Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206171 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411206171.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. Š., bytom H.. Y. XX, U., zastúpená AK Maďar & Partners, s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, a otec - N. Š., trvale bytom R. XX, U., t.č. bytom H. XXXX/XX, X., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, Ružomberská 6, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.12.2011, č.k. 25P/95/2011-140, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa: - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX,XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - zročné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX euro povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX euro spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, - určil, že otcovi do zročného výživného započítal sumu XXX,XX euro, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 159/2005-60 zo dňa 06.06.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2005, a to v časti výšky výživného pre maloletého H., - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, §77 ods. 1, 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 294/2007-119 zo dňa 24.07.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 310/2008-138 zo dňa 05.05.2009, ktorým bol návrh matky na zvýšenie výživného zamietnutý, kedy po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení súd dospel k záveru, že otcove majetkové a zárobkové možnosti neumožňujú ani čiastočné zvýšenie výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 159/2005-60 zo dňa 06.06.2005 na výšku X.XXX,-Sk. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že v školskom roku XXXX/XXXX maloletý navštevuje strednú školu s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov a od posledného rozhodnutia došlo u neho v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň vzdelávania k podstatnej a výraznej zmene pomerov, má 15,5 roka a jeho odôvodnené výdavky podstatne vzrástli. Vyhodnotiac v konaní matkou preukázané odôvodnené výdavky maloletého, ako aj príjmy a schopnosti oboch rodičov dospel súd prvého stupňa k záveru, že určené výživné vo výške XXX euro mesačne je primerané veku a preukázaným potrebám dieťaťa a zároveň zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca. V tejto súvislosti poukázal na to, že otec maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, je vysokoškolsky vzdelaný človek nemajúci vážne zdravotné problémy a je v jeho možnostiach dosahovať príjem umožňujúci mu svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Vo vzťahu 11CoP 40/2012-166 k schopnostiam otca dosahujúceho od septembra XXXX mzdu vo výške XXX euro mesačne brutto mal za to, že otec má vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si našiel lepšie platené zamestnanie a v prípade, že to nebude možné v obore, na ktorý má vzdelanie, bude musieť prijať akúkoľvek prácu, prípadne mať aj dve zamestnania, keďže má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré je jeho jediným dieťaťom. Podľa jeho názoru nie je žiaduce, aby matka dlhodobo suplovala otca v zabezpečovaní potrieb a výdavkov ich spoločného dieťaťa. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že výživné vo výške XXX euro mesačne je primerané - vo zvyšku návrh matky zamietol, rovnako ako pri nepreukázaní relevantných skutočností odôvodňujúcich zníženie vyživovacej povinnosti otca zamietol i jeho návrh na zníženie výživného. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd ustálil dňom 01.09.2011, t.j. nástupom maloletého na strednú školu, kedy tento moment súd považoval za podstatnú zmenu pomerov. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia výživného bol ustálený dňom 01.09.2011 a otec v období od 01.09.2011 do 19.12.2011 na výživu maloletého prispieval výživným v sume XXX,XX euro, vznikol mu dlh vo výške XXX,XX euro. Dlh na zročnom výživnom, do ktorého otcovi započítal zaplatené výživné za označené obdobie vo výške XXX,XX euro (4 mesiace x XXX,XX euro) súd otcovi povolil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach vo výške XX euro. