Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/477/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213233 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410213233.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navhovateľa: C.. U. F., V. X. V., B. XX, proti D.: C.. U. F., V. X. V., B. XX, o zaplatenie sumy 49,53 Eur s prisl. titulom vyplatenia alikvótnej časti výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 21. mája 2012 č.k. 24C 426/2010-61 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie alikvótnej časti výživného za štyri dni (november 2007), ktoré maloleté deti Marianna a Katarína strávili u neho a nie u matky, ktorej boli po rozvode zverené do výchovy, a ktorá na ne poberá výživné 900 Sk, daňový bonus a prídavky na deti. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľka sa voči odporcovi bezdôvodne neobohatila. Navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že počas štyroch dní (dva víkendy v mesiaci november 2007), kedy boli dcéry v rámci súdom určeného styku u neho v domácnosti, mal maloleté deti v osobnej starostlivosti a preto je matka povinná prispievať na ich výživu v podobe vrátenia alikvótnej časti v jej rukách naakumulovaného výživného odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť). Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. /§ 76 ods. 1 Zákona o rodine/. Výživné určené pre maloleté dieťa povinný rodič poukazuje k rukám, alebo na bankový účet rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nie je prípustný taký výklad o spotrebnom charaktere - 2 - výživného, podľa ktorého sa na účely priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov určuje akási denná suma nákladov (alikvótne výživné od obdivoch rodičov), ktorá má zabezpečovať ad hoc potreby maloletých detí. Krátkodobý pobyt maloletých detí u navrhovateľa v rámci úpravy styku nezakladá odporkyni, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť vyplácať alikvótnu časť takéhoto výživného. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Takouto oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa, v danom prípade sú to navrhovateľ a odporkyňa. Prídavok na to isté dieťa však môže patriť len jednému z rodičov. Maloleté dcéry účastníkov konania Marianna a Katarína boli v rozhodnom období (november 2007) v osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonávala nielen osobnú starostlivosť o nezaopatrené deti, ale nárok na prídavky aj náležitým spôsobom uplatnila v súlade s § 9 cit. zákona, preto štát správne vyplácal prídavky odporkyni. Obdobne je to aj pri sume daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len "daňový bonus"), ktorá bola v rozhodujúcom období vyplácaná daňovníkovi (odporkyni) podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Navrhovateľ podľa zákona nemá žiadny právny titul na vyplatenie alikvótnej časti zo sumy 1.100,- Sk (555,- Sk na každé nezaopatrené dieťa) a odporkyňa voči navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti. O trovách rozhodol tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, keďže túto nepožadovala. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Opätovne argumentuje ako v návrhu, že deti majú zákonné právo na výživu od obidvoch rodičov, nielen v čase, kedy sú u matky, ale aj v čase, kedy sú u otca a keďže všetky platby - prídavok na dieťa, daňový bonus, príspevok od matky a príspevok od otca sa kumulujú v rukách matky, táto by nemala v čase, keď sa o deti osobne stará otec, alikvótnu časť z týchto peňazí určenú na výživu maloletých detí nespotrebovať tým, že ich zadržiava vo svojich rukách, ale mala by ju poskytnúť na spotrebu otcovi, aby nemusel na výživu prispievať duplicitne v čase súdom určenom na styk otca s deťmi. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vo veci nevykonal riadne dokazovanie, keď nevykonal výsluch účastníkov a navrhnutých svedkov. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. 5Co 477-2012-73 - 3 - Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Predmetom žaloby bolo vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporkyňa mala získať tým, že nevyplatila navrhovateľovi alikvótnu časť výživného, rodinných prídavkov a daňového bonusu za obdobie štyroch dní, keď sa staral o ich maloleté deti po rozvode zverené do starostlivosti matky. Odvolací súd s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa považuje jeho skutkové zistenia a z neho vyplývajúce závery a právne posúdenia za dostatočné, vystihujúce podstatu prejednávanej veci, keď námietky navrhovateľa boli bez právneho významu. Poukazuje na to, že už pri úprave výživného sa vychádza z toho, že po dobu styku otca s dieťaťom je tento povinný postarať sa naturálnym plnením o osobné potreby dieťaťa a vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa. Uskutočňovanie styku rodiča s dieťaťom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, nemá vplyv na stanovenie výživného a ani nemožno od už určeného výživného odpočítať hodnoty vynaložené na potreby dieťaťa po dobu styku. Stanovené výživné totiž predstavuje určitý priemer potrieb, ktoré vznikajú v priebehu celého roka, a krátkodobý styk druhého rodiča s dieťaťom tento priemer nemôže podstatne ovplyvniť. Pokiaľ ide o prídavky na deti, patria v zásade tomu z rodičov, ktorý má dieťa vo svojej výchove. Na namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa odvolací súd neprihliadol, pretože nemali vplyv na správnosť rozhodnutia v tejto veci. V odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni žiadne trovy nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že jej náhradu nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.