Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/235/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410212816 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410212816.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B.. Q. K., trvale bytom Ž. XX, U. G. U. H., t.č. bytom L. X, R., zastúpená advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, Dobrovičova 6, Bratislava, a otec - B.. R. L., trvale bytom G. XX, R., zastúpený advokátkou JUDr. Alexandrou Kotrecovou, Slowackého 56, Bratislava, o úpravu styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.03.2012, č.k. 25P/228/2010-113, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Y. L., nar. XX.XX.XXXX : - každý párny kalendárny týždeň v čase od utorka od 15,00 hod., kedy maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje do 8,00 hod. vo štvrtok, kedy maloletú odvedie do školského zariadenia, - každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 12,00 hod., kedy maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje do 19,00 hod. v nedeľu, kedy maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska, - každý nepárny kalendárny týždeň v utorok v čase od 15,00 hod., kedy maloletú vyzdvihne v školskom zariadení, ktoré navštevuje do 17,00 hod., kedy maloletú odovzdá matke v mieste jej bydliska s tým, že táto úprava neplatí v čase letných a jarných prázdnin, v čase Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov, - každý rok dňa 25.12. v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod., - každý párny rok v čase od 9,00 hod. dňa 28.12. do 19,00 hod. dňa 02.01. nasledujúceho roka, - každý rok v čase od druhého júlového pondelka od 9,00 hod. do tretieho júlového pondelka do 19,00 hod. a v čase od druhého augustového pondelka od 9,00 hod. do tretieho augustového pondelka do 19,00 hod., - každý párny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou Ministerstva školstva SR v čase od 9,00 hod. v prvý deň jarných prázdnin do 19,00 hod. v posledný deň jarných prázdnin - každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočnému piatku od 9,00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 19,00 hod. s tým, že otec maloletú prevezme v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku vráti na tom istom mieste, - matke uložil povinnosť maloletú k styku riadne pripraviť, - zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 46/2008-94 zo dňa 24.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2009, a to v časti úpravy styku otca s maloletou. Rozhodnutie právne odôvodnil § 25 ods. 1, 2, § 26 Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania ( najmä s prihliadnutím na závery v konaní nariadeného znaleckého dokazovania ) mal za preukázanú dôvodnosť návrhu otca na rozšírenie, resp. zmenu úpravy styku s maloletou, naposledy upraveného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.06.2009, č.k. 25P 46/2008-94 na každý párny kalendárny týždeň v čase od 9,00 hod. v sobotu do 17,00 hod. v nedeľu a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14,00 hod. do 19,00 hod.. Súd prvého stupňa vyhodnotiac dokazovanie konštatoval, že je najmä v záujme maloletej, aby širšia úprava styku s otcom bola realizovaná na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu, keďže medzi rodičmi pretrváva napätie, nie sú schopní vzájomne komunikovať a nerešpektujú vzájomné dohody. Čo sa týka konkrétneho rozsahu úpravy styku, súd vychádzal z výpovedí rodičov, ako aj zo spôsobu, akým sa v súčasnosti styk otca s dieťaťom realizuje s prihliadnutím na súhlas matky s navrhovanou úpravou styku v období prázdnin a sviatkov a jej nesúhlas s úpravou styku