Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/167/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206123 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411206123.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú N. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: K. N., bytom C., S. D. XX, a R. R., bytom T. N., F. S. XX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 6. februára 2012, č.k. 25P 92/2011-36, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 6. februára 2012 č.k. 25P 92/2011-36 zamietol návrh otca na zníženie výživného, keď dospel k záveru, že otec v konaní nepreukázal na jeho strane takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom znížením výživného na maloleté dieťa. Pokiaľ otec ako dôvod podaného návrhu na zníženie výživného uvádzal svoju nezamestnanosť, evidenciu na úrade práce a poberanie dávok v hmotnej núdzi, poukázal na to, že otec už v roku 2008, kedy bolo výživné na maloletú určované a kedy rodičia uzavreli rodičovskú dohodu bol nezamestnaný a nemal žiaden príjem, v dôsledku čoho konštatoval, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pri rozhodovaní prihliadol i na potreby maloletej, ktoré neustále rastú, keďže maloletá je staršia o tri roky, začala navštevovať materskú školu. Otcovi dal do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonnou povinnosťou, obaja rodičia sú povinní svoje maloleté dieťa uživiť, pričom matka si svoje povinnosti riadne plní. Je teda povinnosťou otca prispievať na výživu svojho dieťaťa aspoň takou sumou, na ktorej sa rodičia dohodli. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť v zmysle jeho návrhu. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa neposúdil správne jeho žiadosť, keďže je momentálne nezamestnaný, žije vo vzťahu s družkou, s ktorou majú spoločné dieťa, ich momentálny príjem s družkou je XXX,- Eur mesačne, snaží sa hľadať si prácu a prispievať na maloletú aspoň sumou XX,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o uzavretie rodičovskej dohody v roku 2008, uviedol, že súhlasil s výživným z dôvodu, že sa bude môcť stretávať s maloletou, matka však ich dohodu nedodržiava, maloletú mu nechce dávať. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a matka maloletej, ktorí navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení poukázala na to, že od určenia výživného uplynula doba troch rokov, na strane maloletej výrazne vzrástli odôvodnené potreby, ona je síce zamestnaná, jej mesačný príjem je XXX,- Eur, maloletá však od januára 2012 navštevuje predškolské zariadenie, kde platí stravné XX,- Eur, príspevok na škôlku XX,XX Eur a polročne XX,- Eur poplatok ZRPŠ. Otec sa o maloletú nezaujíma, do mája 2011 neprispieval na jej výživu žiadnou sumou, od mája 2011 prispieval výživným len v sume XX,- Eur, táto je však nedostačujúca na riadne zabezpečenie výchovy a výživy maloletej. Zdôraznila, že dieťa nemôže trpieť pre nezodpovedný prístup otca k svojim povinnostiam, k práci, k schopnosti sa zamestnať a nezodpovednosť zabezpečiť riadnu výživu dieťaťa. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody, majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákona a ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletej ako aj rodičov od poslednej úpravy výživného v roku 2008, skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa v danej veci dospel k záveru, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. V roku 2008, kedy bolo výživné na maloletú určované ako aj v súčasnej dobe je otec nezamestnaný, no jeho prístup k hľadaniu si zamestnania treba vyhodnotiť ako nezodpovedný, zvlášť za situácie, keď má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec v konaní nepreukázal, že by na jeho strane existovali vážne objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať, preto nemožno akceptovať situáciu, aby za otca suplovali vyživovaciu povinnosť jeho rodičia tak ako v roku 2008, v súčasnej dobe rodičia družky, či matka maloletej, ktorá z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, keďže otec na maloletú neprispieval bola nútená vo veku 8 mesiacov maloletej N. nastúpiť do zamestnania. Naviac treba zdôrazniť, že potreby maloletej neustále rastú, t.č. už navštevuje materskú školu, kde matka platí poplatky spojené s jej návštevou. Pokiaľ otec neplatí výživné, nemožno vytýkať matke, že na neho podala trestné oznámenie, nakoľko výživné je nárok dieťaťa, na ktorý má zo zákona nárok, keďže maloleté dieťa je výživou plne odkázané na svojich rodičov. V súvislosti s narodením ďalšieho dieťaťa odvolací súd dáva otcovi do pozornosti, že je právom každého rozhodnúť sa mať dieťa, s uvedeným právom rodiča je však súčasne spojená povinnosť maloleté dieťa aj uživiť, k čomu je otec povinný prispieť aktívnym hľadaním si zamestnania, zodpovedným plnením pracovných povinností a neprenášať tak svoju vyživovaciu povinnosť na matky detí, keďže jeho družka je na materskej dovolenke a príjem matky je XXX,- Eur mesačne. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukázal na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.