Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/88/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205846 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411205846.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. M., bytom A., S. V. X, proti odporcovi: V. M., bytom A., S. V. X, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. V. X, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú.T. W., B. M. P. T. v A., M. X/A, A., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2011 č.k. 25C/193/2011-33, v časti o výživnom, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2011, č.k. 25C/193/2011-33 tak, že dátum narodenia maloletej M. má správne znieť : „. XX.XX.XXXX“. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t vr d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, mal. M. M., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že táto ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške XXX,- eur mesačne a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške XX,- eur. O rozvode manželstva rozhodol podľa § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine a konštatoval, že vzhľadom na to, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od decembra XXXX, nie je predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. O úprave práv a povinností rodičov k maloletej rozhodol podľa § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 62 ods. 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V časti určenia výživného vychádzal zo zistenia, že maloletá má XX rokov, čomu zodpovedajú aj nároky na zabezpečenie jej potrieb, ktorých výška prezentovaná navrhovateľkou je adekvátna jej veku a vzhľadom na túto jednu vyživovaciu povinnosť rodičov a skutočnosť, že je v možnostiach odporcu, ktorý má stredoškolské vzdelanie s maturitou a žije v hlavnom meste s najnižšou nezamestnanosťou, a má tak možnosť si prácou zabezpečiť príjmy adekvátne jeho vzdelaniu, ustálil výšku vyživovacej povinnosti odporcu na sumu XXX,- eur, keď napokon od posledného rozhodnutia súdu zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane maloletej ani na strane odporcu a keď nezohľadnil pritom výdavky odporcu na Z.. Vzhľadom na to, že účastníci nenavrhli upraviť styk s maloletou, postupoval podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine a o úprave styku nerozhodoval. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 vety druhej O.s.p.. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola upravená výška výživného na XX,- eur, dôvodiac tým, že XX.XX.XXXX uzatvoril pracovný pomer na dobu určitú do XX.XX.XXXX a toho času je nezamestnaný, evidovaný na Ú. W.. Navrhovateľka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku majetkové prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Uvedené ustanovenia Zákona o rodine upravujú vznik a dobu plnenia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ako aj základ pre určenie jej výšky, resp. rozsahu, ako jednej zo zložiek rodičovskej zodpovednosti upravenej v § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, je jednak zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam ich uplatnenia, závisia od zisťovania celkových majetkových pomerov v širšom zmysle. Rovnako z nich vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť. Pre posúdenie tejto schopnosti sú v každom konkrétnom prípade rozhodujúce rôzne faktory na strane dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy, potreby, majetkové pomery a v neposlednom rade aj existencia reálnej možnosti dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom, resp. zvolenom odbore. Všeobecne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Zákon o rodine uprednostňuje v danom prípade záujem oprávneného tak, že aj v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti v konkrétnom prípade, má potom súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, to znamená zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa - rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy a podobne, a jednak musí vychádzať zároveň aj z objektívnych schopností, možností a majetkových pomerov rodičov dieťaťa plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami, to znamená, medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia, čo znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené rozsiahlejšie uspokojenie potrieb u dieťaťa, resp. že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú v takom prípade i také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale na druhej strane sú zároveň pre vývoj dieťaťa prospešné. Ako bolo uvedené, na strane oprávneného dieťaťa platí zásada zakotvená v § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorej deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rovnako prípadná rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy o výživnom je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa zásadným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K takejto podstatnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodnených potrebách detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým rastom, s duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami; schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov je potrebné hodnotiť najmä v súvislosti so vzrastom či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom či nárastom majetku. Avšak odôvodnenými potrebami detí nemožno