Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203052 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411203052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti T.: U., T.. XX.XX.XXXX a W., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - W. T., bytom Y. XX, H., a otec - Z. T., trvale bytom G. XX, H., t.č. H. XX, H., zastúpený advokátom Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, o návrhu otca na udelenie súhlasu namiesto matky na podanie žiadosti o vydanie cestovného pasu pre maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P/39/2011-54 zo dňa 07.11.2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - udelil namiesto matky otcovi súhlas na podanie žiadosti o vydanie cestovného pasu maloletých detí: U. T., T. XX.XX.XXXX a W. T., T.. XX.XX.XXXX, ako aj na prevzatie cestovných pasov maloletých detí, - rozhodol, že otec je okrem úpravy styku s maloletými deťmi, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C 127/2008-120 zo dňa 24.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011, ďalej oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi T.: U., T.. XX.XX.XXXX a W., T.. XX.XX.XXXX každú stredu v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod., a to až do dňa prevzatia cestovných pasov maloletých detí, - otcovi uložil povinnosť písomne oznámiť matke dátum prevzatia cestovných pasov, a to najneskôr v lehote do X dní od ich prevzatia, rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C 127/2008-120 zo dňa 24.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.04.2011, a to vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, - žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 35 Zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v otázke podania žiadosti o vydanie cestovných pasov maloletých detí nedošlo medzi rodičmi k dohode. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v záujme maloletých detí, aby mali možnosť čas, ktorý budú tráviť s otcom využiť zmysluplne a hodnotne, a to aj v zahraničí. V konaní mal za preukázané, že otec má záujem tráviť čas s maloletými deťmi u svojej matky, ktorá žije v M., a kedy kontakt maloletých detí so širšou rodinou zo strany otca je rozhodne v ich záujme. Čo sa týka argumentov matky súvisiacich so zdravotným stavom maloletého U., ktorý v dôsledku svojej choroby - vysokofunkčného autizmu má narušenú komunikačnú schopnosť aj v domácom prostredí súd dospel k záveru, že aj v prípade ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa má otec právo sa s ním stretávať a tráviť čas podľa svojho uváženia za predpokladu, že bude rešpektovať zdravotný stav dieťaťa. V danom prípade z vykonaného dokazovania a z obsahu súvisiacich spisov vyplýva, že otec sa s deťmi stretáva, jeho správanie sa k deťom je úplne prirodzené; súd prvého stupňa preto nevidel dôvod styk otca s deťmi obmedzovať priestorovo, a to na územie Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ bol styk otca s deťmi upravený na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 5C 127/2008-120 zo dňa 24.03.2010 tak, že je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi iba počas víkendových a 11CoP 30/2012-77 prázdninových dní a počas sviatkov, súd prvého stupňa rozhodol o zmene úpravy styku na nevyhnutný čas potrebný na vybavenie a prevzatie cestovných dokladov maloletých detí v súlade s úradnými hodinami príslušného orgánu povereného vydávaním označených dokladov, ktorý úraduje výlučne v pracovných dňoch. Doterajšiu úpravu styku otca s maloletými deťmi rozšíril o jeden deň - stredu v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod., aby mal otec možnosť spolu s maloletými deťmi realizovať výrok rozsudku o udelení súhlasu namiesto matky na podanie žiadosti o vydanie a prevzatie cestovných pasov maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí žiadajúc, aby odvolací súd po prejednaní veci návrh otca na podanie žiadosti o vydanie cestovných dokladov pre maloleté deti zamietol. Matka maloletých detí namietla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli uplatnené ( § 205 ). Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala za svojvoľné, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že správanie matky by bolo účelovým bránením otcovi v riadnom výkone jeho rodičovských práv a ani to, že navrhovateľ nemá možnosť riadne v úradných hodinách zabezpečiť u maloletých detí biometrické údaje potrebné k vydaniu pasov. