Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411200164 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411200164.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, členiek senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľky: V.. F.R. M., bytom V., Na B. X. X, t.č. Ľ. X, V., zast. JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, so sídlom Bezekova 13, Bratislava, proti odporcovi: C.. X. M., bytom V., Na B. X. X, zast. JUDr. Alexandrou Kotrecovou, advokátkou, so sídlom Slowackého 56, Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22. septembra 2011 č.k. 23C 21/2011-484 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. decembra 2011 č.k. 23C 21/2011-518, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 16. decembra 2011 č.k. 23C 21/2011 -518 vo veci samej p o t v r d z u j e. V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zmeňuje tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.299,55 € k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 1.226,88 € k rukám jeho právnej zástupkyne do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.11.2011 č.k. 23C 21/2011-518 zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala voči odporcovi manželského výživného vo výške 1.000,- € mesačne od 25.08.20910, t.j. od podania návrhu a od 01.11.2010 vo výške 1.500,- € mesačne. Vychádzal z ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine a vyslovil názor, že predpokladom pre určenie výživného medzi manželmi je preukázanie, že odporca si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke čiastočne alebo vôbec neplní a súčasne preukázanie skutočnosti, že životná úroveň manželov nie je v zásade rovnaká. Konštatoval, že povinnosťou navrhovateľa je v konaní preukázať, že nielen výška zárobkov, ale aj osobné, rodinné a majetkové pomery s poukazom na konkrétnu mieru potrieb súvisiacich so spôsobom života, zdravotným stavom, povahou vykonávanej práce ako ďalšími okolnosťami vyvodzujú záver, že životná úroveň manželov v zásade rovnaká nie je. V danom prípade vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že každý z manželov financuje od podania návrhu, t.j. od augusta 2010, kedy sa navrhovateľka odsťahovala z rodinného domu náklady na svoje bývanie, pričom odporca znáša aj určité výdavky týkajúce sa vlastníctva bytu účastníkov na ul. Z., ako napr. Poistku za byt a daň z nehnuteľnosti a za mesiace august až október 2010 zaplatil za byt poplatky za elektrinu, plyn, rozhlas a televíziu a za november, december 2010 a január až marec 2011 hradil platby taktiež za plyn, elektrinu, čo nespochybnila ani navrhovateľka. Poukázal na to, že odporca financuje všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti, prispieva osobnou starostlivosťou, čo nie je možné opomenúť a nespochybnila to tiež ani navrhovateľka. Mal za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vyššiu životnú úroveň odporcu, z vykonaných dôkazov nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zásadne rozdielnej životnej úrovni účastníkov konania. Dospel k záveru, že odporca nevedie spôsob života, ktorý by vybočoval zo štandardnej úrovne, túto považoval v prípade obidvoch účastníkov za rovnakú. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky ohľadom správania odporcu, ako aj maloletých detí voči jej osobe, považoval spôsob, akým účastníci zrejme nie dobrovoľne vyriešili načas rozvodového konania svoje pomery a stým súvisiace pomery maloletých detí, za nevhodný, pričom však poukázal na to, že predmetom tohto konania nie je riešiť vzťahy účastníkov a výkon ich rodičovských práv a povinností. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť dôvodiac tým, že odporca ju koncom augusta 2010 vyhodil z ich rodinného domu a spoločnú domácnosť tak musela opustiť a nasťahovala sa do ich 3- izbového bytu na ul. Ľ., odkiaľ sa chodila starať o ich dve maloleté deti. Poukázala na to, že odporca má niekoľkokrát vyšší príjem ako ona, žije luxusným spôsobom života, chodí na nákladné dovolenky, venuje sa nákladnému športu (hokeju), čo si ona od júla 2010 nemôže z jej príjmu dovoliť. Vytýkala súdu prvého stupňa, že si nesprávne vyložil na danú vec ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, že mu unikol aj obsah Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, domácemu násiliu a o boji proti nemu z apríla 2011, ktorý bol prijatý k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien, vrátane ekonomickej diskriminácie v súkromnom živote a jeho rozhodnutie považovala za chaotické a nepreskúmateľné. Mala za to, že v konaní bolo preukázané, že jej odporca neprispieval od júla 2010 nielen na jej výživu, ale ani na bežný chod spoločnej domácnosti a ani na náklady súvisiace so starostlivosťou detí, odňal jej motorové vozidlo. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že jej životná úroveň je porovnateľná so životnou úrovňou odporcu, keď ona má mesačný príjem ktorý má mesačný príjem 500,- € a odporca 8.734,- €, z ktorého uhrádza svoje náklady, náklady na bývanie a na výživu a potreby ich dvoch maloletých detí sume mesačne 2.550,- €, môže si zabezpečovať svoje nadštandardné osobné potreby, zúčastňovať sa na drahých dovolenkách, venovať a nákladnému športu, budovať pre psa drahý koterec, platiť si strážnu službu, šoféra, ktorý vozí deti zo školy, kupovať deťom drahé veci, stravovať sa v reštauráciách ap. a ona nie je schopná bez pôžičiek uniesť mesačné náklady spojené s bývaním, štúdiom a osobnými výdavkami cca. v sume 870,- €, na deti posiela výživné v sume 26,- € mesačne. Nestotožňovala sa s tým, že toto konanie nesúvisí aj s konaním o rozvod manželstva vedeným pod sp.zn. 23C 128/2010, v ktorom bolo znaleckým dokazovaním preukázané, že deti trpia syndrómom zavrhnutého rodiča a spoločnú domácnosť opustila len preto, že jej záležalo na psychickom zdraví detí. Nekonala v rozpore s dobrými mravmi, preto ani nevidela dôvod na nepriznanie jej manželského výživného. Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že uhrádzal aj náklady spojené s bývaním navrhovateľky v byte na ul. Z. 2, od augusta 2010 do októbra 2010 a od novembra 2010 do marca 2011 naďalej hradil elektrinu, plyn a poistenie na tento byt, hradí všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti pričom prispieva aj osobnou starostlivosťou. Mal za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala jeho vyššiu životnú úroveň a že žije nad bežné pomery a má nadštandardnú životnú úroveň. Poukázal na to, že tvrdenie navrhovateľky o výške jeho príjmu nie je pravdivé, pretože nerozlišuje jeho skutočný príjem a zisk obchodnej spoločnosti. K ňou tvrdenej skutočnosti, že býva s deťmi v rodinnom dome vyššej hodnoty ako má byt, v ktorom býva ona, uviedol, že navrhovateľke žiadnym spôsobom nebránil a nebráni, aby aj ona užívala predmetný rodinný dom, ktorý tak ako byt je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom práve navrhovateľka na byte vymenila zámky, čím mu znemožnila prístup do neho. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na znalecký posudok, uviedol, že práve zo znaleckých posudkov vyplývajú závery, že deti by mali byť zverené do jeho starostlivosti. Taktiež poukázal na ust. § 75 ods. 2 Zákon o rodine a na konanie navrhovateľky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, správami Daňového úradu Bratislava o ich príjmoch, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C 128/2010 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v prípade, keď sú obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, ale v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva finančných prostriedkov. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa každého z manželov, spôsobu ich života. Zhodnotiť treba aj namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú aj určité náklady na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, zabezpečenie vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätie síl, resp. sťažených okolností, s čím môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napr. na regeneráciu. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o deti. Výkon starostlivosti o domácnosť, deti je naplnením zmyslu Zákona o rodine, ktorý jej priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela a až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Pre záver o životnej úrovni manželov sú preto rozhodujúce nielen ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky a osobná starostlivosť o domácnosť, neplnenie si vyživovacej povinnosti. Odvolací súd ani po doplnení dokazovania nedospel k odlišnému názoru ako súd prvého stupňa, s ktorým sa plne stotožnil. Aj po doplnení dokazovania o daňové priznania účastníkov, značné rozdiely v príjmových pomeroch účastníkov neboli zistené, pretože pokiaľ navrhovateľka uvádzala vyšší príjem odporcu, treba odlišovať zisk obchodnej spoločnosti a o reálnom príjme možno hovoriť až vtedy, keď je z neho vyplatený podiel na zisku. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že starostlivosť o domácnosť, vrátane starostlivosti o deti je na odporcovi, ktorý zabezpečoval a zabezpečuje náklady spojené nielen s domácnosťou, ale aj starostlivosťou o deti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome účastníkov a podieľal sa a podieľa aj naďalej na nákladoch spojených s užívaním bytu navrhovateľkou. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na to, že odporca žije nákladnejším spôsobom života a chodí na dovolenky, na tieto chodí aj s ich spoločnými maloletými deťmi a zvýšené výdavky súvisia aj s jeho charakterom práce. Pokiaľ ide o majetkové pomery, rodinný dom, v ktorom býva odporca s deťmi účastníkov a 3-izbový byt, v ktorom býva navrhovateľka sú v BSM účastníkov, takže námietka navrhovateľky, že rodinný dom je väčšej hodnoty ako 3-izbový byt je v prípade tohto konania právne irelevantná. Navyše v rodinnom dome býva odporca s ich maloletými deťmi, ktoré majú okrem iných potrieb zo strany odporcu zabezpečenú v dome aj potrebu bývania. Navrhovateľke sa tak nepodarilo preukázať disproporciu v životnej úrovni účastníkov, ktorá by odôvodňovala priznanie jej výživného na manželku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeho právnou zástupkyňou vyčíslený úkon poskytnutej právnej pomoci označený ako písomné podanie zo dňa 27.04.2011, ktoré však nespĺňa náležitosti účelne poskytnutej právnej služby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, a to za 2 úkony poskytnutých právnych služieb po 605,81 € (vyjadrenie k odvolaniu, účasť na odvolacom pojednávaní) a 2x režijný paušál po 7,63 € spolu v sume 1.226,88 €. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.