počas bežného týždňa dôvodiac, že maloletá nie je zvyknutá viac ako dve noci u otca prespávať a ani nechce byť u otca dlhšie. Pokiaľ ide o argumentáciu matky týkajúcu sa styku otca s dieťaťom počas bežného týždňa túto súd prvého stupňa považoval za nelogickú s prihliadnutím na dlhšiu úpravu styku otca s dcérou počas letného obdobia, ako aj iných prázdnin. Súd preto nevzhliadol dôvod, prečo by otec nemohol byť s dieťaťom v bežnom týždni v roku od utorňajšieho poobedia do štvrtka rána, a to každý druhý týždeň. Ďalšie sviatky a prázdninové obdobie súd upravil pomerne medzi rodičov tak, aby ich stretávanie s dieťaťom bolo vyvážené, a aby aj maloletá mala priestor tráviť svoj voľný čas a sviatočné dni s otcom, ktorý má výrazný záujem o jej výchovu a všestranný rozvoj. Súd v priebehu konania nevyhovel procesnému návrhu právnej zástupkyne matky žiadajúcej prerušiť, resp. odročiť pojednávanie a nariadiť rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v tom, aby im bola uložená povinnosť návštevy odborného poradenstva, a až po jeho absolvovaní a podľa výsledkov, pokračovať v tomto konaní. Súd prvého stupňa nepovažoval s poukazom na zistené okolnosti prípadu za potrebné a ani za vhodné konanie o rozšírenie úpravy styku otca s dieťaťom predlžovať takýmto neúmerným spôsobom. Obaja rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí by mali mať dostatok rodičovskej zodpovednosti, a teda je len nich, akým spôsobom začnú pracovať na tom, aby sa ich vzájomné vzťahy zlepšili a upravili a ako príjmu dobre mienenú radu súdnej znalkyne o vyhľadaní spolupráce s odborníkom, ktorý je schopný im pomôcť. Obaja rodičia by mali mať v prvom rade na zreteli záujem svojej maloletej dcéry , keď na dieťa zle vplývajú ich narušené vzťahy a nedobrá komunikácia. Súd bol toho názoru, že čím skôr budú jasne vyšpecifikované nové pravidlá stretávania sa otca s dieťaťom, bude to výhodnejšie pre všetkých. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadol na tvrdenie matky, resp. jej právnej zástupkyne o agresivite otca, kedy v zisteniach znaleckého posudku ustanovená znalkyňa konštatovala výbušnejšiu povahu otca, ale iba v interakcii s matkou, s ktorou sú v spore, kedy je matka v ich vzájomných konfliktoch slušnejšia. Pri preukázaní vzájomnej neúcty medzi rodičmi a spochybňovanie rodičovskej role navzájom súd zdôraznil, že rodičia maloletej by sa mali v tejto oblasti uchádzať o odbornú pomoc. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že vysloví právny názor, v ktorom zaviaže súd prvého stupňa uložiť výchovné opatrenie otcovi dieťaťa, aby dokázal v záujme dieťaťa tlmiť svoje agresívne prejavy, uložil výchovné opatrenie rodičom dieťaťa, aby sa naučili vzájomne komunikovať, doplnil dokazovanie o podozrenie z užívania drog otca a o zdravotnom stave maloletej, a napokon aby vyhodnotil správy z priebehu výchovných opatrení. Podľa názoru matky konajúci súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav veci, ale aj tie skutočnosti, ktoré boli preukázané a môžu mať výrazný vplyv na správnosť rozhodovania zámerne nezohľadnil, a to i napriek procesným návrhom predkladaných matkou; dôsledkom je, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka poukázala na neštandardné postupy, ktoré nemajú v poručenských konaniach obdobu. V priebehu prvého pojednávania musela požiadať zaprotokolovať do zápisnice fakt, že konajúca sudkyňa dovolila otcovi vypovedať tak, že namiesto vlastnou ústneho prejavu vytiahol niekoľko hárkov papiera a plynule ich čítal - takýto postup O.s.p. vylučuje. V priebehu konania sa úplne v rozpore s doterajšou právnou praxou súdov opomínalo každé závažné porušenie