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tým, že v ňom riadne neodôvodnil a neuviedol aké správanie odporkyne možno považovať za účelové bránenie otcovi v riadnom výkone jeho rodičovských práv, kedy v napadnutom rozsudku nevysvetlil, ktoré tvrdené skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a z ktorých dôkazov vykonaných na pojednávaní vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Prvostupňový súd bližšie neskúmal a nevykonal dokazovanie, akým spôsobom by mala matka zámerne znemožňovať stretnutie navrhovateľa s maloletými deťmi a súčasne navrhovateľ súdu nepreukázal hodnovernosť týchto tvrdení, pretože na svojej web stránke ( sprístupnenej súdu ) sú zverejnené dokumentácie stretnutí maloletých detí T.. Matka poukázala na to, že cestovanie otca s maloletými deťmi nebolo nejakým spôsobom ohrozené, nakoľko navrhovateľ s deťmi do M. cestoval, ona nebola dopredu informovaná o mieste jeho pobytu, takže ani nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom znemožňovať stretávanie sa otca s deťmi. O tom, kde deti trávili čas s otcom sa dozvedela z náhodných výpovedí detí v priemere o X dni neskôr. Súd v rozhodnutí neskúmal bližšie skutočnosti ohľadom možnosti vyhotovenia cestovných dokladov cez prázdniny, hoci takúto možnosť pre vyhotovenia cestovných dokladov pre maloleté deti cez prázdniny navrhovateľ mal, má a bude mať, a túto skutočnosť de facto a de jure nevyužil. Namietla i to, že vo výroku č. 1 a 2 je predmetný rozsudok nevykonateľný a neurčitý nakoľko neuvádza, do akej doby je otec povinný urobiť potrebné úkony na príslušnom úrade. Do miesta trvalého bydliska starej matky detí zo strany otca v obci F. D. Rak nie je možné sa dostať verejne dostupným spôsobom, nie je tam vlaková ani autobusová zastávka, stará matka detí je mobilná, vlastní automobil a v čase, keď boli deti menšie ich chodila pravidelne navštevovať do miesta ich trvalého bydliska na Y. XX D. Bratislave. Súd prvého stupňa v priebehu konania neskúmal a nebolo preukázané, že by sa stará matka detí domáhala úpravy styku s maloletými deťmi z dôvodu, že túto možnosť nemá. Súd v konaní neskúmal pracovný pomer otca, ktorý vo svojom podaní tvrdí, že je zamestnaný vo firme G. U. - jeho tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože ho osobne stretla v polovici septembra na Úrade práce na Y. X v Bratislave a neskôr sa dozvedela, že otec už v spoločnosti G. U. nepracuje a pracovný pomer v tejto spoločnosti rozviazal dohodou. V odvolaní napokon uviedla to, že súd prvého stupňa sa mal vyporiadať aj so skutočnosťou, že maloletý U. je ťažko zdravotne postihnutý a otec má právo s ním sa stretávať a tráviť čas podľa svojho uváženia za predpokladu, že bude rešpektovať zdravotný stav dieťaťa. Otec však podľa dôkazov a konania zdravotný stav maloletého nerešpektuje, neprijíma skutočnosť, že Tomáš je ťažko zdravotne postihnutý autista i napriek tomu, že sa v autistickom centre podieľal svojou dokumentáciou na diagnostike. Prvostupňový súd sa rovnako nevyporiadal s tvrdením matky prezentovaným na pojednávaní, že otec chodí do zahraničia s deťmi aj bez cestovných dokladov, kedy v priebehu konania neuviedol, či vôbec reálne pasy v zahraničí potreboval. 11CoP 30/2012-78 Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu netrpí žiadnymi v odvolaní uvádzanými vadami, je riadne odôvodnené, konajúci súd predmetnú vec úplne posúdil a správne o nej rozhodol. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a a právne správne potvrdil. Poukázal na to, že v odvolaní matka neuviedla žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by boli relevantné pre správne posúdenie predmetnej veci. Zopakoval to, že podľa platných právnych predpisov by mohol požiadať príslušné úrady o vydanie cestovných pasov pre maloleté deti iba za predpokladu súhlasu osoby , ktorej sú maloleté deti zverené, t.j. súhlasu matky. Z predložených dokladov, ktoré vydokladoval v priebehu konania vyplynulo, že matka mu opakovane odmietla tento súhlas udeliť, a preto využil možnosť obrátiť sa s návrhom na súd. Cestovný pas maloletého U. mu odmietla odovzdať i v čase kedy ho vlastnila a neskôr požiadala príslušné úrady v zmysle právnych predpisov o vyškrtnutie zápisu maloletého Lukáša v jeho cestovnom