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení bežného a zročného výživného a proti výroku súdu, ktorým zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že od 01.10.2011 zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk na sumu XX euro a návrh matky na zvýšenie výživného zamietne. Otec uviedol, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu okrem toho, že je chaotický a nezrozumiteľný, nie je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym súdnym poriadkom a Zákonom o rodine, a taktiež je v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania. Rozsudok mal za nezákonný, majúci závažné formálne procesné vady, nerešpektujúce základné zásady občianskeho súdneho konania a základné ľudské práva a majúci aj závažné hmotnoprávne vady spočívajúce v nesúlade predmetného rozhodnutia s právnymi predpismi SR. Konanie na prvostupňovom súde, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku nebolo podľa jeho názoru v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako ani ostatnými všeobecnými právnymi predpismi, najmä Občianskym súdnym poriadkom a Zákonom o rodine. Súd riadne nezistil skutkový stav veci, odôvodnenie rozsudku obsahuje neurčité, nejasné a veľmi obecné konštatovania o vzraste odôvodnených výdavkov maloletého, pričom sa však v napadnutom rozsudku žiadny konkrétny nárast nákladov na výživu maloletého oproti minulým obdobiam neuvádza. Záver súdu, ktorý výživné vo výške XXX euro mesačne považuje za primerané veku a potrebám dieťaťa, riadne preukázané a zodpovedajúce možnostiam schopnostiam otca je nepochopiteľný, keď nie je v jeho možnostiach dosahovať príjem, z ktorého by mohol svoju vyživovaciu povinnosť plniť; rozsudok súdu mal za nezákonný, odporujúci ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Otec v odvolaní uviedol, že už dlhú dobu sa snaží nájsť lepšie platené zamestnanie zodpovedajúce jeho vzdelaniu a schopnostiam , aktívne pôsobí na trhu práce, vyhľadáva ponuky na zamestnanie, rozosiela životopisy so žiadosťami o prijatie do pracovného pomeru, zúčastňuje sa pohovorov a výberových konaní, ale napriek tomu si doposiaľ lepšie platené zamestnanie nenašiel. Konajúci súd pri rozhodovaní v predmetnej veci opomenul skutočnosť, že dlhodobo žije v Košiciach, v tomto regióne nie je vôbec jednoduché nájsť si dobre platenú prácu a platové pomery sú tu diametrálne odlišné od pomerov v Bratislavskom kraji - z údajov Štatistického úradu SR vyplýva, že priemerná mesačná mzda v Košickom kraji bola na úrovni XXX euro a v Bratislavskom kraji XXXX euro. Ani súd nemôže od neho žiadať, aby sa z dôvodu plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti presťahoval, čo vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 05.05.2009,č.k. 11CoP 310/08. V prípade, že by sa napadnutý rozsudok stal právoplatným, by mu po odrátaní určeného výživného zostala na živobytie suma XXX,XX euro mesačne, čo je menej ako životné minimum plnoletej fyzickej osoby v Slovenskej republike. Životná úroveň matky maloletého a jej majetkové pomery sú v porovnaní s ním priaznivejšie. 11CoP 40/2012-167 Otec napokon v odvolaní namietol formálnu vadu výroku rozsudku v tom, že ako zročné výživné je v poradí v druhom výroku označená čiastka XXX,XX euro a v poradí v treťom výroku sa zároveň uvádza, že do zročného výživného súd započítal sumu XXX,XX euro, keď v takomto prípade by bol zostatok na zročnom výživnom záporný. V danom prípade existujú dôvody na zníženie jeho vyživovacej povinnosti vo výške XXXX,- Sk ( určenej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k.: 25P 159/05, zo dňa 06.06.2005, právoplatným 26.07.2005 ), keďže jeho vtedajší mesačný príjem bol XX XXX.- Sk netto a priemerný mesačný príjem matky maloletého bol XX XXX.- Sk netto. V súčasnosti je situácia opačná, matka maloletého má príjem v základnej zložke XXXX euro, v čase, keď podávala návrh, bol jej príjem XXXX euro, jeho príjem bol v čase podania návrhu XXX,XX euro a u súčasného zamestnávateľa je to XXX,XX euro. Matka maloletého v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc na to, že súd vec správne právne posúdil, rozhodol na základe skutkového stavu náležite zisteného z vykonaných dôkazov, ktorými boli výsluchy účastníkov konania, predloženie listinných podkladov preukazujúcich výšku príjmu rodičov, ako aj podrobného rozpisu bežných a i nepravidelných výdavkov matky na výživu mal. Jakuba. Keďže z predmetného rozpisu výdavkov vyplýva, že bežné výdavky na syna boli v čase podania návrhu vo výške viac ako XXX euro mesačne, rozsudok súdu zaväzujúci otca na výživné vo výške XXX euro mesačne predstavuje teda len 1 matkiných výdavkov na mal. XX,X ročného syna. Okrem finančných príspevkov na výživu mal. H. si matka plní svoje povinnosti voči dieťaťu v plnej miere aj vo forme osobnej starostlivosti, starostlivosti o domácnosť a vecnými plneniami, zabezpečovaním bývania, stravovania, ošatenia, zdravotnej starostlivosti a pod., pričom tieto sú v zmysle ust. § 19 ods.1, § 62 ods. 4 Zákona o rodine v platnom znení v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka v platnom znení postavené na roveň finančným plneniam. Otec sa pritom so synom stretáva len veľmi sporadicky a okrem výživného žiadnymi ďalšími finančnými ani vecnými plneniami na výživu mal. Jakuba prispieva. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje nikomu povinnosť pracovať, nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje vyslovene povinnosť rodiča živiť svoje dieťa - v tejto súvislosti nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej otec nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, v dôsledku čoho nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v doterajšej miere. Otec má vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si našiel lepšie platené zamestnanie a to aj za cenu, že to nebude v odbore, na ktorý má vzdelanie, resp. by mal prijať aj dve zamestnania, keďže má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Otec v priebehu konania nepreukázal, že sa aktívne snaží pôsobiť na trhu práce a vyvíja maximálne úsilie na to, aby získal lepšiu a jeho vzdelaniu a skúsenostiam primeranú prácu. Otcom predložené údaje Štatistického úradu SR o nezamestnanosti za rok 2011 nezohľadňujú podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na celkovom percente nezamestnaných v Košickom kraji, ani nehovoria o miere zamestnanosti v meste Košice, čo sú v tomto prípade ukazovatele s primeranejšou vypovedacou hodnotou. Na druhej strane ŠÚ SR na svojej oficiálnej stránke uvádza výšku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Košického kraja vo výške XXX euro. Otec sa z vlastnej vôle presťahoval do regiónu, ktorý ponukou pracovných príležitostí nemôže konkurovať Bratislave. Absurdným faktom zostáva, že v Bratislave má otec zabezpečené bývanie a napriek svojim vyjadreniam o výške príjmu si môže dovoliť splácať hypotekárny úver na X izbový byt ( ktorý vôbec nevyužíva ) vo výške XXX euro mesačne. V prejednávanom prípade bola splnená hmotnoprávna podmienka pre to, aby súd mohol vo veci zvýšenia výživného rozhodnúť v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine tým, že obdobie viac ako X rokov od poslednej úpravy výživného je dostatočne dlhým časovým obdobím, odôvodňujúcim popri ostatných skutočnostiach zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca. U mal. H. je bez akýchkoľvek pochýb takouto zmenou prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena v jeho zdravotnom stave, ako aj zmena vo výške príjmov matky, ktorá sa o neho osobne stará. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s 11CoP 40/2012-168 § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a návrhu otca na zníženie výživného, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 157 ods. 1, 2 O.s.p. odôvodnil, pričom s právnym záverom v časti napadnutej odvolaním otca, ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne stotožnil aj odvolací súd. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu v časti napadnutej odvolaním otca (výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a výrokoch týkajúcich sa bežného a zročného výživného na mal. H. Š., nar. XX.XX.XXXX ) odvolací súd poznamenáva, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedeného, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa a zároveň vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov maloletého dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre ustálenie zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa, resp. rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané. Z vykonaného dokazovania je aj podľa názoru odvolacieho súdu nesporná zmena pomerov na strane maloletého H. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je od posledného rozhodnutia súdu rozhodujúceho o výške výživného otca ( rozsudku 11CoP 40/2012-169 Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 159/2005-60 zo dňa 06.06.2005, v ktorom bola otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumu X.XXX,- Sk mesačne a bol určený rozsah styku otca s dieťaťom ) o viac ako šesť rokov starší a jeho potreby sa primerane nárastu veku, prechodu na stredoškolské štúdium ( od 01.09.2011 navštevuje v Bratislave Gymnázium s rozšírenou výučbou jazykov ), školským a mimoškolským záujmom, ako i nutnosti zabezpečenia potrebnej lekárskej starostlivosti súvisiacej s liečbou kĺbového aparátu logicky zmenili. Nesporná zmena pomerov nastala i na strane otca, ktorý sa natrvalo odsťahoval z Bratislavy do Košíc a jeho príjem z pracovného pomeru vo výške XX.XXX,- Sk sa k 01.09.2011 znížil na sumu XXX euro brutto mesačne. Zmena pomerov nastala i na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá v čase posledného súdneho rozhodnutia o úprave výživného dosahovala príjem XX.XXX,- Sk a v súčasnosti v spol. Tatra banka a.s. jej základná mzda predstavuje sumu X.XXX euro mesačne. Na základe okolností zisteného z vykonaného dokazovania je odvolací súd toho názoru, že na strane otca nie sú dané podmienky, ktorých dôsledkom by bola úvaha súdu o znížení výživného na maloleté dieťa. Vychádzajúc z okolností prejednávaného prípadu je aj odvolací súd toho názoru, že výška výživného v sume XXX euro mesačne určená súdom prvého