Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/251/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200013 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411200013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: H. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Na U. XXXX, Č. D., Č. H., zastúpený: Mgr. Petra Krnošová, advokátka, Společná advokátní kancelář so sídlom Arbesova 409, Česká Lípa, Česká republika, proti odporcovi: X. X., A.. XX.X.XXXX, W. B. XX, W., o zníženie výživného pre dospelé dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 22C/2/2011-52 zo dňa 23.4.2012 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č.k. 22C/2/2011-52 zo dňa 23.4.2012 p o t v r d z u j e s tým, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa skončila dňom 31.5.2012. Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd návrh na zníženie výživného zo 166,- eur na 100,- eur mesačne zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ návrhom zo dňa 4.1.2011 žiadal, aby súd znížil výživné stanovené naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.2007, č.k. 12C/387/2005-138 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 29.1.2009 č.k. 3Co/68/2008-162 vo výške 5.000 Sk. Domáhala sa zníženia tohto výživného na 100,- eur mesačne bez zmeny podmienok splatnosti k rukám navrhovateľky. Návrh odôvodnil tým, že od 16.11.2010 je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na vyplatenie podpory v nezamestnanosti. Predchádzajúci pracovný pomer mu skončil 15.11.2010. K návrhu pripojil Potvrdenie Úradu práce v Českej Lípe z 25.11.2010, mzdový výmer manželky Š. X. od 1.3.2010, Potvrdenie o nástupe dcéry M. X. na základnú školu, prihlášku dcéry na stravovanie od 2.9.2010, potvrdenie o úhrade platieb za vzdelanie 1.200 Kč za rok 2010/2011, potvrdenie Materskej školy Špičák, Česká Lípa z 25.11.2010 o návšteve syna H. X. od 22.9.2009 za mesačnú úhradu 400 Kč a stravného 26 Kč na deň, pokladničný doklad o zaplatení 2.250 Kč za obidve deti za plavecký kurz na polrok u dcéry a 10 lekcií u syna, predpis platieb za užívanie bytu v sume 5.338 Kč zo dňa 11.6.2010, prehľad platieb za užívanie bytu - elektrina 1.820,rozhlas 45 Kč, televízia 135 Kč. Odporkyňa k návrhu uviedla, že aj u nej došlo k podstatnej zmene pomerov. Po skončení bakalárskeho štúdia na Bratislavskej vysokej škole práva pokračovala v štúdiu a študuje dennou formou na Paneurópskej vysokej škole na Fakulte ekonómie a podnikania vo 4. ročníku, pričom výška školného pre akademický rok je 2.000 eur. Na rok 2011 si zobrala pôžičku z VÚB, a.s. a nakoľko jej navrhovateľ neplatil istú dobu výživné vôbec a neskôr len čiastočne, bola nútená požiadať o pomoc matku. Tá si zobrala pôžičku, ktorú spláca mesačne po 50 eur. Odporkyňa stabilný príjem nemá, má uzavreté dohody o brigádnických prácach u dvoch zamestnávateľoch, avšak nejedná sa o každodennú prácu. Vykonáva len prácu v banke, nakoľko si zlomila ruku a týždeň bola hospitalizovaná a operovaná. Zo zranenia sa lieči asi rok, čo bolo aj finančne náročné , o čom navrhovateľ možno ani nevie, vyše roka sa jej neozval. Za súčasnú situáciu si navrhovateľ môže čiastočne sám, napr. tým, že každý rok mení prácu a aj s jeho manželkou ju nabádali, aby šla pracovať do zahraničia a že na vysokú školu nemá a že ju nepotrebuje a žiadala návrh zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil sa s potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.12.2007 č.k. 12C/387/2005-138 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/68/2008-162 zo dňa 29.1.2009, s potvrdeniami o príjme odporcu a matky navrhovateľky, s vyčíslením nákladov navrhovateľky, ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav: Odporkyňa na pojednávaní 14.3.2012 vypovedala, že tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé, že sa neozýva, nenavštevuje ich, že volala 3-4 krát, naposledy v auguste 2011, v čase keď mal infarkt, pričom navrhovateľ neodpovedal, volala aj v septembri 2011, taktiež neodpovedal. Následne bol súd v Liberci ohľadne exekúcie na zaostalé výživné, na ktorý navrhovateľ neprišiel z dôvodu zdravotných problémov a výživné jej naďalej neplatil. Nesúhlasila so znížením výživného na 100 eur, nakoľko k zníženiu výživného už došlo z dôvodu, že sa mu narodilo dieťa, resp. deti, s odstupom času si už nepamätala. Navrhovateľa súd vypočul cestou dožiadaného súdu v Českej Lípě dňa 25.11.2011. Tvrdil, že ho mrzí, že s odporkyňou nie je možno dohodnúť sa, že táto študovala samé súkromné školy, teda Gymnázium, súkromnú hotelovú školu a právnickú fakultu, chcela ho finančne zničiť, lebo mu nemôže odpustiť rozvod s jej matkou. Na štátnu školu sa nedostala pre zlý prospech. Jeho pomery sú také, že je ženatý, manželka je zárobkovo činná a mesačne zarába cca 13 000,- Kč, má aj ďalšie vyživovacie povinnosti k Henriete Schlesingerovej, nar. 2.6.2004 a Robertovi Schlesingerovi, nar. 6.2.2007. V čase výsluchu bol práceneschopný, už piaty mesiac, je po infarkte. Je zamestnaný v Restaurant Agarden Mnichovo Hradiště, kde má dojednaný základný plat 10 000,- Kč hrubého, 2 000,- Kč odmeny, čo činí čistý príjem 6 000,- Kč. V čase keď bol nezamestnaný (cca 6 mesiacov v roku 2010) poberal nemocenské dávky, manželka pracuje na plný úväzok cca pol roka, predtým pracovala na polovičný úväzok a poberala polovičný príjem. Majetok väčšej hodnoty nevlastní, nemá pohľadávky a z dlhov má dlh na výživnom voči odporkyni. Má zdravotné problémy súvisiace so stavom po infarkte, čo predstavuje mesačne 600,- Kč, platí poistné pre deti cca 1 000,- Kč na každé dieťa zvlášť. Obe deti trpia na ekzém, čo stojí cca 400,- Kč mesačne. Obe deti chodia plávať, čo stojí 1 800,- Kč u dcéry za pol roka a u syna o polovicu menej, dcéra chodí aj na keramiku a na husle, kde platia 2 000,- Kč. Náklady na materskú škôlku sú 1 000,- Kč mesačne (podľa potvrdenia na čl. 11 mesačná platba je 400,- Kč + stravné 26,- Kč na deň) úhrady a dcére za obedy platí mesačne 800,- Kč (podľa potvrdenia na čl. 8 obed stojí 19,- Kč, čo je priemerne 570,- Kč mesačne). Bývajú v byte, za ktorý platia nájomné 7 400,- Kč (podľa príslušných potvrdení je to 5 338,- Kč mesačne + 2 000,- Kč elektrina, rozhlas, televízia - čl. 13). Potvrdil, že s odporkyňou sa nestretávajú, naposledy to bolo cca v roku 2009. Potvrdil dlh na výživnom, ako aj to, že nad rámec stanoveného výživného odporkyni nijak neprispieva a to pre nedostatok finančných prostriedkov. V čase výsluchu bol práceneschopný s predpokladom jej ukončenia o týždeň a nebola mu obmedzená pracovná spôsobilosť, osobné auto nevlastní, nemá žiadnu pôžičku. Prvostupňový súd konštatoval, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj stránke duševnej. Rozsah (miera) nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na spôsob prípravy na budúce povolanie a pod. Tento rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností. Niet pochybnosti o tom, že aj po rozvode manželstva sú i naďalej rodičia povinní starať sa o výživu svojich detí, ktoré sú na ich výživu odkázané, t. j. detí, ktoré nie sú zárobkovo činné v profesii, ktorá zodpovedá ich schopnostiam a to podľa svojich síl a pomeru svojich možností. Navrhovateľ v čase rozhodovania súdu o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti už nie je práceneschopný, priemerný mesačný príjem má potvrdený vo výške 8 861,- Kč, teda išlo u neho len o prechodný stav (4,25 mesiaca) v dôsledku jeho zdravotného stavu po infarkte, pričom za dobu pracovnej neschopnosti podľa potvrdenia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Česká Lípa zo