Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/72/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010091 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411010091.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému H.. Q. S., pre prečin porušovania autorského práva § 283 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/40/2011 zo dňa 28. 02. 2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. 09. 2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/40/2011 zo dňa 28. 02. 2012 bol obžalovaný H.. Q. S., nar. XX. XX. XXXX v O. podľa 285 písm. b/Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1Pv 771/07 zo dňa 14. 03. 2011, pre skutok právne posúdený ako prečin porušovania autorského práva § 283 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v počítačovej kaviarni Abyss net v objekte OD Centrum Bratislava na ul. Zohorská 1 v rozpore s ust. § 18 ods. 2 písm. c/ zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v období od 06.08.2005 do 22.08.2007 bez súhlasu autora alebo ním splnomocnenej osoby ponúkal záujemcom za finančný poplatok na 22 počítačových zostavách, inštalovaných v uvedenej kaviarni, používanie počítačových hier Z. J. - D. W. a C. H., pričom neoprávneným používaním produktu Z. J. - D. W. spôsobil spol. T. s.r.o., O. O. škodu vo výške 115.437,- Sk (3.831,80 eur), nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. okresný súd poškodenú spoločnosť T. F., s.r.o., O. O., zast. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. X odkázal so svojím nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktorú písomne zdôvodnil osobitným podaním zo dňa 22. 06. 2012. V tomto odvolaní sa uvádza, že s rozhodnutím okresného súdu sa nemožno stotožniť, keďže obžalovaný ešte v prípravnom konaní priznal, že v herni boli používané predmetné hry, a to hra C. a D. W., pričom na svoju obhajobu uviedol, že počas celej doby sa pokúšal zistiť, komu bude môcť platiť za autorské práva za hry, ktoré boli v herni. Podarilo sa mu však kontaktovať len so spoločnosťou EA F. a do spisového materiálu založil aj korešpondenciu s uvedenou spoločnosťou, ohľadne zakúpenia licencií na predmetné hry. Obžalovaný však na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď tvrdiac, že nakoľko uvedené hry sa kazili, boli vypustené z ponuky. Licencie sa však snažil získať na to, aby poskytovateľ hry sprevádzkoval, pričom tvrdil, že hry od začiatku roka 2005 neboli používané, ale napriek tomu sa snažil skontaktovať so zástupcami nositeľov ich autorských práv za účelom zakúpenia licencií. Odvolateľ výpoveď obžalovaného so zreteľom na uvedené považuje za nelogickú. Prokurátor ďalej poukazuje na úradné policajné záznamy , z ktorých je zrejmé že pracovníci odboru kriminálnej polície, pred vykonaním prehliadky priestorov herne zistili, že hry, ktoré sú predmetom konania, hrali. Preto uviedol, že tieto osoby je možné vypočuť ako svedkov a vyvrátiť, prípadne i potvrdiť obhajobu obžalovaného. Pokiaľ ide o vypracovaný znalecký posudok, odvolateľ považuje za predčasné konštatovanie súdu, že znalec sa k používaniu hier a k ďalším skutočnostiam, ktoré súd nepovažuje za objasnené, vyjadriť nedokáže, a to bez toho, aby bol znalec na hlavné pojednávanie predvolaný a k predmetným skutočnostiam vypočutý. Podľa prokuratúry nemožno považovať za chybu prípravného konania, pokiaľ toto nebolo zamerané na objasnenie otázok, ktoré v prípravnom konaní neboli sporné a podľa odvolania súd tak mohol urobiť aj bez návrhu procesnej strany, pokiaľ považoval výsluch znalca pre posúdenie predmetnej veci za podstatný. Podľa odvolateľa bolo preukázané zmluvné prepojenie medzi spoločnosťou T. F., s.r.o. - U. W. F. - B. D.. Z rozsiahlej zmluvy založenej v spise je zrejmé, že spoločnosť U. W. F. je i v súčasnosti splnomocnená spoločnosťou B. D. na predaj licencovaných produktov na území Slovenskej republiky, pričom súčasťou zmluvy je aj znázornenie hier, ktorých sa týka. Z uvedeného teda vyplýva, že hra Z. J. - D. W. je neustále licencovaná a nie je voľne šíriteľná. Odvolateľ pripúšťa, že výsledkami vykonanej právnej pomoci bola spochybnená zmluvná prepojenosť spoločnosti T. F. - CD V. s.p. - B. F., pričom s poukazom na túto skutočnosť obžaloba vyčíslila spôsobenú škodu a priznala spoločnosti T. F. postavenie poškodeného, len pokiaľ ide o hry Z. J. - D. W.. Poškodená spoločnosť si výšku škody vyčíslila podľa počtu počítačových jednotiek vychádzajúc z výšky licenčných poplatkov za jeden prístroj, s čím sa obžaloba stotožnila. Informácia