pase. Konanie matky sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné a vedomé konanie, smerujúce k obmedzeniu možnosti pri realizácii jeho styku s deťmi. Z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovede matky vyplynulo, že jeho styk s deťmi sa pravidelne realizuje, správanie sa detí je primerané ich veku, záujmom a potrebám a nič na tom nemení ani fakt, že maloletému Tomášovi bola stanovená diagnóza - vysokofunkčný autizmus. Tomáš je v jeho prítomnosti bezproblémový, a to tak na Slovensku ako aj v zahraničí, nepozoruje u neho žiadne problémy s komunikačnými schopnosťami. Matka v konaní a ani v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody a dôkazy, prečo by deti nemohli s otcom cestovať do zahraničia, či už v rámci Schengenského priestoru alebo mimo neho. Aj v Schengenskom priestore pritom môže byť podrobený spolu s deťmi kontrole totožnosti, v rámci ktorej môže byť zdrojom problémov, ak nebude vedieť preukázať totožnosť detí a jeho vzťah k nim. Obec F., kde býva stará matka detí je dostupná aj verejnou dopravou, čo je možné jednoducho overiť napr. na webovej stráne M. dopravcu. Otázka autobusového, či vlakového spojenia je však nepodstatná, pretože podmienky jeho styku s deťmi neurčujú, že sa s nimi musí zdržiavať v okruhu umožňujúcom kontrolnú návštevu matky. Návrh matky, aby sa výkon rozhodnutia ( v ktorom je dočasne rozšírený jeho styk s deťmi za účelom nasnímania biometrických údajov potrebných pre podanie žiadosti o vydanie cestovných pasov) realizoval iba počas letných prázdnin by spôsobil v závislosti od toho, kedy by rozsudok nadobudol právoplatnosť zbytočné, možno až ročné zdržanie možnosti výkonu súdneho rozhodnutia - konštatovanie matky, že nevyužil čas cez letné prázdniny na to, aby požiadal o vydanie cestovných pasov pre deti je absurdné, keďže práve na tento úkon potrebuje súhlas matky, ktorý mu odmietla udeliť. Otec uviedol, že je rovnako starostlivým zodpovedným rodičom detí ako matka, pričom zverenie detí do jej starostlivosti neznamená, že sa stali jej majetkom a on sa dostal do pozície žiadateľa o výkon svojich rodičovských práv. Rodičovské práva k maloletým deťom mu neboli odňaté, deti boli zverené do starostlivosti matky z dôvodu nízkeho veku a nie preto, že matka je ten dobrý rodič a otec ten zlý. Jeho styk s deťmi nebol obmedzený iba na územie Slovenska, keď vzhľadom na polohu Bratislavy v blízkosti hraníc troch štátov je úplne legitímna požiadavka, aby mohol s deťmi legálne cestovať do zahraničia. Je pre neho ponižujúce vysvetľovať, prečo chce s deťmi navštíviť ich starú matku a vyvracať argumenty matky detí, ktorá uvádza rôzne náhradné riešenia na rozbíjanie rodinných vzťahov výlučne na území Slovenska. Rovnako je nepodstatné, či pracuje alebo nepracuje v spoločnosti G. U., prečo ukončil pracovný pomer, a či tam dodnes pracuje alebo nepracuje niekto z jeho rodiny a z akých dôvodov. Ako rodič detí má rovnaké právo slobodne tráviť čas s deťmi bez obmedzenia miesta ako matka, čo vyplýva aj z rozsudku o styku, v ktorom styk nebol územne obmedzený. Kolízny opatrovník maloletých detí na odvolanie matky písomne uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie je rozhodnutie súdu prvého stupňa v záujme oboch maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu potvrdil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Podľa ust. § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní 11CoP 30/2012-79 maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Ako prvoradé je potrebné uviesť, že súd podľa citovaného ustanovenia rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Je treba prisvedčiť úvahe súdu prvého stupňa, že udelenie súhlasu za matku na podanie žiadosti o vydanie cestovných dokladov pre maloleté deti a na ich prevzatie, je v prípade nezhody rodičov nepochybne nezhodou o podstatnej veci pri výkone práv a povinností rodičov; takéto rozhodnutie však nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva. Pri posudzovaní správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc zo skutkového stavu existujúceho v čase rozhodovania odvolacieho súdu, je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej udelil za matku súhlas otcovi na podanie žiadosti o vydanie cestovného pasu pre mal. U. T., T. XX.XX.XXXX a W.Z. T., T.. XX.XX.XXXX, ako aj na prevzatie cestovných pasov maloletých detí, je vecne správne. Pri tejto úvahe vychádzal z úvahy, že v prípade v konaní jednoznačne a nepochybne preukázanej nezhody a absencie potrebnej vzájomnej spolupráce rodičov pri zaobstaraní cestovných pasov ( ako jedného z druhov cestovných dokladov, ktorých vydávanie je upravené v zák.