dňa 27.3.2012 mu boli vyplatené dávky za dobu od 20.7.2011 do 30.11.2011 celkovo 27 336,- Kč, čo je v priemere 6 120,- Kč mesačne. Posledné výživné bolo upravované v čase, keď jeho rodinné pomery boli také, ako sú v čase rozhodovania súdu s tým rozdielom, že jedno dieťa začalo povinnú školskú dochádzku a s tým súvisiace zvýšenie jej nákladov, naproti tomu jeho manželka je v čase rozhodovania už zamestnaná na plný pracovný úväzok (pri ostatnom rozhodovaní o výživnom bola zamestnaná na polovičný úväzok) so mzdou 15 260,- Kč od 1.1.2011 + „zvláštní příplatek" 1 140,- Kč. Odporkyňa je študentkou vysokej školy, je v celosti odkázaná na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov s predpokladaným ukončením štúdia 31.5.2012. Jej matka pracuje ako zdravotná sestra s príjmom 450,- eur, plní si voči nej vyživovaciu povinnosť, žije s ňou v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte. Bola nútená zobrať si úver na štúdium, na ktorý platí mesačne 63,- eur. Občas si privyrába brigádami, ale nakoľko v minulom roku utrpela úraz ruky, bola operovaná, nemôže už pracovať ako čašníčka. Navrhovateľkine náklady na krytie jej potrieb vzrástli, a to najmä v súvislosti so štúdiom na vysokej škole a s jej zdravotným stavom. Súd vyhodnotil štúdium navrhovateľky za riadnu prípravu k výkonu budúceho povolania. Pri posudzovaní výšky výživného súd dospel k záveru, že výživné v sume 166,- eur (5 000,- Sk) mesačne je primerané jej potrebám, ako aj možnostiam navrhovateľa, ktorý v čase rozhodovania je už práceschopný a s ohľadom na priemerný mesačný príjem otca 8 861,- Kč, ako aj skutočnosť, že pri poslednej úprave výživného u navrhovateľa dňa 11.12.2007 boli jeho rodinné pomery rovnaké ako v súčasnej dobe s tým rozdielom, že maloletá dcéra začala povinnú školskú dochádzku, ale manželka navrhovateľa sa naproti tomu zamestnala na plný pracovný úväzok. Prechodné zhoršenie zdravotného stavu bolo u obidvoch účastníkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh na zníženie výživného ako nedôvodný súd zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, nakoľko si navrhovateľka trovy neuplatnila. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 14. 5. 2012. Konštatoval, že súd 1. stupňa správne zistil pokiaľ ide o jeho rodinné pomery, že tieto sa od posledného rozhodovania súdov o výživnom v zásade nezmenili, keď zvýšené náklady spojené s nástupom jeho dcéry Henriety do prvej triedy základnej školy vyrovnalo rozšírenie pracovného pomeru jeho manželky. Zásadné zmeny však nastali v jeho príjme, keď v dobe posledného rozhodovania súdu vychádzal tento z pracovnej zmluvy zo dňa 1. 6. 2007 so spoločnosťou Arena Syner, s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 19 340,20 Kč. Potom bol zamestnaný v hoteli Orea v Harrachove, kde bol jeho príjem natoľko nízky, že bol nútený pracovný pomer pre neschopnosť uhrádzať svoje záväzky ukončiť. V školiacom a rekreačnom zariadení Klasického gymnázia Modřany bol jeho priemerný mesačný príjem od 11 300,- Kč do 13 400,- Kč. Tento pracovný pomer skončil 15. 11. 2010. Od 16. 11. 2010 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na vyplácanie podpory v nezamestnanosti a to až do 15. 6. 2011, teda celkom v trvaní 7 mesiacov. Od 16. 6. 2011 mu vznikol pracovný pomer v spoločnosti Agarden restaurant, s.r.o., ktorý trvá doposiaľ. Dosahuje však príjem omnoho nižší, a to len v čiastke 8 861,- Kč mesačne. Tento rozdiel v príjmoch však okresný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nezohľadnil, aj napriek tomu, že mal k dispozícii kópiu jeho pracovnej zmluvy zo dňa 16. 6. 2011 a aj aktuálny mzdový výmer. Jeho súčasný príjem tak predstavuje ku dňu 11. 5. 