chápať len náklady na ich výživu (stravu, ošatenie, obuv, bývanie, hygienu), ale aj náklady na uspokojovanie všetkých osobných životných potrieb dôležitých pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa (náklady na vzdelanie, kultúrne a športové podujatia a záujmovú činnosť), pričom odôvodnenosť týchto potrieb je determinovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov a hranicami ich životnej úrovne, ktorú by rodičia deťom zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom na maloletú M. na čas po rozvode manželstva správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie charakteru a výšky odôvodnených potrieb maloletej a pomerov oboch rodičov v nadväznosti na úpravu vyživovacej povinnosti odporcu v zmysle ustanovenie § 62 Zákona o rodine a skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že výživné vo výške XXX,-eur zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa a zodpovedá schopnostiam a možnostiam odporcu. V posudzovanej veci súd prvého stupňa dôsledne posudzoval, či schopnosti a možnosti odporcu zodpovedajú jeho zárobkovým pomerom, ktoré v skutočnosti dosahuje, pretože pre posúdenie výšky výživného je rozhodujúci zárobok, ktorý by odporca reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti v rámci objektívne existujúcich spoločenských možností, a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože svoje schopnosti plne nevyužíva. Správne v tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ aj predstavuje priemerný mesačný zárobok odporcu XXX,XX eur, je v jeho možnostiach zabezpečiť si prácu príjmom adekvátnym jeho stredoškolskému vzdelaniu s maturitou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odporca nevenuje dostatočnú snahu a úsilie efektívnemu využitiu svojich schopností tak, aby dosahoval príjmy zodpovedajúce jeho vzdelaniu, znalostiam a skúsenostiam. Pokiaľ aj odporca v odvolacom konaní doložil, že je opätovne nezamestnaný, nepovažuje odvolací súd túto skutočnosť za takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného priznaného súdom prvého stupňa s prihliadnutím na to, že odporca je nezamestnaný v dôsledku jeho pretrvávajúcej neschopnosti a neochoty nájsť si trvalú prácu, ktorá mu zabezpečí pravidelný zdroj príjmov; čo bolo napokon aj dôvodom narušenia manželských vzťahov účastníkov. Z týchto dôvodov nemožno brať stratu zamestnania ako relevantný podklad pre určenie výšky výživného a je potrebné vychádzať zo záveru, že odporca dostatočne nevyužíva v plnej miere všetky svoje schopnosti v rámci daných možností na trhu práce v danom regióne, pretože vzhľadom na svoje telesné a duševné vlastnosti (vek, zdravie, zdatnosť) a získané skúsenosti a vzdelanie, má všetky predpoklady riadne sa zamestnať a zabezpečiť si tým stabilný príjem, ktorý bude plne zodpovedať týmto jeho schopnostiam. Pri ustálení výšky vyživovacej povinnosti odporcu bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že maloletá je vo veku fyzického rastu a výrazného duševného rozvoja, vo fáze dospievania, pričom je v jej záujme podporiť ďalšie pokračovanie v štúdiu a starostlivosť o zdravie, a je preto povinnosťou každého z rodičov dôsledne dbať o výchovu, výživu, zdravie a celkový všestranný vývoj dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa už nie sú také potrebné vo forme osobnej starostlivosti, ale prevažuje práve potreba venovať zvýšené úsilie materiálnemu a finančnému pokrytiu potrieb. V prejednávanej veci je zrejmé, že doposiaľ všetky náklady na úhradu potrieb maloletej znáša navrhovateľka, odporca sa na ich úhrade nespolupodieľa. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že stanovené výživné vo výške XXX,-eur zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktoré sú determinované jednak obdobím jej dospievania, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky za úhradu bežných potrieb ako je strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, ako aj jej duševným rozvojom, s ktorým je zase spojená potreba úhrady nákladov na jej odborné vzdelávanie. Aj odvolací súd považoval náklady vyčíslené navrhovateľkou v sume XXX,- eur mesačne na maloletú za primerané jej veku, štúdiu a zdravotnému stavu. Po komplexnom zhodnotení všetkých okolností na strane odporcu v ich vzájomných súvislostiach vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti odvolací súd uzavrel, že existujú také potenciálne schopnosti a možnosti odporcu, ktoré mu dovoľujú v prípade jeho plnohodnotného pracovného nasadenia a aktívneho postoja k svojej zákonnej povinnosti, prispievať na dcéru výživným v sume XXX,-eur, a preto možno od neho spravodlivo požadovať v tejto výške finančne participovať na úhrade potrieb dieťaťa. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd neakceptoval odvolacie dôvody, na ktoré odporca poukazoval vo svojom odvolaní a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O oprave záhlavia rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zistil v záhlaví napadnutého rozsudku prvostupňového súdu chybu v písaní spočívajúcu v nesprávne uvedenom dátume narodenia maloletej M., ktorý deň mal správne znieť XX.XX.XXXX, a preto podľa ust. § 164 O.s.p. chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko konanie o výživnom, ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, je konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ktoré možno začať aj bez návrhu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.