Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/168/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411202006 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411202006.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľky: A. R., T. U. XXX, P., štátny občan SR, zast. JUDr. Ladislav Siranko, advokát, Vajnorská 89, Bratislava proti odporkyni: S. R., T. Ž. XX, T., štátny občan SR, zast. Mgr. Oliver Krist, advokát, Kýčerského 7, Bratislava, o výživné na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C 98/2011-93 zo dňa 19.12. 2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že odporkyňa je povinná platiť na výživu navrhovateľky sumu 125 eur mesačne počnúc dňom 14.2.2011. Zročné výživné vo výške 1.175 eur za dobu od 14. 2. 2011 do 19.12. 2011 bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť spolu s bežným výživným formou splátok vo výške 50 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku napadnutého rozsudku o určení výživného pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Navrhovateľke náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výživného na plnoleté dieťa - navrhovateľku vychádzal z návrhu na začatie konania zo dňa 14.2.2011, v ktorom žiadala navrhovateľka, aby súd uložil odporkyni povinnosť platiť na jej výživu sumu 125.- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od nadobudnutia plnoletosti jej odporkyňa ničím neprispieva, otec bol dlhodobo práceneschopný a ona sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 5.4.2011, v ktorom uviedla, že vzťahy po rozvode sa vyostrili, následkom čoho bol odchod dcéry Michaely k priateľovi a odchod odporkyne do podnájmu, pričom odporkyňa sa dohodla s otcom detí, že ona bude prispievať na dcéru Michaelu a otec na navrhovateľku. Vzhľadom na výšku podnájmu odporkyňa nemá peniaze na výživné pre navrhovateľku, aby súčasne neukrátila dcéru Michaelu. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa mohol konštatovať, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.10.2010 č.k.XXC XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.11.2010. Počas manželstva sa narodili dve dcéry, navrhovateľka a plnoletá Michaela. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka žije s otcom, po predaji bytu sa odsťahovali do Košút, študuje dennou formou na Ekonomickej univerzite. Navrhovateľka poberala sociálne štipendium od 1.2.2011 do 30.6.2011, zobrala si študentskú pôžičku vo výške 1.327,76 eur. Navrhovateľka poprela existenciu dohody rodičov o výživnom. Od podania návrhu sa zvýšili jej náklady na dopravu z dôvodu zvýšenia cestovného. Odporkyňa pracuje v čajovni, ktorú prevádzkuje jej sestra, pričom príjem za obdobie od apríla 2010 do marca 2011 činil 269.- eur priemerne mesačne netto. Odporkyňa uviedla výšku mesačných výdavkov celkom 733,90 eur z toho 375.- eur za nájom, 100.- eur na výživu Michaely do septembra 2011, kedy skončila stredoškolské štúdium a zvyšok na bežné osobné výdaje Po opustení spoločnej domácnosti žila odporkyňa s priateľom v podnájme, v priebehu konania nadobudla do podielového spoluvlastníctva spolu s priateľom byt kúpnou zmluvou zo dňa 12.7.2011 a ktorý financovala jednak z príjmu z predaja bytu patriaceho do BSM a z hypotéky, ktorú financuje priateľ a ona mu prispieva. Táto skutočnosť zmenila aj výdavky odporkyne na sumu 258,58 eur mesačne. Otec navrhovateľky pracoval ako SZČO, od 24.1.2011 zamestnaný v pracovnom pomere v spoločnosti Menert, s.r.o. s príjmom 401,64 eur netto mesačne priemerne. Účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia navrhovateľky majú už len vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole. Odporkyňa si plní vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke nepravidelne, od podania návrhu zaplatila výživné vo výške 200 eur. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľka nie je ešte schopná sama sa živiť, trvá vyživovacia povinnosť jej rodičov, a preto je návrh vyhodnotil ako dôvodný. Keďže si odporkyňa neplní vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, súd prvého stupňa ju zaviazal na platenie výživného odo dňa podania návrhu vo výške 125.