o tom, že i táto hra neustále podlieha licenčným poplatkom je voľne prístupná. Podľa odvolateľa obžalovaného neospravedlňuje že nedokázal zistiť, kto je v skutočnosti oprávnený poskytnúť mu licenciu na dané použitie hier, naopak, zjavne svedčí o tom, že umožnil ich komerčné používanie bez súhlasu oprávnenej osoby, preto takéto konanie, bez ohľadu na výšku škody, je porušením ustanovenia § 18 ods. 2 písm. c/ autorského zákona a vzhľadom na dĺžku doby a intenzitu porušovania chráneného práva napĺňa pojmové znaky trestného činu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na uvedené prokuratúra záverom svojho odvolania žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla vyhovieť k podanému odvolaniu v plnom rozsahu, napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, vzhľadom na správne zistený a vyhodnotený skutkový stav. Obžalovaný H.. Q.. S. na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny, keďže sa nedopustil žiadneho trestného činu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohlo byť podané odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku z predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa, v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové zistenia a právne závery. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočnosti pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného oslobodí ak skutok nie je trestným činom. Súd I. stupňa postupoval správne, keďže v posudzovanom prípade použil vyššie citované ustanovenie, pretože aj podľa názoru krajského súdu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, nebolo možné urobiť jednoznačný záver o tom, že v obžalobe označený skutok je trestným činom. Obžaloba okresnej prokuratúry v predmetnej veci kládla za vinu obžalovanému H.. Q. S. používanie dvoch počítačových hier od rôznych firiem bez licenčnej zmluvy na komerčné používanie týchto hier. Autorom hry Z. J. - D. W. bola firma W. A. s developerom B. D., druhá hra C. pochádzala od agentúry O. A. s developerom B. F.. Z dokazovania, najmä výpovedí obžalovaného H.. Q.. S., svedka O.. H., H.. P., znaleckého posudku a listinných dôkazov (ide tu najmä o zmluvu medzi fy D. a firmou obžalovaného), okresný súd zistil, že obžalovaný H.. Q. S. mal vo svojej počítačovej herni v S. U., vo svojich počítačoch v kritickom období legálne nainštalovaný legálne zakúpený softvér a to aj na sporné hry Z.-J. D. W. a C., ktoré zakúpil ako originálne hry s originálnymi hracími kľúčmi (CD key) s legálnou licenciou na ich domáce použitie. Obdobne, bolo preukázané aj to, že obžalovaný nemal s výrobcom ani inou oprávnenou osobou, alebo firmou, ktorá zastupovala výrobcu pri poskytovaní licencií na komerčné použitie týchto hier, uzavretú platnú licenčnú zmluvu v období od 06. 08. 2005 do 22. 08. 2007. Z výpovede obžalovaného H.. M. S. vyplýva, že v počítačoch jeho herne boli legálne nainštalované pravé originálne softvéry, pričom aj hry boli originálne. Hry, ktoré sú predmetom obžaloby boli zakúpené riadne v obchode a od firmy D. s tým, že mal aj platnú licenciu. V priebehu používania týchto hier sa vyskytli určité problémy najmä na hre D. W., pričom výrobca negarantoval jej funkčnosť. Na spustenie tejto hry sa vyžadoval zvláštny - originálny kľúč, ktorý ale bol nelegálnym zásahom hackermi stiahnutý a odcudzený. Preto im hra prestala fungovať a postupne nešla ani na jednom počítači. Vzhľadom na kazivosť hier im mrzli aj ďalšie počítače s originálnymi softvérmi a nedali sa im spustiť ani iné, ďalšie licencované hry. Hry napokon vypustili z ponuky a vymazali ich z obslužného programu Gameport. Fyzicky však hry ostali nainštalované naďalej, ale nebolo možné ich už spustiť. V období uvedenom vyššie však v obžalobe spomenuté sporné hry vo svojej herni nesprevádzkoval, hoci boli ešte nainštalované a dali sa hrať len program Windows. Pokiaľ ide o svedka H. P., na ktorého sa nakontaktoval obžalovaný v čase, kedy sa hry začali kaziť aj sa pokazili, s týmto ako zástupcom spoločnosti T. F., chcel hry vo svojich počítačoch dať do poriadku, avšak tento nikdy nedisponoval riadnym oprávnením na zastupovanie výrobcov hier D. W. a C., iba s dokladom o zastupovaní fy T. F.. Uvedené okolnosti potvrdil aj sám svedok I. P. s tým, že spoločnosť, ktorú on zastupoval, mala na základe zmluvy oprávnenie aj na komerčné používanie hry C. H.. Svedok sa však nevedel vyjadriť, či aj v období 2005 - 2007 bol subjekt, ktorý reprezentoval nositeľa autorských práv k počítačovým hrám C.. Pokiaľ navštívil herňu v ktorej obžalovaný mal inštalované tie hry, nikdy neriešil, či sa hry v skutočnosti aj hrajú. Pripustil, že obžalovaný propagoval na internete možnosť používania sporných hier bez toho, aby boli aj fakticky používané. Vyjadril sa aj možnej škode s tým, že táto sa nedá presne vyčísliť, lebo nie je objektívne zistiteľné, od kedy do kedy sa uvedené hry aj skutočne používali a na koľkých počítačoch. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný H.. Q. S., z odboru elektrotechniky, riadiacej a výpočtovej techniky, počítačových programov (softvérov) zo dňa 24. 10. 2007, resp. z výpovede tohto znalca na hlavnom pojednávaní, je možné konštatovať, že v skúmaných počítačoch inštalované hry C. H. Y. of D., C. H. E. I., Z. - J. boli originálne pre domáce použitie a všetky boli nadobudnuté legálne. Od obdobia 06. 08. 2005 firma obžalovaného nemala na tieto hry zakúpenú licenciu na komerčné využitie hier. Prečinu porušovania autorského práva podľa § 283 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopúšťa ten, kto neoprávnene zasahuje do zákonom chránených práv k dielu a takýmto činom spôsobí väčšiu škodu. Krajský súd k tomu dodáva, že vyššie citované zákonné ustanovenie poskytuje trestno - právnu ochranu dielam a autorským právam. K hore uvedeným je potrebné uviesť, že autorské právo predstavuje významnú oblasť nášho právneho poriadku, ktorou sa zabezpečuje tvorivá duševná činnosť autorov a v rámci klasických právnych odvetví ho možno zaradiť do odvetvia občianskeho práva, ktoré okrem majetkových právnych vzťahov upravuje ochranu osobnosti a spoločenské uplatnenie nehmotných výsledkov tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby. Autorský zákon (č. 618/2003 Z.z. , resp. následný zákon č. 84/2007 Z.z. ) upravuje spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú v spojitosti s vytvorením a spoločenským uplatnením autorských diel z oblasti vedy, literatúry a umenia. Je však koncipovaný širšie, pretože zahŕňa aj spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú vytvorením počítačových programov a databázy. Autorské práva patria pritom do oblasti práv k nehmotným statkom. Okresný súd veľmi podrobne sa zaoberal aj s posúdením, či konanie obžalovaného naplnilo zákonné pojmové znaky prečinu porušovania autorského práva. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal zakúpené všetky vydania hier ako originálne balenia. Pri zakupovaní originálnej počítačovej hry sa spolu s hrou kupujú aj licenčné práva na jej domáce použitie a v predajnej cene výrobku je už zahrnutá aj licenčná odmena pre výrobu uvedenej hry. Prečinu by sa mohol obžalovaný dopustiť vtedy, ak by si do svojich počítačov nainštaloval nelegálny softvér. Takéto porušenie sa však v danom prípade zistiť nepodarilo, lebo nelegálne nainštalovaný softvér sa nenašiel. Obžalovaný by sa však mohol dopustiť žalovaného prečinu aj v tom prípade, ak riadne zakúpené počítačové hry používal na komerčné použitie (v herni), bez toho, aby mal uzavretú platnú licenčnú zmluvu s oprávnením subjektom na povolenie použitia takejto hry na komerčné použitie. Muselo byť predovšetkým preukázané najmä to, že sporné a nainštalované počítačové hry boli skutočne v kritickom období aj používané. Keďže uvedené hry boli z programu F. vymazané, v období od 06. 08. 2005 do 22. 08. 2007 sa hry nepoužívali, ani neboli poskytnuté na komerčné využitie. Na základe vyššie uvedených a po dôkladnom zhodnotení dospel aj krajský súd k záveru, že uvedený skutok, ktorého obžalovaný mal dopustiť, nezakladá znaky žalovaného trestného činu - prečinu. Zo strany obžalovaného absentoval úmysel ako i objektívna stránka trestného činu. Záverom krajský súd poznamenáva, že ak súd prvého stupňa, pri hodnotení dôkazov postupuje podľa § 2 ods. 12 Tr. por. (t. j. hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, prípadne jednotlivo a v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplne skutkové zistenia), odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, lebo sám na základe svojho presvedčenia, hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov, považuje rozsudok súdu prvého stupňa za zákonný a správny a v podrobnostiach naň v bližšom poukazuje. Keďže, krajský súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, odvolanie okresného prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a ako také, ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. So zreteľom na uvedené argumenty krajský súd rozhodol v zmysle výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.