pravidiel výkonu rodičovských práv a povinností otca, sudkyňa sa nevenovala tomu, prečo vlastne otec žiada zmenu styku a osočuje matku, že mu bráni v kontakte s dieťaťom, keď sa hneď v úvode preukázalo, že matka umožňuje styk s dieťaťom v širšom rozsahu ( od piatku do nedele) i napriek tomu, že rozhodnutie súdu hovorí o styku od soboty do nedele. Tiež sa nepreukázalo, že by otec nemal riadny kontakt s dieťaťom, keďže mal kľúče od bytu, v ktorom matka s dieťaťom žijú, pravidelne tam chodil kedy chcel a na ako dlho chcel, kričal tam, vyrábal matke a dieťaťu stres, keď napr. pred prvým pojednávaním priamo pred dieťaťom v afekte hodil o stenu mobilný telefón. Pritom sa koná o výchovu štvorročného dievčatka, ktoré už v minulosti malo problém so zajakávaním, a preto muselo byť sledované v psychologickej ambulancii, ale sa ho podarilo stabilizovať. Agresivita otca voči matke nemá žiadne hranice a vôbec sa neobmedzuje len na čas, keď tam nie je dieťa. Otec mal v minulosti problémy so zákonom pre používanie drog, na čo matka upozornila znalkyňu. Matka uviedla, že má dodnes podozrenie, že otec stále s požívaním drog neprestal, napríklad aj preto, že sám nikdy nešoféruje a jeho odvoz a dovoz rieši šofér. Počas konania nebol vzatý do úvahy fakt, že matka nemá žiadny problém s otcom a že je to výlučne otec, kto neustále matku osočuje, atakuje, nadáva jej aj veľmi hrubým a vulgárnym spôsobom, zhadzuje ju pred dieťaťom a spochybňuje ju ako rodiča i ako človeka. Znalkyňa počas znaleckého dokazovania rapídne zmenila názor , absurdné konanie otca vyhodnotila ako situačnú agresivitu a vôbec sa nevenovala pozitívam matky, jej krokom, ktoré robila v snahe zlepšiť svoju situáciu. Hoci robí všetko správne, predsa sa pred skončením konania kolízna opatrovníčka priklonila k stretávaniu, ktoré takmer dosahuje polovicu času a kopíruje striedavú starostlivosť. Návrh na nariadenie výchovného opatrenia pre rodičov, ktoré ich naučí komunikovať v záujme dieťaťa súd zamietol ako zbytočný a zdržujúci. Výsledkom je, že maloletá , ktorá nikdy s otcom nežila v spoločnej domácnosti sa pri odchode od matky každý druhý piatok pýta, či to nebude viac ako dve noci, v minulosti sa zajakávalo a psychológovia odporúčali nestresové prostredie, nikdy s otcom nebolo samé, pretože každý víkend prebieha za prítomnosti matky navrhovateľa, nespalo doteraz v domácnosti otca ( len na chate starých rodičov ), a ktoré má zdravotné problémy gynekologického charakteru, má tráviť s otcom čas vo väčšom rozsahu, ako navrhoval znalec a ako si želá a predstavuje samotné dieťa. Matka napokon namietla procesné pochybenia súdu prvého stupňa, kedy otec priamo na pojednávaní dňa 12.03.2012 požiadal o zmenu petitu návrhu z návrhu na zverenie maloletého dieťa do striedavej osobnej starostlivosti na petit rozšírenia styku otca s maloletou s rozsiahlym prednesením zmien oproti predchádzajúcemu návrhu, ktoré nadiktoval rovno do zápisnice a súd bez ďalšieho zmenu petitu na pojednávaní pripustil uznesením. Ani matke a ani jej právnej zástupkyni nebolo umožnené sa k danému návrhu vo vhodnom časovom priestore vyjadriť a prakticky ho poznali len veľmi povrchne, ako si ho boli schopné zapamätať priamo na pojednávaní. Matka uviedla výhrady aj k samotnému rozhodnutiu o časovom priestore styku otca s dieťaťom s poukazom na závery znaleckého posudku podľa ktorého, keďže rodičia momentálne nie sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, doporučuje v záujme dieťaťa postupne rozširovať styk otca s dieťaťom. Doposiaľ nie je ani známe, kde vlastne má otec trvalé bydlisko určené na výkon starostlivosti o dcéru, nakoľko podľa jeho informácií nič nevlastní a v spise údaj o bydlisku otca absentuje. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu cestou právnej zástupkyne navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam matky týkajúcim sa postupu pri výsluchu účastníka konania uviedol, že v konaní bola riadne dodržaná zásada ústnosti a priamosti tak, ako to vyžadujú zásady civilného procesu a zároveň bol dodržaný postup podľa § 131 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 126 ods. 2 O.s.p., kedy neboli zo strany účastníkov vznesené námietky ani k postupu súdu pri výsluchu účastníka, a ani k jeho protokolácii . Súd dostatočne zistil dôvody, ktoré viedli otca k podaniu návrhu na začatie konania, keď z obsahu jeho výpovede, ako i z prednesov jeho právnej zástupkyne bolo zrejmé, že otec má potrebu podieľať sa na výkone rodičovských práv a povinností v širšom rozsahu. V konaní deklaroval, že nevyvracia tvrdenia o tom, že sa s dcérou stretáva niekedy aj nad rámec stanovený v rodičovskej dohode schválenej súdom, čo je však založené výlučne len na vôli matky, ktorá ju môže kedykoľvek zmeniť. V priebehu konania opakovane informoval o nových skutkových okolnostiach a poukazoval na zmeny v správaní sa matky, keď potrebu úpravy styku potvrdzuje aj súčasné správanie matky, v dôsledku ktorého bol nútený podať návrh na výkon súdneho rozhodnutia týkajúceho sa úpravy rodičovských práv. V nesporových konaniach, medzi ktoré patrí aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, postupuje súd v rámci dokazovania v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. tak, že je povinný vykonať aj iné dôkazy, hoci ich účastníci nenavrhli. V súlade s touto zásadou, ako aj na základe návrhu kolízneho opatrovníka z pojednávania zo dňa 02.03.2011 súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie voči ktorému matka nevzniesla žiadne námietky. Skutočnosti tvrdené matkou o drogovej závislosti a problémov so zákonom na jeho strane nie sú pravdivé, o čom svedčí v prílohe vyjadrenia podaný výpis z registra trestov a negatívny výsledok testu na požívanie omamných látok. Agresivita z jeho strany nebola v konaní preukázaná, keď na jej prítomnosť začala matka poukazovať až po vykonanom znaleckom dokazovaní, v ktorom znalkyňa skonštatovala, že je v záujme dieťaťa postupne rozširovať styk s otcom a pobyt u neho v domácnosti. Agresivitu otca neskonštatoval ani psychológ v rámci hodnotenia jeho osobnosti v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania a ani samotná znalkyňa - táto len poukázala na impulzívnosť otca vyplývajúcu z jeho kontaktu s matkou. Tvrdenia matky o tom, že maloletá nechce tráviť s otcom viac času vychádzajú len zo subjektívneho pocitu matky a v znaleckom posudku konštatovaného nezdravého pnutia na maloletej. V konaní bolo šetrením orgánu sociálnoprávnej ochrany a kurately zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie potrieb maloletej. Pozitívny vzťah medzi otcom a dieťaťom skonštatovala v znaleckom posudku aj znalkyňa udávajúc, že vo vzťahu medzi otcom a dieťaťom bolo možné pozorovať pokojný a rozumejúci si vzťah medzi otcom a dcérou, keď za prítomnosti otca je maloletá spokojná a šťastná. Matka mala možnosť vyjadriť sa k záverom znalca a navrhnúť ďalšie dôkazy za účelom doplnenia dokazovania, čo neurobila a k znaleckému posudku sa v sudcovskej lehote nevyjadrila. Pri rozhodovaní podľa § 95 O.s.p. o zmene návrhu súd prvého stupňa postupoval správne, keď zmenu návrhu pripustil uznesením do zápisnice tak, ako mu to ukladá § 95 ods. 3 O.s.p.. Matka mala možnosť sa oboznámiť so zmeneným návrhom na základe toho, že právni zástupcovia účastníkov konania sa po doručení