto požadoval vyššie výživné, keď mu otec okrem priznaného výživného nedáva ani cent naviac a ani sa nenavštevujú. Myslí si, že úver si otec zobral účelovo, aby preukázal vyššie náklady, keď musel mať nejaké peniaze nasporené, a preto podľa neho súd prvého stupňa správne vyhodnotil túto časť, keď splátku úveru nebral do úvahy. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ venoval v roku XXXX dedičstvo svojej sestre za doopatrovanie matky, a nakoľko išlo o rodičovský dom s pozemkami vzdal sa nemalej sumy. Z uvedených dôvodov žiadal zvýšiť výživné, keď suma XXX,- eur nepokrýva ani výšku školného s podnájmom. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti a v medziach dôvodov odvolania, vrátane konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2,3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniam navrhovateľa ani odporcu nie je možné vyhovieť, nakoľko súd prvého stupňa rozhodol vecne správne. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť, teda dovtedy, kým nie je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Trvanie vyživovacej povinnosti nie je mechanicky viazané na dosiahnutie plnoletosti, či na zánik nároku rodiča na prídavky na nezaopatrené dieťa, a ani na schopnosť dieťaťa na výkon akejkoľvek práce; schopnosť dieťaťa samo sa živiť vlastnou prácou treba posudzovať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, schopnosti, možnosti, nadanie, zdatnosti a zručnosti; štúdium dieťaťa z hľadiska plynulosti prípravy na budúce povolanie je potrebné hodnotiť so zreteľom na jeho formu, charakter, obsahové zameranie, dĺžku, dosahovaný stupeň vzdelania, časovú a obsahovú náväznosť na predchádzajúce štúdium. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Rovnako je však potrebné prihliadať aj na majetkové pomery plnoletého dieťaťa, ktoré je nevyhnutné zohľadňovať pri stanovení miery vyživovacej povinnosti rodičov k nemu, a to vzhľadom na aplikáciu § 75 ods. 2 (výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi), § 43 ods. 2 Zákona o rodine (dieťa je povinné prispievať na úhrady potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov). Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2, veta druhá zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane odporcu a oboch jeho rodičov za obdobie od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C 164/2008-65 zo dňa 22.4.2009, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zo sumy XXX,XX eur na sumu XXX,- eur. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa správne vyhodnotil v zmysle ust. § 78 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľovi, oproti poslednej úpravy výživného, zanikla vyživovacia povinnosť k synovi H. vo výške XXX,-eur, zvýšil sa jeho priemerný mesačný zárobok o cca XXX,-eur (zo sumy XXX,-eur na sumu X.XXX,-eur). Odporca je naďalej študentom vysokej školy, zmenil len oblasť štúdia a charakter vysokej školy, čím sa však nezmenila samotná povaha jeho výdavkov v súvislosti so štúdiom (školské potreby, cestovné), keď nebolo možné prihliadnuť na to, že odporca si zvolil nákladnejšie štúdium na vysokej súkromnej škole, kde uhrádza ročný poplatok (školné) X.XXX,-eur. Rovnako nebolo možné vyhodnotiť ako zmenu pomerov na strane odporcu tú skutočnosť, že nebýva spoločne s matkou a bratom, ale v podnájme, kde uhrádza mesačne na bývanie XXX,-eur a XX,-eur na energie. Zvýšené výdavky na bývanie v podnájme a na štúdium na súkromnej vysokej škole predstavujú nadštandardné náklady, ktoré odporca vynakladá vo zvýšenej sume oproti bežným vysokoškolským študentom, pričom na ich zvýšenie neexistujú také objektívne dôvody, pre ktoré by bolo možné od navrhovateľa spravodlivo požadovať, aby mu na tieto