Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204529 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411204529.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: I. J. N. T. C. P. Á., B. J. XX.XX.XXXX, Y. J. N. T. C. P., B. J. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v X., P. Č.. X/A, X., deti rodičov: otec T.. P. J. N. T. C. P., bytom X., U. Č.. XX, matka T.. T. W. G. N. U. O. N. Á. B. C. P. Á. , predtým J., bytom X., G. Č.. XXXX/XX, t.č. bytom O., R. J. Č.. XX, zastúpená spoločnosťou AK Neuschlová, s.r.o., Bratislava, Dostojevského rad č. 5, IČO: 36 861 359, za ktorú koná konateľ Mgr. Zuzana Neuschlová, o určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 26. apríla 2012, č.k. 13 P 61/2011-212, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 26.4.2012, č.k. 13P 61/2011-212, zamietol návrh matky. Ním sa domáhala určenia výživného k maloletej I. v sume 140,-- € mesačne a k maloletému Y. v sume 130,-- € mesačne od februára 2011, nakoľko v januári 2011 bola nútená od otca sa odsťahovať. Odvtedy sa o deti sama stará, pretože otec javí minimálny záujem o výchovu detí a ich starostlivosť. Nepodieľa sa na úhrade ich výdavkov, ktoré vyčíslila pre maloletého Y. sumou 250,38 € mesačne a pre maloletú I. sumou 272,38 € mesačne. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec má príjem ako riaditeľ spoločnosti S. T., U..G..C.., v sume 700,-- € mesačne, príjmy z podnikateľskej činnosti spoločností, v ktorých je spoločníkom a konateľom - S. T., U..G..C.. H. O. U..G..C.. Okrem toho má príjmy a odmeny aj od motoristických magazínov, okolo 300,-- € mesačne. Matka je bez práce, ku dňu 31.1.2011 ukončila pracovný pomer v spoločnosti S. T., U..G..C.., pričom spoločnosť jej mzdu nevyplatila, nakoľko otec, ktorý má kompletnú dokumentáciu spoločnosti, zakázal účtovníčkam vydať príslušné dokumenty týkajúce sa skončenia pracovného pomeru a sám nevykonal úhradu mzdy za mesiac január 2011 pre ňu. Predbežným opatrením č.k. 13P 61/2011-33 boli maloleté deti zverené matke, súd zároveň upravil právo otca pravidelne sa s deťmi stretávať každý párny víkend od 18,00 hod. v piatok do 18,00 hod. v nedeľu, určil otcovi výživné po 50,-- € mesačne. V dôsledku odvolania otca Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 1.12.2011, č.k. 11CoP 373/11-63, zmenil rozhodnutie súdu o nariadení predbežného opatrenia a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Rodičia maloletých detí od januára 2011 usporiadaným rodinným životom nežijú, spoločnú domácnosť nevedú, od apríla 2012 matka býva v O. u svojho priateľa. Od januára 2011 rodičia zabezpečujú starostlivosť o deti striedavo. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23.1.2012, č.k. 24 C 52/2011-152, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2012 (okrem výroku o úprave styku). Na čas po rozvode manželstva rodičia uzavreli dohodu, podľa ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť výživné po 100,-- € mesačne na každé maloleté dieťa. Rozsiahlym a širokým riešením bolo upravené právo otca a detí na vzájomný kontakt; v tejto časti sa otec proti rozsudku odvolal, pretože zistil, že matka býva s deťmi v O.. Súd mal za preukázané, že rodičia usporiadaným rodinným životom nežijú asi jeden rok. Maloleté deti po tom, čo matka opustila spoločnú domácnosť, boli väčšiu časť kalendárneho týždňa v osobnej starostlivosti matky a časť týždňa v osobnej starostlivosti otca, približne v pomere 5:3; nie podľa vopred dohodnutého harmonogramu. Až do uzatvorenia rodičovskej dohody bol výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, vzhľadom na neschopnosť rodičov dohodnúť sa na otázke, v akom rozsahu sa budú podieľať na výkone rodičovských práv a povinností, skôr spontánny, nepravidelný a bez jasných pravidiel. Otec uzavrel s matkou rodičovskú dohodu len na čas po rozvode, pričom súhlasil, aby boli zverené obidve deti do jej osobnej starostlivosti, za splnenia predpokladu obsiahlej a širokej úpravy jeho stretávania sa s deťmi. Pokiaľ ide o obdobie spred rozvodu, od 1.2.2011 do 18.3.2012 (v januári 2011 matka opustila spoločnú domácnosť a 19.3.