znaleckého posudku snažili o uzavretie rodičovskej dohody a právna zástupkyňa matky bola emailom zo dňa 24.01.2012 informovaná o tom, že otec netrvá na striedavej starostlivosti a aj o navrhovanom rozsahu styku, ktorý zodpovedal rozsahu styku prednesenom na pojednávaní dňa 12.03.2012. Súd prvého stupňa za účelom zaujatia stanoviska k prednesenému zmenenému návrhu uznesením prerušil pojednávanie, pričom podľa následného vyjadrenia právnej zástupkyne matky s predneseným návrhom úpravy styku „ by v podstate súhlasili s výnimkou bežného roka v ktorom navrhli, aby bol styk rozšírený na každý utorok v čase od 15, 00 hod. do 19,00 hod. a každý nepárny štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod.. V označení veci v záhlaví napadnutého rozhodnutia neprišlo k procesnému pochybeniu súdu, keďže predmet konania uvádzaný v záhlaví rozsudku vychádza z podaného návrhu bez ohľadu na to, či v priebehu konania prišlo k zmene návrhu na začatie konania. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že v odvolaní sa zdôrazňuje jeho agresivita a vulgárnosť a zároveň sa v ňom napáda profesionálne rozhodovanie zákonnej sudkyne a znalkyne. Je pravdou, že na strednej škole sa dostal do kontaktu s drogami, ale úspešne sa mu podarilo s touto závislosťou skončiť, následne vyštudoval vysokú školu, pracuje s otcom, má právo žiť normálny život, a ak splodil dieťa, chce sa oň postarať a podieľať sa na jeho výchove, čo znamená byť s dcérkou čo najviac času, ponúknuť jej lásku a ochranu a iný pohľad na život okolo seba. V roku 2009 sa s matkou dohodli na rodičovskej dohode, matka sa po vzájomnej dohode presťahovala naspäť do R. do bytu ktorý prenajal, našli súkromnú škôlku, kde začala Y. chodiť, matka stále nepracovala, keďže podnikanie bola nútená skončiť pre dlhy na faktúrach a voči zamestnancom, ktoré musel uhradiť on. Maloletej od narodenia kupoval kompletne všetko čo potrebovala, avšak odmietol financovať nároky matky a kupovať jej drahé oblečenie. Ak chcel na niečo poukázať alebo sa dohodnúť, prípadne ak nechcel financovať nároky matky, výsledkom bola vyhrážka, že odíde do U. G. a malú už neuvidí. Matke nezáleží na tom čo prežíva Y., mení neustala svoje postoje podľa situácie, prípadne podľa osoby s ktorou práve komunikuje, prekrúca fakty a dcérke vydáva pokyny čo môže povedať alebo nie, keď je s otcom. Dcérku učí už teraz klamať, predstiera voči nej až „ opičiu „ náklonnosť a pritom ju zraňuje. Potom, čo z dôvodu výmeny zámkov prestal mať prístup do ním prenajatého bytu, v ktorom býva matka s maloletou , neprijal návrhy advokátky matky na zmenu nájomnej zmluvy ( matka by bola nájomníkom ) s tým, že by matka uhrádzala polovicu nájomného . Jeho návrh bol taký, nech si platí celý nájom bytu sama, čo je logické, keďže v byte zrejme prespáva jej „ stály“ priateľ a väčšiu časť týždňa aj jej matka. Následne matku prestal zaujímať párny víkend určený súdnym rozhodnutím, dcérku berie v stanovený čas mimo, alebo jej robí iný program. Dcérka začala byť matkou ovplyvňovaná, keď nechcela s ním ísť na chatu i napriek tomu, že predtým sa na ňu vždy veľmi tešila, keďže ide o veľký rodinný dom so záhradou, kde má veľkú voľnosť v dome aj v záhrade. Otec uviedol, že predpokladá, že ide o cielené informácie zo strany matky, aby ho úplne izolovala od víkendových stretnutí s dcérou. Keď požiadal matku, aby nenavádzala dcéru na klamstvá, pretože mu ju dala k telefónu a hovorila jej, čo mu má povedať, advokátka matky to nazvala agresivitou. Situácia je taká, že matka si je istá, že rozhodnutie súdu o styku dieťaťa s otcom je nevymáhateľné , a teda ho môže porušovať. Z jeho oznámení na polícii si robí dobrý deň a do očí sa mu vysmieva. Otec napokon uviedol, že trestné oznámenia podáva aj z dôvodu, aby mohol zdokladovať, že si pre dcéru prišiel, pretože matka ( tak ako tvrdí v odvolaní ) by aj v budúcnosti tvrdila, že pre dieťa mal prísť a neprišiel. