Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411010405 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411010405.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci proti obžalovanému Q. P., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/176/2011 zo dňa 21. 06. 2012, na verejnom zasadnutí konanom 27. 09. 2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. P., nar. XX. XX. XXXX v T. sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný O.. Q. P., uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry R. P., narodenej dňa XX.XX.XXXX,vyplyvajúcej mu z ust. § 62 Zákona o rodine a deklarovanej mu i rozhodnutím Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 36P 53/04, zo dňa 13.12.2004, právoplatným dňa 28.01.2005, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry sumou vo výške 1.500,- (49,79 €) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky D. P., trvale bytom J. 2, T., pričom následne rozsudkom Okresného súdu Pezinok, spisová značka 28P 86/2010 zo dňa 18.06.2010, právoplatným dňa 02.08.2010 bola suma výživného zvýšená na 150,- € mesačne, a to od 01.06.2010, si túto povinnosť neplní od mesiaca marec 2006 až doposiaľ, s výnimkou obdobia od 01. mája 2006 do 31. mája 2008, kedy bolo matka dieťaťa D. P. poskytnuté náhradné výživné Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, s výnimkou mesiacov január 2008, kedy uhradil sumu vo výške 3.000,- Sk (99,58 €), marec 2008, kedy uhradil sumu vo výške 3.000,- Sk (99,58 €), marec 2008, kedy uhradil sumu vo výške 1.500,- Sk (49,79 €), máj a jún 2008, kedy uhradil sumu vo výške 1.500,- Sk (49,79 €) každý mesiac, mesiacov august až december 2008, kedy uhradil sumu vo výške 1.500,- Sk (49,79 €) každý mesiac, mesiacov január až máj 2009, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, júl až november 2009, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, mesiaca december 2009, kedy uhradil sumu vo výške 40,- €, mesiaca januára a februára 2010, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, mesiaca apríl 2010, kedy uhradil sumu vo výške 50,- €, júl a august 2010, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, mesiaca november 2010, kedy uhradil sumu vo výške 100,- €, mesiaca december 2010 a január 2011, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 70,- €, mesiaca február a marec 2011, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, mesiacov apríl a máj 2011, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 40,- €, mesiacov jún a júl 2011, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 50,- €, mesiacov august a september 2011, kedy v každom mesiaci uhradil sumu vo výške 30,- € a mesiaca október 2011, kedy uhradil sumu vo výške 40,- €, mesiaca november 2011, kedy uhradil 40,- €, mesiaca december 2011, kedy spolu uhradil výživné 190,- €, mesiaca január 2012, kedy uhradil výživné 150,- €, mesiaca marec 2012, kedy spolu uhradil výživné 200,- €, mesiaca apríl 2012, kedy uhradil výživné 100,- €, mesiaca máj 2012, kedy uhradil výživné 100,- €, v dôsledku čoho mu za uvedené obdobie vznikol voči matke oprávneného dieťaťa dlh na výživnom vo výške 2.566,01 €, pričom v uvedenom období bol viackrát riadne zamestnaný s príjmom dostatočným na úhradu výživného, vykonával živnostenské oprávnenie, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, v evidencii nezamestnaných vedený nebol. Za to mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/a § 50 ods. 1 Tr. zák. na výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov. Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. d/Tr. zák. okresný súd mu uložil aj primerané obmedzenie spočívajúce v povinnosti zaplatiť zameškané výživné v skúšobnej dobe. Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení ústne do zápisnice odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil v písomnom podaní zo dňa 31. 07. 2012 (č.l. 560). V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že sa necíti byť vinným, nakoľko u svojho zamestnávateľa zarába iba čiastku v peňažnom vyjadrení minimálnej mzdy, preto zvýšené výživné v sume 150,- € mesačne nedokázal platiť v plnej výške. Taktiež poukázal na to, že vo februári 2012 podal návrh na zníženie výživného. Ohľadom splatnosti omeškaného výživného v čiastke 2.566,01 € v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, t.j. 2 rokov, požiadal súd o predĺženie tejto lehoty, nakoľko zo svojho minimálneho mesačného príjmu nie je schopný platiť všetky plnenia naraz. Na dôvodoch svojho odvolania zotrval aj na verejnom zasadnutí krajského súdu. Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, vzhľadom na správne skutkové a právne závery rozsudku súdu prvého stupňa. Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne nezistil dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por., preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V predmetnej trestnej veci odvolací súd, pri uplatnení tzv. obmedzeného revízneho princípu upraveného v rámci § 321 ods. 2 v spojení s § 317 ods. 1 a 3 Tr. por., nezistil žiadnu takú odvolaním nevytýkanú chybu, ktorá by mohla zakladať dôvod na podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.), preto, s prihliadnutím na obsah podaného odvolania obžalovaného, zameral svoju preskúmavaciu povinnosť iba na chyby vytýkané v rámci tohto odvolania. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z tohto hľadiska preto po zistení, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie v merite veci postupom zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku, krajský súd (na rozdiel od obhajoby obžalovaného) uvádza, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, a to spôsobom zodpovedajúcim dikcii § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 168 Tr. por. jasne, zrozumiteľne a logicky rozviedol, prečo považoval skutkový stav ohľadne zmeškaného výživného zo strany obžalovaného Q. P. za preukázané, keďže tento najmenej tri mesiace v období troch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas. Ide tu v podstate o obdobie od 01. 06. 2010 do dňa rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do 21. 06. 2012, kedy došlo zo strany obžalovaného v tomto rozhodnom období k celkovému dlhu na výživnom u maloletej R. P., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 2.566,01,- €. V tomto smere sa odvolací súd so závermi súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje, nakoľko tieto závery plne korešpondujú s vykonaným dokazovaním a ich vyhodnotením jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Svedkyňa D. H., predtým P. v rámci dokazovania dostatočným spôsobom potvrdila dlh na výživnom zo strany obžalovaného Q.. P. - otca maloletej dcéry, potvrdila aj to, že z dôvodu, že si obžalovaný už v minulosti neplnil riadne a včas svoju zákonnú povinnosť vyživovať dcéru, podávala naň trestné oznámenie. Aj z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, kedy a aké položky boli poukázané zo strany obžalovaného k rukám matky dieťaťa z titulu výživného, ako aj to, že obžalovaný v tomto rozhodnom období zväčša mal zamestnanie aj s príjmom dostatočným na úhradu výživného, taktiež mal aj živnostenské oprávnenie, pričom dávky v hmotnej núdzi nepoberal a nebol ani v evidencii nezamestnaných. Na tomto základe odvolací súd považuje celú sústavu vykonaných dôkazov, vyhodnotených zo strany súdu prvého stupňa spôsobom predpokladaným v § 2 ods. 12 Tr. por., za dostatočne a spoľahlivo (t. j. bez akýchkoľvek rozumných pochybností) odôvodňujúcu záver o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku právne kvalifikovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., aj s poukazom na ustanovenie § 38 písm. b/ Tr. zák., za preukázané. Nakoľko súd prvého stupňa postupoval aj pri ukladaní trestu odňatia slobody (v trestnej sadzbe 1 až 5 rokov), ako aj odkladu výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu 2 rokov s tým, aby tento v skúšobnej dobe podľa svojich schopností uhradil zmeškané výživné, je plne v súlade so zákonom. Vyplýva to nielen z ustanovenia § 207 ods. 3 Tr. zák., ale aj z § 50 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú týmto trestným činom. V danom prípade ide v podstate o uhradenie zaostalého výživného v skúšobnej dobe. Takto uložený trest je teda v súlade s účelom trestu vymedzenom v § 34 ods. 1 Tr. zák. Na tomto základe s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné, preto rozhodol tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.