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode) mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že deti boli v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Jednotlivé mesiace matka rozpísala v prehľade od januára 2011 do marca 2012. V januári 2011, keď matka opustila spoločnú domácnosť, od 15.1. do 27.1. boli deti v starostlivosti otca a potom 4 dni v jej starostlivosti, vo februári 2011 boli deti u matky 20 dní a u otca 8 dní, v marci 2011 boli deti u matky 19 dní a u otca 12 dní, a v apríli 2011 boli deti u matky 19 dní a u otca 11 dní, v máji 2011 boli deti u matky 21 dní a u otca 10 dní, v júni 2011 boli deti u matky 20 dní a u otca 10 dní, v júli 2011 boli deti u matky 18 dní a u otca 13 dní, v auguste 2011 boli deti u matky 17 dní a u otca 14 dní, v septembri 2011 boli deti u matky 19 dní a u otca 11 dní, v októbri 2011 boli deti u matky 20 dní a u otca 11 dní, v novembri 2011 boli deti u matky 26 dní a u otca 24 dní, v decembri 2011 boli deti u matky 18 dní a u otca 13 dní (trávili u neho obdobie od 15. - 27.12.), v januári 2012 boli deti u matky 18 dní a u otca 13 dní, vo februári 2012 boli deti u matky 22 dní a u otca 8 dní, v marci 2012 do 16.3.2012 boli deti u matky 11 dní a 5 dní u otca. Rodičia sa nevedeli dohodnúť o predmete návrhu a síce o určení výživného pre deti od otca k rukám matky za uvedené obdobie, pričom matka tvrdila, že otec jej výživné neplatil, všetky výdavky detí hradila sama. Rovnako otec dôvodil, že ani jemu matka nedávala výživné na deti, keď boli u neho, pričom on tak isto hradil ich výdavky, ktoré im vznikli v období nielen v tých dňoch, keď boli deti v jeho osobnej starostlivosti, ale hradil im aj výdavky vzniknuté počas mesiaca v zariadeniach, opakovane im hradil výdavky spojené s výletmi, dovolenkami a s trávením voľného času. Súd mal ďalej za preukázané, že o maloletého Y. je dobre postarané zo strany matky aj zo strany otca. Do školy chodí pripravený, naučený, nosí si pomôcky, desiatku, chodí čisto oblečený a upravený aj keď je v starostlivosti matky aj keď je v starostlivosti otca. Maloletá I. sa správa primerane veku, v triede je obľúbená, nemá konflikty, pedagógovia ju vnímajú ako usilovnú žiačku. Obidvaja rodičia so školou riadne komunikujú, zaujímajú sa o prospech detí, o správanie a aktuálne problémy detí rovnako. Po vyhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že za toto obdobie pred rozvodom manželstva rodičov, kedy spolu nežili usporiadaným rodinným životom, otcovi dlžné výživné nevzniklo. Rodičia sa o maloleté deti postarali vzájomne, striedavo, a v čase ich osobnej starostlivosti riadne a skutočne uhrádzali výdavky maloletých detí. Napriek tomu, že matka vyznačila svoju osobnú starostlivosť o deti vo väčšom počte dní, pričom otec jednotlivé dni namietal, keď napr. uviedol, že dňa 29.1.2011 nemohol byť maloletý Y. v celodennej osobnej starostlivosti matky, lebo on s ním bol v ten deň u detského lekára, súd mal za preukázané, že otec v čase menšieho počtu dní osobnej starostlivosti o deti riadne zabezpečoval ich starostlivosť a výchovu aj spolu so svojou matkou a hradil výdavky detí v zariadeniach, ktoré navštevovali aj v čase, keď boli v osobnej starostlivosti matky. Súd návrh matky na určenie výživného v navrhovaných sumách pre maloleté deti na čas pred rozvodom manželstva, ako boli dohodnuté rodičmi na čas po rozvode manželstva, zamietol, keď nezistil dôvody pre priznanie výživného zo strany otca k rukám matky pre maloleté deti na čas pred rozvodom. Mal tiež za preukázané, že zárobkové schopnosti a možnosti rodičov sa v rozhodnom období nezmenili, ani úroveň životného štýlu rodičov a detí. Otec v rámci svojich zárobkových schopností a možností preukázal výkon osobnej starostlivosti o deti v období od januára 2011 do marca 2012 a v tomto období riadne spolu s matkou zabezpečoval výživu, bývanie, starostlivosť o deti a ostatné výdavky, ktoré im skutočne vznikli. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. l, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. l Zákona o rodine. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Dôvodila, že rozsudok nie je riadne a preskúmateľne odôvodnený. Z rozsudku nevyplýva, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jej návrhom, s poukazom na § 36 Zákona o rodine. Len stručne uviedol, že v čase od 1.2.2011 do 18.3.2012 boli deti v striedavej starostlivosti oboch rodičov, starali sa vzájomne, striedavo a v čase ich osobnej starostlivosti riadne a skutočne zabezpečovali výdavky maloletých detí. Otec nepreukázal opak, nevyvrátil jej prehľad o rozsahu vykonávania osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorý súdu predložila. Aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23.1.2012, č.k. 24C 52/2011-152, vyplýva, že po tom, čo opustila spoločnú domácnosť, deti boli väčšinou času z bežného kalendárneho týždňa v jej osobnej starostlivosti a časť týždňa v osobnej starostlivosti otca približne v pomere 5:3 v prospech matky, nie podľa vopred dohodnutého harmonogramu. Zdôraznila, že tento stav nebol výsledkom konštruktívnej dohody rodičov, ale stav, ktorý vyvolal otec autoritatívnym správaním sa; bola nútená to akceptovať. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je zrejmé, v akej výške ustálil pravidelné mesačné výdavky maloletých detí a ktoré z týchto výdavkov konkrétne hradil otec počas rozhodného obdobia. Skutočnosť je taká, že otec v priebehu celého konania, s výnimkou sumáru mesačných výdavkov a vyčíslenia ročných jednorazových výdavkov, pri ktorých absentujú relevantné doklady preukazujúce jednotlivé položky, nepredložil súdu žiaden relevantný doklad, z ktorého by vyplývalo, že otec v rozhodnom období uhradil, resp. jej prispel na úhradu výdavkov súvisiacich s návštevou školy, krúžkami a voľnočasovými aktivitami maloletých detí, či výdavkov súvisiacich s oblečením, obuvou, zdravotnou starostlivosťou a pod. Sama priebežne predkladala jednotlivé doklady o úhradách za potreby maloletých detí. Naopak súdu u otca postačilo len jeho tvrdenie, nepodpísaný a nedatovaný dokument označený ako sumár mesačných výdavkov. Absentuje vyhodnotenie možností, schopností a majetkových pomerov oboch účastníkov, možnosti, schopnosti, majetkové pomery otca, keď tento i napriek opakovaným výzvam zo strany súdu žiadnym relevantným spôsobom svoje možnosti, schopnosti, majetkové pomery nepreukázal. Nie je tak zrejmé, z akého príjmu otca súd vychádzal a ani či aplikoval procesný postup podľa ustanovenia § 63 ods. l Zákona o rodine; konštatoval, že mal za preukázané, že zárobkové schopnosti a možnosti rodičov sa v rozhodnom období nezmenili. V odôvodnení rozsudku súd neuviedol, k akým dátumom porovnával zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, pričom napr. len u nej došlo k zmene zamestnania a v dôsledku toho aj k zmene príjmu, ani úroveň životného štýlu rodičov a detí. Skutočnosť, že maloleté deti boli, podľa jej názoru, zo strany otca v nanútenom modeli striedavej osobnej starostlivosti, nezakladá bez ďalšieho oprávnenie súdu rozhodnúť o tom, že výživné z tohto dôvodu nebude určené, resp. že návrh na jeho určenie bude zamietnutý. Zdôraznila, že cieľom ustanovenia § 62 Zákona o rodine je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, určuje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti: schopnosti, možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov, zárobkovým možnostiam rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti, schopnosti. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej, i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a pod. Súd musí postupovať osobitne v každom konkrétnom prípade, nesmie zostať na určitých striktných hraniciach, ale vodiacou zásadou na strane povinného je miera schopností, možností, majetkových pomerov a na strane dieťaťa zásada, že deti majú právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, pričom životná úroveň oboch má byť približne rovnaká. Podľa jej názoru súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s možnosťami, schopnosťami, majetkovými pomermi otca, postupoval v rozpore s odporúčaním kolízneho opatrovníka, ktorý navrhoval jej návrhu vyhovieť s tým, aby súd zarátal otcovi plnenie, ktoré na výdavky detí už zaplatil. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Otec a ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. novembra 2012 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (ods. 6). Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa. Jeho odôvodnenými potrebami sú teda aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Ako vyplýva z obsahu spisu, ale aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 23.1.2012, č.k. 24 C 52/2011-152 (o rozvode manželstva rodičov maloletých detí), nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi detí sú dlhodobo narušené, rodičia sa nevedeli dohodnúť na výchove, výžive detí, napr. matka neinformovala otca, že sa presťahovali do Trnavy, pretože otec s ňou nekomunikuje, prostredníctvom vychovávateľky sa matka dozvedela, že deti budú cez víkend u otca. O deti (v rozhodnom čase od februára 2011 do rozvodu ich manželstva do 18.3.2012) sa o deti starali spoločne, bolo o ne dobre postarané zo strany oboch rodičov, obaja komunikovali so školou, deti chodili čisto oblečené, upravené, pripravené. Po tom, čo matka vo februári 2011 opustila spoločnú domácnosť, boli deti väčšiu časť bežného kalendárneho týždňa v osobnej starostlivosti matky a časť týždňa v osobnej starostlivosti otca (približne v pomere 5:3), nie podľa vopred dohodnutého harmonogramu v dôsledku neschopnosti rodičov dohodnúť sa na otázke plnenia výkonu rodičovských práv a povinností; takýto bol spontánny, nepravidelný, bez jasných pravidiel. Nebolo preukázané, žeby životná úroveň oboch rodičov nebola približne rovnaká, nebolo to preukázané ani v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Novela zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z.z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Neurčenie výživného v týchto prípadoch má relevanciu za stavu približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej (približne) dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. V čase od 1.2.2011 do 18.3.2012 spôsob života maloletých detí, ich rodičov, nasvedčuje, odôvodňuje, striedavú osobnú starostlivosť rodičov o obe ich maloleté deti, navzájom si na výživu detí nič neplatili; rozsah osobnej starostlivosti u matky a otca pritom jednoznačne stanovený nebol a ani nie je jednoznačne preukázaný. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, dôsledne riadil. Za týchto skutkových a právnych okolností súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, keď rodičom (osobitne podľa návrhu matky otcovi) neurčil vyživovaciu povinnosť za čas od 1.2.2011 do 18.3.2012. Napokon zostalo nepochybným aj to, že na čas po rozvode manželstva boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude platiť výživné na každé dieťa po 100,-- € mesačne a zároveň súd upravil veľmi rozsiahly styk otca s maloletými deťmi. Matka ani vo svojom odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie. Zaoberala sa len skutočnosťami vo vzťahu k otcovi, k jeho majetku, výdavkom. Vo vzťahu k sebe vôbec neuvádzala, z čoho žije, aký má mesačný príjem, aké sú jej skutočné majetkové pomery, tak, aby sa celkovo mohla posúdiť životná úroveň oboch rodičov z pohľadu práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Sama neuviedla, v akej sume mesačné výdavky detí hradila sama, v akej otec. Išlo o spontánne chovanie detí, rodičov, striedavá starostlivosť nebola výsledkom dohody rodičov. Keďže základom zostalo podieľanie sa spoločne na výchove, starostlivosti a výžive detí zo strany oboch rodičov, nebolo potrebné, nemalo by to žiaden právny význam, skúmať už majetkové, zárobkové, pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti, odôvodnené potreby maloletých detí v rozsahu, ako je tomu v prípade, keď sú deti zverené len jednému rodičovi. Napokon v prípade spoločnej starostlivosti rodičov o deti sám zákonodarca dovoľuje súdu (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine) počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčiť. Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Pre určenie výživného nie je rozhodujúce, či striedavá starostlivosť rodičov o deti bola alebo nebola výsledkom dohody, resp. sa tak stalo v dôsledku autoritatívneho chovania otca. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 7 Cdo 56/2011). Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 224 ods. l, § 146 ods. l písm. a/ O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.