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky vzhľadom na vykonané dokazovanie, závery znaleckého posudku a výpoveď znalkyne na pojednávaní dňa 12.03.2012 odporučil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v záujme maloletého dieťaťa v plnom rozsahu potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom upravil styk otca s maloletou Y. L., nar. XX.XX.XXXX; z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K námietkam uvedeným v odvolaní matky udáva, že táto vo svojom odvolaní neuviedla žiadnu podstatnú skutočnosť majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu, resp. o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý rozšíril styk otca s maloletou naposledy upraveného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.06.2009, č.k. 25P 46/2008-94. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje za potrebné uviesť, že odvolací súd sa zhodol s názorom súdu prvého stupňa o tom, že v prejednávanom prípade je nutné upraviť styk otca súdnym rozhodnutím, keď z obsahu spisu vyplýva vysoká miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi, v dôsledku ktorej títo nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a rešpektovať vzájomné dohody. Vyhodnotiac skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania je treba uviesť i to, že intenzita stretávania sa otca s dieťaťom sa výrazne zredukovala v priebehu roka 2011, zrejme ako dôsledok neschopnosti rodičov dospieť v tejto otázke k dohode, ktorá by bola v záujme maloletej dcéry. Právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča . Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. V prejednávanom prípade je z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybné, že otec v minulosti zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa v rozsahu určenom posledným súdnym rozhodnutím a aktuálnou vôľou rodičov počas každého druhého víkendu od piatka do nedele a niekedy i v priebehu pracovného týždňa. Z dokazovania je zrejmé i to, že styk otca s maloletou doposiaľ prebiehal buď na chate starých rodičov dieťaťa zo strany otca mimo R., alebo v byte, v ktorom matka spoločne s dieťaťom bývajú s vysvetlením otca, že nechceli maloletú zneisťovať v tom, že rodičia bývajú v dvoch bytoch. Je treba uviesť, že zo záverov Znaleckého posudku č. 8/2011 vypracovaného znalkyňou D.. E. U. a i z jej výsluchu vykonaného pred súdom bez akýchkoľvek pochybností vyplývajú riadne odôvodnené závery z psychologického vyšetrenia jednak rodičov maloletej ako i samotného dieťaťa so zaujatím názoru znalkyne k návrhu otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ( ktoré súd prvého stupňa podrobne rozviedol v odôvodnení rozhodnutia ) , na základe ktorých po zmene návrhu otca dospel k správnej úvahe o splnení predpokladov ako na strane otca, tak i maloletej na rozšírenie rozsahu doposiaľ určeného styku otca s dcérou. Súdom prvého stupňa určený širší rozsah styku otca s dieťaťom za danej situácie potom zodpovedá veku, vývinovým možnostiam a potrebám, zdravotnému stavu, citovým väzbám maloletej Y. pri zohľadnení, že otec sa na starostlivosti o maloletú v minulosti podieľal, dcéra je na neho zvyknutá a podľa záverov znaleckého posudku má s otcom pokojný a rozumejúci si vzťah. Pre úplnosť je treba uviesť, že právna zástupkyňa matky v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.03.2012 po pripustení zmeny návrhu otca, po