Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/79/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213903 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1410213903.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti J.: D., nar. XX.XX.XXXX a X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: Z. J., bytom R. X. X, U., a Ľ. J., bytom R. X, U., zast. Mgr. Radoslavou Slávikovou Geržovou, advokátkou, A. Mráza 1, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 12.12.2011, č.k. 25P 47/2011-114, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súdu Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.12.2011, č.k. 25P 47/2011-114 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX €) na sumu XXX € mesačne a na maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX €) na sumu XXX € mesačne, od XX.XX.XXXX. Zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na maloletého D. vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Zročné výživné za obdobie od 16.11.2010 do 12.12.2011 na maloletého X. vo výške XXX,XX € povolil otcovi splácať v XX €
mesačných splátkach spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého. Do zročného výživného otcovi na maloletého D. započítal sumu X.XXX,XX € a na maloletého X. XXX,XX €. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 19C 93/2004-56 zo dňa 30.11.2004, vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku XXXX došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých konštatoval nárast ich potrieb. Poukázal na to, že výživné bolo naposledy upravované pred X rokmi, v čase poslednej úpravy výživného maloletý D. navštevoval 1. stupeň ZŠ, X. materskú škôlku, v tomto školskom roku je D. v 2. ročníku strednej školy, X. je na 2. stupni základnej školy. S poukazom na uvedené je nesporné, že výdavky maloletých detí a pomery na ich strane sa počas 7 ročného obdobia
podstatným spôsobom zmenili niekoľkokrát. Zmenu pomerov súd teda konštatoval jednak v súvislosti s vyšším vekom maloletých detí, keď D. je už vo veku blízkom dospelosti a samozrejme zmena pomerov je spojená aj s výdavkami, ktoré matka vynakladala v súvislosti s prechodom oboch detí na vyšší stupeň vzdelávania. Z uvedeného návrh matky považoval za dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu. Podľa názoru súdu určené výživné zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca, ktorý nemá žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili nájsť si lepšie platené zamestnanie, nakoľko ako vodič, prípadne zásobovač, má na trhu práce dostatok pracovných možností. Súd nepresvedčil o svojom skutočnom záujme nájsť si lepšie pracovné miesto a tým využiť dostatočne svoje možnosti, nakoľko už viac ako pol roka pracuje v zamestnaní s minimálnou mzdou, čo u rodiča s vyživovacími povinnosťami nemožno akceptovať. Je povinnosťou každého rodiča prispievať na výživu svojho dieťaťa aspoň určeným výživným, a tomuto prispôsobiť aj svoje pracovné aktivity v tom smere, že ak nepostačuje na krytie potrieb maloletých detí príjem z hlavného zamestnania, mal by povinný rodič vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie zmeny
11CoP 79/12-134
zamestnania, resp. zamestnať sa aj v ďalšom zamestnaní. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom podania návrhu matky. Zročné výživné, ktoré otcovi od podania návrhu do rozhodnutia súdu vzniklo vyčíslil, vyčíslené zročné výživné povolil otcovi splácať v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné zvýšiť na maloletého D. na sumu XXX € a na maloletého X. na sumu XX €, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o výživnom. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s odvolaním, žiadal nepriznať zročné výživné, nakoľko by to mohlo mať katastrofálny vplyv na životné potreby jeho rodiny, najmä na nemožnosť riadne splácať hypotekárny úver. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou súdov poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, v zmysle ktorého zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Je nutné skúmať, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane matky, otca aj detí. V danej veci podľa názoru otca k podstatnej zmene pomerov nedošlo, skutočnosť, že synovia sú starší neodôvodňuje automaticky zmenu pomerov. Podľa názoru otca bolo potrebné skúmať aj podmienky na jeho strane. Zdôraznil, že na jeho strane nenastala žiadna zmena pomerov, to znamená, že nedošlo k takej zmene pomerov s ktorými súdna prax spája prípustnú reparáciu zvýšenia výživného. Je zrejmé, že súd vychádzal zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu, avšak otec uistil súd, že si lepšie platené miesto hľadá, ale vzhľadom k tomu, že má len stredoškolské vzdelanie bez maturity, prácu si nevie nájsť. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú ich rodičia, nie je správne túto prenášať na jeho partnerku, s ktorou má tretieho syna a zisťovať jej príjem. Ak tak súd urobil, potom bolo treba brať do úvahy aj príjem osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou. Pokiaľ ide o starostlivosť o deti uviedol, že si ich bráva pravidelne na víkendy, v súvislosti s čím mu vznikajú ďalšie finančné náklady. V prípade zvýšenia výživného by sa mu týmto značne
znemožnilo mu stretávať sa so synmi, nakoľko by mu to jeho finančná situácia neumožňovala. Deťom podľa možnosti kupuje darčeky, veci do školy, trávi s nimi prázdniny, zúčastňuje sa víkendových futbalových zápasov detí, staršiemu synovi platil mesačný poplatok za futbal XX €, pravidelne sezónne im kupuje kopačky, chrániče, ošatenie im kupuje aj jeho matka, rovnako prispieva na tábory a školy v prírode, počas letných prázdnin v roku XXXX synovi X. zaplatil letný tenisový tábor. Matka v konaní spochybnila, že on a jeho matka kupujú deťom ošatenie, súd sa s tým nezaoberal. Z dôvodu, že súd všetky dôkazy ním navrhnuté spochybnil, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho matky P. J.. Vo vzťahu k zárobkovým pomerom matky uviedol, že matka v konaní predložila dohodu o ukončení pracovného pomeru s realitnou kanceláriou G. Y..N..K.., matka však naďalej pre uvedenú realitnú kanceláriu ako maklérka pracuje. Rovnako týmito skutočnosťami sa súd nezaoberal, nevyžiadal si potvrdenie od spoločnosti G. o vyplatenej odmene, ani nepožadoval od matky daňové priznanie.