č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pre deti mladšie ako XX rokov, je takéto rozhodnutie v záujme maloletých; pri rozhodnutí i odvolací súd prihliadol na to, že otec maloletých detí ( ktorého rodičovské práva nie sú obmedzené ) počas styku s deťmi pravidelne cestuje do M. k starej matke detí a na to, že realizácia jeho styku s deťmi nie je viazaná výlučne na územie Slovenskej republiky. Matka vo svojom odvolaní a jeho doplnení vo vzťahu k maloletým deťom, a ani vo vzťahu k predmetu konania neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, dôsledkom ktorej by bola úvaha odvolacieho súdu o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti. Odvolací súd poznamenáva, že pravdivosť tvrdení otca týkajúcich sa nutnosti predloženia notársky overeného súhlasu udeleného rodičom, ktorému boli rozhodnutím súdu maloleté deti zverené do výchovy ( v danom prípade matkou detí ) pri vybavovaní cestovného pasu pre deti otcom, vyplýva z ust. zák.č. 647/2007 Z.z. upravujúceho druhy cestovných dokladov, podmienky ich vydávania, odnímania a odoberania, práva a povinnosti štátnych občanov Slovenskej republiky a iných osôb, podmienky prekračovania štátnej hranice Slovenskej republiky občanmi, ktoré nie sú ustanovené v osobitnom predpise a sankcie za porušenie tohto zákona. Za správne odvolací súd posúdil i rozhodnutie súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ( v ktorej na dobu do dňa prevzatia cestovných pasov maloletých detí rozšíril styk otca s deťmi aj na každú stredu v čase od XX,XX hod. do XX,XX hod. a uložil otcovi povinnosť v lehote do X dní od prevzatia cestovných pasov maloletých detí matke oznámiť dátum prevzatia cestovných pasov), ktoré korešponduje so skutkovým stavom zisteným z vykonaného dokazovania. V danom prípade je aj podľa názoru odvolacieho súdu, pri prihliadnutí na úradné hodiny orgánu povereného vydávaním cestovných dokladov, na súdom doposiaľ určený rozsah styku otca s deťmi ( v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 5C 127/2008-120 zo dňa 24.03.2010 ) a najmä s prihliadnutím na preukázanú neschopnosť rodičov v tejto otázke sa dohodnúť, nepochybná potreba dočasnej zmeny rozsahu styku otca s deťmi, umožniacej mu realizáciu súdneho rozhodnutia vydaného podľa § 35 Zákona o rodine. Námietky matky o tom, že realizáciu súdneho rozhodnutia môže otec realizovať počas prázdninových dní je nedôvodná a jej akceptácia by znamenala porušenie práva na súdnu ochranu toho, kto sa súdnej ochrany domáha. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti súd vždy uprednostňuje dohodu rodičov, nakoľko v prvom rade oni majú právo a zároveň aj povinnosť rozhodovať o výkone svojich rodičovských práv a povinností a najlepšie poznajú svoje deti. Schopnosť rodičov sa v záujme spoločných maloletých detí dohodnúť, však predpokladá ich vysokú mieru schopnosti preniesť sa cez partnerské nedorozumenia. V tomto konkrétnom prípade, v ktorom z obsahu spisu vyplýva vysoká komplikovanosť vzájomného vzťahu oboch rodičov, odvolací súd 11CoP 30/2012-80 považuje za potrebné na nich apelovať, aby svoje vlastné záujmy podriadili záujmu oboch maloletých detí, majúcich právo na pokojné a nerušené detstvo nezaťažované konfliktami rodičov i za situácie, kedy títo ako partneri spolu nežijú. Obe maloleté deti sú vo veku, kedy si na základe správania sa rodičov vytvárajú svoje modely správania, a kedy pozorovaná neschopnosť rodičov dohodnúť sa v základných otázkach týkajúcich sa starostlivosti a výchovy detí ( ktoré sú prvoradou prioritou rodičov ) môže byť vo vzťahu k deťom v konečnom dôsledku kontraproduktívna . Súd dáva do pozornosti obom rodičom, že deti majú právo na oboch rodičov, keď ani jeden z rodičov nebol svojich rodičovských práv a povinností pozbavený a ani v ich výkone obmedzený, rovnako ako nikdy nebol preukázaný negatívny či škodlivý vplyv jedného z rodičov na maloleté deti odôvodňujúci prípadné obmedzenie, či dokonca zákaz styku rodiča s maloletými deťmi. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.