prerušení pojednávania za účelom porady s matkou, súhlasila s navrhovanou úpravou styku počas Vianočných sviatkov a prázdnin a aj počas každého druhého víkendu a výhrady mala len k navrhnutému rozsahu styku počas bežného týždňa. Rozsah styku určený v rozhodnutí súdu prvého stupňa v žiadnom prípade nedosahuje matkou tvrdené dosiahnutie 1 času a ani nekopíruje striedavú starostlivosť, keď počas bežného roka ( okrem prázdnin a Vianočných sviatkov ) znamená cca X dní v mesiaci, počas ktorých je maloletá v starostlivosti otca. Pre úplnosť posúdenia je treba uviesť, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna úvaha o tom, že otec by nebol schopný sa o maloletú riadne postarať, a to po stránke materiálnej, citovej a aj zdravotnej. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, že by zistené impulzívne správanie sa otca vo vzťahu k matke ( znalkyňou ohodnotené ako situačná agresia ) bolo akýmkoľvek spôsobom prenášané na dieťa - naopak, práve toto súdne rozhodnutie určujúce a stanovujúce pevné pravidlá pre rodičov v otázke stretávania sa otca s dieťaťom, by pri jeho rešpektovaní zo strany rodičov, malo predstavovať upokojenie situácie a odstránenie akýchkoľvek konfliktných situácií, ku ktorými medzi rodičmi dochádzalo práve v dôsledku ich neschopnosti vzájomne sa dohodnúť o podstatných otázkach súvisiacich s výchovou dieťaťa ( vrátane rozsahu styku otca s dcérou ). Zároveň predstavuje i základ pre minimalizovanie stresových situácií pre maloletú, ktorá vo veku 5-tich rokov s ohľadom na svoju rozumovú a citovú vyspelosť musí nutne napäté vzťahy medzi rodičmi vnímať a je nútená si ich svojim detským spôsobom aj vnútorne spracovať a vyrovnať sa s nimi. K odvolacím námietkam týkajúcich sa údajných procesných pochybení súdu odvolací súd udáva, že pochybenia v tomto smere neboli z obsahu spisu zistené, a to ani v súvislosti s výsluchom otca vykonanom v priebehu pojednávania nariadeného na deň 02.03.2011, ani pri procesnom postupe súdu podľa § 95 O.s.p. pri zmene návrhu otca z návrhu na striedavú osobnú starostlivosť rodičov na návrh na rozšírenie styku s dieťaťom, a ani čo sa týka náležitostí písomného vyhotovenia rozsudku , ktoré zodpovedá ust. § 157 O.s.p.. Pokiaľ ide o návrh matky prednesený v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.03.2012 na nariadenie výchovného opatrenia rodičom je treba uviesť, že v posudzovanom prípade, keďže sa jedná o konanie, ktoré je možné začať i bez návrhu ( § 81 O.s.p.), v ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov ( § 153 ods.2 O.s.p.) bolo v právomoci súdu rozhodnúť, či bude o takomto návrhu matky konať a rozhodne o ňom. K námietke matky, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolaciemu súdu nedá k prejednávanému prípadu nepoznamenať, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Je na jeho oboch rodičoch, aby pre neho vytvorili prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo budú v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi. Odvolací súd v tomto prípade apeluje na oboch rodičov , aby uprednostnili záujem maloletej dcéry nad svojimi záujmami a pokúsili sa v otázkach súvisiacich s jej výchovou dospieť ( i s možnosťou využitia odbornej pomoci ) k modelu, ktorý uprednostní záujem dieťaťa, ale zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Obom rodičom, majúcim vysokoškolské vzdelanie musí byť absolútne zrejmé a jasné, že pri vzájomnej nespolupráci, neschopnosti komunikovať, vzájomnej neúcte a ovplyvňovaní dieťaťa proti druhému partnerovi, idú v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletej dcérky. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.