- eur mesačne. Dlh na výživnom, ktorý vznikol od podania návrhu do vyhlásenia návrhu vo výške, súd prvého stupňa povolil odporkyni splácať v 50 eurových splátkach. Voči rozsudku prvostupňového súdu č.k. 25C/98/2011 - 93, ktorým bolo vo veci samej rozhodnuté, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa jednostranne a bez ohľadu na vykonané dokazovanie priznal navrhovateľke požadované výživné a to napriek tomu, že na to vôbec neboli splnené podmienky na strane navrhovateľky ako aj odporkyne. Priznané výživné má byť pre odporkyňu likvidačné, keďže jej súčasné majetkové pomery nielen neumožňujú uhrádzať navrhovateľke výživné v stanovenej výške, ale už vôbec nie splácať zameškané výživné. Skutočnosť, že odporkyňa pracuje viac ako 8 rokov v čajovni, ktorá patrí jej sestre za minimálnu mzdu, súvisí s tým, že je kríza, čo podstatne znížilo príjmy čajovne, ktorú vlastní sestra odporkyne. V čajovni pracovať ostáva odporkyňa aj z dôvodu, že tým pomáha sestre, ktorá čajovňu vlastní. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o výživnom opomenúť skutočnosti, že navrhovateľka si už niekoľko rokov popri štúdiu privyrába a je schopná časť svojich výdavkov hradiť sama, že navrhovateľka je poberateľkou sociálneho štipendia, ktoré jej bolo priznané aj na základe spolupôsobenia odporkyne, ktorá na študijnom oddelení školy potvrdila, že jej neprispieva na výživné. Odporkyňa v odvolaní taktiež poukázala na fakt, že navrhovateľka má možno vyšší príjem ako ona sama, keďže len podľa daňového priznania navrhovateľky za rok 2011 zarobila 2 221 eur. Táto suma spolu so štipendiom a výživným od otca je pravdepodobne vyššia ako príjem odporkyne. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku mal úplne ignorovať fakt, že odporkyňa mala, až do 31.08.2011 vyživovaciu povinnosť aj voči mladšej dcére, preto nie je v poriadku, aby bola výška výživného určená za obdobie od povinnosti odporkyni platiť výživné na jedno maloleté dieťa rovnaká ako výživné za obdobie spätne, keď mala odporkyňa povinnosť platiť výživné na dve nezaopatrené deti. Z vyššie uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporkyne sa na základe výzvy súdu vyjadrila navrhovateľka svojim podaním, ktoré bolo súdu doručené 19.03.2012. Vo vyjadrení navrhovateľka uviedla, že nemôžu obstáť argumenty odporkyne uvedené v odvolaní, že navrhovateľka si sama privyrába a že na jej výživu prispievali babky nakoľko predmetom konania bolo určenie vyživovacej povinnosti rodiča - odporkyne k dieťaťu - navrhovateľke, ktorú zákon označuje ako osobu pripravujúcu sa na svoje povolanie a ktorá nie je schopná sa sama živiť. Stanovisko súdu prvého stupňa k charakteru zamestnania odporkyne považuje navrhovateľka za logické a racionálne. Navrhovateľka uviedla, že žiadna dohoda o určení výživného medzi rodičmi navrhovateľky neexistovala a zdôraznila existenciu zákonnej povinnosti rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom. Napadnutý rozsudok navrhla navrhovateľka aj vzhľadom ku skutočnosti, že do konca marca roku 2012 musí zaplatiť školné vo výške 900 eur potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2, O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na určenie výživného, postup pri dokazovaní ako aj rozsah dokazovania súdu prvého stupňa považuje odvolací súd za správny a dostačujúci. Súd prvého stupňa správne postupoval pri posudzovaní zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu - navrhovateľke, ktorá nie je schopná sama sa živiť. Taktiež výšku priznaného mesačného výživného ako aj spôsob splatnosti zročného výživného považuje odvolací súd za primeranú a zákonnú. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č. 384/2008 Z. z.). O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. avšak úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, nepriznal, pretože si ich neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.