prispieval; skutočnosť, že odporcovi nevyhovuje spolužitie v byte spolu s matkou a bratom nie je takým dôvodom, pre ktorý by bolo bývanie v podnájme nevyhnutným vyriešením jeho nepriaznivej situácie a nie je potrebné ani z hľadiska blízkosti dochádzania do školy, ktorá sa nachádza v R.; rovnako rozhodnutie odporcu uprednostniť štúdium na súkromnej vysokej školy, pokiaľ mal možnosť študovať aj bez poplatkov na verejnej vysokej škole, nie je opodstatnené žiadnymi osobitnými okolnosťami prípadu (napr. že by išlo o jedinečný študijný odbor, ktorý by nadväzoval na jeho predchádzajúce ukončené stredoškolské štúdium). Tieto zvýšené náklady napokon nie sú ani primerané schopnostiam a možnostiam navrhovateľa a jeho životnej úrovni (na porovnanie navrhovateľ po tom, ako predal byt uhrádzal za podnájom sumu XX,-eur mesačne). K stanoveniu výšky vyživovacej povinnosti tak bolo potrebné pristupovať len s ohľadom na nárast nákladov odporcu spojených s jeho vekom a štúdiom na vysokej škole ako takej, bez zreteľa na ďalšie zvýšenie jeho nákladov na štúdium na súkromnej škole a určiť tak výživné zodpovedajúce primeraným potrebám študenta na vysokej škole a jeho obvyklým nákladom na bývanie. Za základ pre určenie výšky výživného nebolo preto možné vziať školské poplatky odporcu spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole či náklady na podnájom, keď zvyšovanie životnej úrovne odporcu nemôže byť na úkor životnej úrovne navrhovateľa, a teda odporca sa musí obmedziť, resp. prispôsobiť svoje nároky životnej úrovni navrhovateľa a jeho pomerom. Zároveň bolo potrebné zohľadniť ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu, objektívny nárast životných nákladov (oblečenie, stravovanie, obuv, hygienické potreby, bývanie) v súvislosti s odstupom času, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného v roku XXXX. Za objektívnu tak bolo možné považovať výšku priemerných mesačných odôvodnených potrieb odporcu vo výške cca XXX,-eur, ktorá zahŕňa náklady na jeho bývanie, ktoré by bolo možné ustáliť tak vo výške X/X z úhrady na podnájom, t.j. v sume XX,-eur (nakoľko výživné zahŕňa aj náklady na bývanie, nebolo možné túto položku úplne opomenúť), na telefón a internet v sume XX,-eur, na cestovné MHD v sume XX,-eur, na oblečenie a obuv v sume XX,-eur, na stravu, hygienické potreby, lieky a školské potreby XXX,-eur (keďže odporca tieto položky presne nešpecifikoval, je potrebné do nich zahrnúť aj vreckové v sume okolo XX-XX eur), na dioptrické pomôcky XX,-eur (zo sumy XXX,-eur ročne na nákup okuliarov) Tieto náklady preto boli určujúce pre stanovenie výšky výživného, ako nevyhnutné mesačné výdavky, ktoré je potrebné na pokrytie základných odôvodnených potrieb odporcu vynaložiť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), teda bez prihliadnutia na zvýšené náklady na bývanie v podnájme a na štúdium na súkromnej škole. Správne bolo tiež vychádzať pri určení výšky výživného z obmedzených možností a schopností navrhovateľa prispievať na výživu odporcu ním požadovaným výživným v sume XXX,-eur mesačne, a to najmä s ohľadom na minimálny rozsah nárastu zárobkových pomerov navrhovateľa o XXX,- eur, s prihliadnutím na náklady, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na jeho základné životné potreby (stravovanie, ošatenie, hygienické potreby), náklady na osobné potreby (cestovné, telefón) a na zabezpečenie si bývania z predaja bytu. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ale aj dĺžku doby, ktorá uplynula od predchádzajúcej úpravy výživného (tri roky), ktoré už tak nemôže za týchto zmenených pomerov obstáť, dospel aj odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že schopnosti a možnosti navrhovateľa odôvodňujú prispievať na výživu odporcu zvýšeným výživným v sume XXX,-eur mesačne bez ohrozenia jeho vlastnej výživy, pri zachovaní jeho životnej úrovne. Pri hodnotení celkovej sociálnej situácie navrhovateľa však nebolo možné úplne zohľadniť jeho mesačné náklady na splácanie úveru, keďže vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradá a výživné je prednostnou pohľadávkou vo vzťahu k jeho iným záväzkom. Pokiaľ odporca argumentoval výškou svojich výdavkov potrebných na financovanie svojich voľnočasových záľub a aktivít (hranie v hudobnej skupine a šerm), na tieto nebolo možné pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti prihliadnuť, nakoľko presahujú rámec bežných aktivít. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom, že pokrytie nákladov na tieto aktivity má odporca prednostne zabezpečiť predovšetkým vlastnými príjmami z brigádnickej činnosti. Matka odporcu poberala dávky v nezamestnanosti po dobu šiestich mesiacov od X.X.XXXX vo výške XXX,-eur mesačne, má príjem z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu vo výške XX.XXX,-eur, nie je odkázaná na sociálne dávky, a preto je povinná v rovnakej miere spolupodieľať sa na nákladoch na výživu odporcu, keď osobná starostlivosť už z jej strany, vzhľadom na vek odporcu, nie je potrebná. Pokiaľ teda náklady na úhradu odôvodnených potrieb odporcu predstavujú sumu vo výške cca XXX,- eur, tak každý z jeho rodičov je povinný prispievať na jeho výživu sumou vo výške XXX,- eur. Nedôvodná je námietka odporcu, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že navrhovateľ skončil vzťah s veľmi chorou družkou, čím mu odpadli výdavky na jej veľmi nízky príjem, nakoľko táto skutočnosť predchádzajúce rozhodovanie o výživnom podstatným spôsobom neovplyvnila, a teda nebola určujúca pre stanovenie jeho výšky, keď z odôvodnenia rozsudku č.k. 5C 164/2008-65 zo dňa 22.4.2009 vyplýva (strana X), že súdom bol zohľadnený len príjem družky navrhovateľa v podobe invalidného dôchodku XXX,XX eur mesačne, ktorý sa z väčšej časti mal používať na úhradu potrieb družky. Rovnako je nedôvodná požiadavka odporcu prihliadnuť na tú skutočnosť, že navrhovateľ prenechal svoj dedičský podiel v roku XXXX svojej sestre, čím sa mal vzdať nemalej sumy, keďže táto skutočnosť nespadá do rozhodného obdobia pre skúmanie zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného v roku XXXX. Taktiež nebolo možné zohľadniť z hľadiska zmeny pomerov odporcom predložené lekárske správy z roku XXXX na preukázanie jeho zdravotného stavu, pokiaľ nebolo doložené od poslednej úpravy výživného aktuálne zhoršenie týchto jeho zdravotných problémov a s tým spojený nárast nákladov. Odporca nedôvodne argumentuje tým, že jeho matka si musí plniť ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči jeho bratovi, ktorý je nezamestnaný a má zdravotné problémy, keď na strane matky odporcu bolo potrebné, rovnako ako na strane navrhovateľa, zohľadniť ako zmenu pomerov to, že táto ďalšia vyživovacia povinnosť aj z jej strany už zanikla. Správne súd prvého stupňa tiež postupoval, keď zvýšil výživné v súvislosti s nástupom do I. ročníka na novej vysokej škole počnúc nasledujúcim mesiacom po podaní návrhu v súlade s § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine a správne bolo vyčíslené aj zročné výživné za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,-eur So zreteľom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť odporcovi výživné XXX,- eur mesačne od XX.XX.XXXX, určené zročné výživné v sume XXX,- eur a vo zvyšku vzájomný návrh odporcu zamietnutý, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech každého z nich v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.