2011 približne 350,- euro, pričom výživné pre odporkyňu tvorí až 45 % z jeho príjmu. To všetko za situácie, keď má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom. Okresný súd nezohľadnil ani jeho výdavky spojené so zamestnaním. S ohľadom na vzdialenosť miesta výkonu práce od jeho bydliska denne do zamestnania nedochádza, pretože by bolo neekonomické. V mieste výkonu práce si musí hradiť ubytovanie v sume 1500,- Kč mesačne. Toto uviedol aj počas výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 25. 11. 2011 a doložil príslušné doklady o platbách. Okresný súd však túto skutočnosť nezohľadnil a nevyporiadal sa s ňou. Taktiež súd nezohľadnil ani jeho zvýšené výdavky, ktoré má v súvislosti so svojim zdravotným stavom, pretože je po infarkte srdca z minulého roka. Zdravotné problémy pretrvávajú, a na lieky a návštevy lekárov vynaloží mesačne približne 600,- Kč. Po dobu, kedy bol v pracovnej neschopnosti, teda za štyri a pol mesiaca, nemohol objektívne dosahovať žiadny príjem. Taktiež nedosahoval príjem za obdobie od 16. 11. 2010 do 30. 11. 2011, počas jeho evidencie medzi uchádzačmi o zamestnanie. Je si vedomý výdavkov, ktoré má odporkyňa ako študentka vysokej školy. Vzhľadom na svoj vek by sa však nemala pokiaľ ide o jej výživu spoliehať len na svojich rodičov, ale mala by sa sama aktívne snažiť zaistiť si aspoň čiastočne s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu svojich rodičov výživu sama. Poukázal aj nato, že matka odporkyne má vyživovaciu povinnosť len k nej a dosahuje pritom vyšší príjem ako má navrhovateľ, ktorý ma ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k svojim maloletým deťom. Preto by sa mala na výžive odporkyne podieľať väčšou čiastkou jej matka a nemožno žiadať, aby sa na výžive odporkyne podieľali obaja rovnakým dielom. Žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že výživné bude znížené na sumu 100,- euro mesačne bez zmien podmienok splatnosti. K odvolaniu sa vyjadrila písomne odporkyňa podaním doručeným súdu dňa 1. 6. 2012. S napadnutým rozsudkom súhlasí v celom rozsahu. Napriek pochybnostiam zo strany navrhovateľa, že nemá predpoklady na vysokoškolské štúdium, dňa 23. 5. 2012 štátnou skúškou riadne ukončila inžinierske štúdium na Paneurópskej vysokej škole, fakulte ekonómie a podnikania s dosiahnutým titulom Ing.. Týmto sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej skončila a je bezpredmetné ďalej v konaní pokračovať. Žiada, aby odvolací súd uzavrel vec so záverom zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa k 1. 6. 2012 a súčasne, aby ho zaviazal splatiť zameškané výživné vo výške 4000,- euro, uznané právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Liberci. K odvolaniu navrhovateľka doložila uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem súvisiace so zastavením výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy navrhovateľa a potvrdenie o ukončení štúdia na Paneurópskej vysokej škole ku dňu 31. 5. 2012. Na pojednávaní pred odvolacím súdom odporkyňa uviedla že v rozhodnom období, ktoré je predmetom tohto sporu od 4. 1. 2011 až do 31. 5. 2012 jej navrhovateľ riadne platil výživné v stanovenej výške 166,- eura a za toto obdobie nemá voči nej žiadny dlh. Predpokladala preto, že odpadol predmet tohto sporu, keďže ku dňu 31. 5. 2012 vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej zanikla ukončením vysokoškolského štúdia. K veci samej ďalej uviedla, že v čase, keď začala študovať na súkromnom gymnáziu jej rodičia spolu ešte žili. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby išla na súkromné gymnázium. Počas tohto štúdia otec z domácnosti odišiel a chcel, aby po skončení stredoškolského štúdia začala pracovať. Keďže si chcela doplniť vzdelanie, prihlásila sa na pomaturitné štúdium, na súkromnú hotelovú akadémiu, ktorú aj ukončila. Po celý čas mala záujem o vysokoškolské štúdium na Paneurópskej vysokej škole, pretože je dobrou školou. Prihlásila sa tam na fakultu ekonómie, ktorú ukončila. Skúšala sa pritom prihlásiť aj na štátnu školu, na Univerzitu Komenského, na filozofickú fakultu, avšak zobrali veľmi málo študentov a nebola prijatá. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť prostredníctvom právnej zástupkyne ospravedlnil. Požiadal, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. K ospravedlneniu doložil potvrdenie spoločnosti Agarden restaurant s.r.o., o skončení pracovného pomeru navrhovateľa k 30. 6. 2012 dohodou zo zdravotných dôvodov. Domáhal sa, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a znížil výživné na sumu 100,- euro mesačne. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací / § 10 ods. 2 O.s.p./ prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa zákona o rodine (§ 62), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, to znamená, zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na krytie všetkých základných životných potrieb. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pre posúdenie schopnosti dieťaťa sa samo živiť sú rozhodujúce napr. vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, získanie vzdelania, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, pracovné príležitosti, ako aj odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti, nestačí k tomu, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Zákon o rodine ukladá rodičom povinnosť venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zabezpečovaniu výživy a ďalších potrieb svojich detí, a to podľa faktických možností a schopností. Tejto povinnosti sa nemožno zbaviť paušálnym poukazom na zlé finančné pomery a presúvať povinnosti na druhého rodiča, respektíve na samé dieťa pripravujúce sa štúdiom na budúce povolanie. Zákon o rodine uprednostňuje záujem dieťaťa, aby malo možnosť vyštudovať vo zvolenom odbore, ktoré zvyšuje jeho možnosti na lepšie uplatnenie, na získanie lepšie plateného pracovného miesta, ako aj na celkové pozdvihnutie jeho vzdelanostnej úrovne. Súd prvého stupňa vykonal vo veci podrobné dokazovanie na zistenie majetkových pomerov odporkyne a oboch jej rodičov. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením a závermi súdu prvého stupňa a na tieto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Z výsluchu odporkyne na odvolacom pojednávaní odvolací súd zistil, že navrhovateľ riadne platil výživné odporkyni v stanovenej výške 166,- Eur počas celého žalovaného obdobia, pričom jeho vyživovacia povinnosť zanikla ukončením vysokoškolského štúdia odporkyne ku dňu 1.6.2012. Je preto zjavné, že bolo v schopnostiach navrhovateľa zabezpečiť finančné prostriedky na výživné odporkyni tak, ako bolo stanovené právoplatným rozhodnutím súdu. Nie je dôvod zaviazať odporkyňu, aby spotrebované výživné navrhovateľovi vracala, keď má navyše voči nej dlžné výživné za iné obdobie, ktoré nie je predmetom tohto sporu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že napriek avizovaným majetkovým a osobným pomerom navrhovateľa na hranici hmotnej núdze, tento dokázal spolu s manželkou v rozhodnom období zabezpečiť ďalšie mimoškolské vzdelávanie svojich maloletých detí súkromnými kurzami hudby a plávania. Bolo rovnako v záujme odporkyne ako nezaopatreného dieťaťa, aby mohla vyštudovať odbor, o ktorý mala záujem, aj na súkromnej škole, keď nezískala možnosť študovať na štátnej vysokej škole. Získanie vysokoškolského vzdelania vo zvolenom odbore jej umožní lepšie sa umiestniť na trhu práce a byť samostatne zárobkovo činná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Odporkyňa bola vo veci plne úspešná. Odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si takýto nárok neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.