Taktiež, keďže vyživovacia povinnosť je povinnosťou oboch rodičov nezisťoval, prečo sa matka, ako tvrdí vzdala obdobného pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou G.. Pokiaľ ide o jeho zárobkové možnosti uviedol, že od decembra XXXX je bez práce, nemá príjem, intenzívne si hľadá pre seba adekvátne zamestnanie, v súčasnosti si vybavil licenciu na vykonávanie taxislužby.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka a kolízny opatrovník, ktorí zhodne navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.
V danej veci predmetom ktorej je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je
11CoP 79/12-135
preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletých detí, ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku XXXX, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine, keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletých detí, zakladú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného.
Je nesporné tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, že potreby detí za obdobie X rokov, ktoré uplynuli od posledného určenia výživného sa zvýšili ich vekom, fyzickým dospievaním, štúdiom, záujmovými aktivitami a pod.. Možno len prisvedčiť, že potreby D., ktorý v súčasnej dobe XX.XX.XXXX dovŕši vek XX rokov a študuje na strednej škole sú neporovnateľne vyššie ako v čase, keď mal D. X rokov a navštevoval 1. stupeň základnej školy, rovnaké kritériá platia pritom aj u maloletého X.. S poukazom na nesporný nárast potrieb detí sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením otca uvedeným v odvolaní, že to, že synovia sú starší, neodôvodňuje automaticky zmenu pomerov. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na plynutie doby X rokov, počas ktorej sa potreby detí v každom smere zvýšili, z ktorého dôvodu konštatovanie otca o automatickej zmene pomerov v dôsledku veku neobstojí. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením otca, že pokiaľ na jeho strane nenastala zmena pomerov, t.j. lepšie zárobkové a majetkové pomery, nemožno zmeniť výšku výživného. Súd prvého stupňa okrem zisťovania odôvodnených potrieb maloletých detí v konaní skúmal aj zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, pričom so záverom ku ktorému dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Je
paradoxné vo vzťahu k príjmu matky, že otec na jednej strane namieta, že matka má ďalší príjem v spoločnosti G. Y..N..K.., ktorý súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval, rovnako nezisťoval prečo sa matka tohto príjmu vzdala, teda nezisťoval dostatočne možnosti matky v akej miere sa má podieľať na výžive detí, pritom on v čase podania návrhu si dal pozastaviť živnosť ( od XX.XX.XXX do XX.XX.XXXX ),
od XX.XX.XXXX sa zamestnal v spoločnosti I. Y..N..K.. s minimálnou mzdou, podľa tvrdenia uvedeného v odvolaní od decembra XXXX je bez práce a vybavuje si licenciu na výkon taxislužby. V súvislosti s ďalším príjmom matky v spoločnosti G. Y..N..K.. treba uviesť, že výtka otca k zisťovaniu skutočností ohľadne príjmu matky nie je dôvodná, keďže v spise sa nachádza dohoda o pracovnej činnosti uzavretá od XX.XX.XXXX, potvrdenie spoločnosti G. Y..N..K.. o ukončení dohody k XX.XX.XXXX, údaj o dojednanom rozsahu pracovného času 10 hod. týždenne a odmena za vykonanú prácu X,XXX € za hodinu. Pokiaľ spoločnosť G. uvedené údaje potvrdila, súd nemal dôvod o nich pochybovať, prípadne vykonávať ďalšie šetrenie so zameraním podľa tvrdenia otca na zisťovanie, v akej miere sa má matka podieľať na výžive svojich detí. V tejto súvislosti odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že nie je od neho spravodlivé od matky požadovať, aby okrem osobnej starostlivosti o deti mala dve zamestnania a on pracoval v zamestnaní s minimálnou mzdou, rozpočet jeho rodiny a syna A. vykrývala svojim príjmom jeho partnerka. Treba uviesť, že súd nepreniesol vyživovaciu povinnosť otca na jeho partnerku, súd iba na základe zmeny v odôvodnených potrebách maloletých detí, ktoré boli v konaní preukázané, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca. Je na otcovi, ktorý má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, aby si našiel adekvátne zamestnanie, prípadne dve zamestnania ako matka, aby tak zabezpečil potreby všetkých troch svojich maloletých detí. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že potreby detí sa budú ich vekom, prípravou na budúce povolania, záujmovými aktivitami zvyšovať, a primerane k tomu sa bude upravovať aj výška výživného, pri ktorej nebude bez preukázania objektívnych dôvodov neschopnosti pracovať a dosahovať príjem, možné zohľadniť tvrdenia uvádzané otcom o nemožnosti nájsť si zamestnania.
Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie výšky výživného, ustálenia počiatku zmeny
11CoP 79/12-136
pomerov, ako aj výšky zročného výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nemohol vyhovieť odvolaniu otca ani v časti určenia zmeny pomerov od právoplatnosti rozsudku, keďže zmena rozhodnutia o výživnom kopíruje zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov, pričom v danej veci zmena pomerov na strane detí nastala minimálne podaním návrhu matky na zvýšenie výživného. Aká zmena pomerov by nastala až právoplatnosťou rozsudku nie je zrejmá, naviac treba uviesť, že zmena pomerov musí byť preukázaná v čase rozhodovania súdu o výživnom a nie až v budúcnosti.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.