stupňa od 01.09.2011, ktorou bol otec maloletého zaviazaný prispievať na jeho výživu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná odôvodneným potrebám dieťaťa ( ktorých rozsah bol súdom prvého stupňa riadne zistený a i podrobne uvedený v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku ), ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom a schopnostiam a možnostiam rodičov, pri zohľadnení práva dieťaťa odkázaného výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca o tom, že nie je schopný zo súčasného príjmu hradiť výživné v určenej výške je treba uviesť, že je nepochybným právom každého rodiča sa rozhodnúť, akým spôsobom si bude zaobstarávať prostriedky k zabezpečeniu svojich základných potrieb, ako aj k zabezpečeniu potrieb maloletého dieťaťa, ktoré je na neho výživou odkázané. V tomto smere bolo na slobodnom rozhodnutí otca zmeniť charakter činnosti, ktorou si zaobstaráva prostriedky na svoju obživu a uspokojovanie potrieb, ako i zmeniť miesto bydliska tým, že sa natrvalo odsťahoval z Bratislavy do Košíc. Povinnosťou každého rodiča je však dieťa odkázané na neho výživou uživiť, to znamená zabezpečovať nielen výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv) a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub dieťaťa). Povinnosťou rodiča je, aby i na vlastný úkor vyvíjal v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré je na neho odkázané výživou v takej miere, aby zabezpečil jeho základné životné potreby. Pokiaľ ide o súčasnú výšku príjmu otca, ktorý v priebehu prvostupňového a i odvolacieho konania deklaroval, že nie je v jeho možnostiach titulom výživného uhrádzať vyššiu sumu ako XX euro mesačne je treba uviesť, že okolnosť nízkeho príjmu otca, ktorý naviac nevyužíva svoju kvalifikáciu ( otec s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním v priebehu roka XXXX ukončil Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v Košiciach ) a uspokojuje sa s príjmom iba o niečo vyšším ako je minimálna mzda, však sama osebe nemôže znamenať , že ťarcha uspokojovania základných potrieb dieťaťa nevyhnutných k jeho riadnemu a všestrannému rozvoju, bude prenášaná na druhého rodiča, v tomto prípade matku. V prejednávanom prípade vyplýva, že otec mal. H. sa okrem výživného vo výške určenej v roku XXXX iným podstatným spôsobom na zabezpečení potrieb dieťaťa nespolupodieľa. Odvolací súd naviac poznamenáva, že otcom udávané náklady na splátku úveru vo výške XXX euro mesačne poskytnutého mu v roku XXXX I., a.s. na kúpu X izb. bytu na R. I..Č.. XXX/XX v Bratislave v celkovej sume X.XXX.XXX,- Sk , ktorý v súčasnosti užíva jeho matka, ako i logicky existujúce náklady otca ( v konaní nevyčíslené ) na zabezpečenie si bývania v Košiciach a náklady súvisiace s nutnosťou zabezpečenia jeho základných potrieb smerujú k úvahe o tom, že skutočné príjmy otca sú iné než tie, ktoré deklaroval v konaní pred prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného prihliadajúc i na správnosť výroku rozhodnutia súdu, v ktorom s použitím ust. § 160 ods.1 O.s.p. otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.09.2011 do 19.12.2011 v celkovej výške XXX,XX euro v mesačných splátkach vo výške XX euro mesačne, spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok, odvolací súd 11CoP 40/2012-170 podľa ust. § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdil. Vo vzťahu k námietkam otca o nezrozumiteľnosti výroku súdu týkajúceho sa vyčíslenia výšky zročného výživného a výroku v ktorom súd prvého stupňa uviedol, že do zročného výživného započítal otcovi sumu XXX,XX euro je treba uviesť, že celková výška zročného výživného bola správne súdom prvého stupňa vyčíslená ako rozdiel medzi výživným vo výške XXX euro určeným v tomto rozhodnutí a výživným vo výške XXX,XX euro ( XXX euro - XXX,XX euro x 4 mesiace ). Výrok súdu, v ktorom tento uviedol, že do zročného výživného započítal otcovi sumu XXX,XX euro predstavujúcu faktické plnenie otca titulom vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.09.2011 do 19.12.2011 predstavuje len deklarovanie výšky výživného uhradeného otcom v danom období, z ktorého mu nevyplývajú žiadne povinnosti. Odvolací súd udáva, že deklarovanie výšky výživného , ktorú súd povinnému započítal do výšky zročného výživného ( s predpokladom jej zohľadnenia pri určovaní výšky zročného výživného ) vo výrokovej časti rozhodnutia sa neprieči ustanoveniam § 155, § 157 O.s.p. upravujúcich obsah výroku rozsudku a náležitosti jeho písomného vyhotovenia. Pokiaľ ide o otcom v odvolaní deklarované, ale konkrétne nešpecifikované námietky o tom, že konanie na prvostupňovom súde , ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku nebolo v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako ani ostatnými všeobecnými právnymi predpismi, najmä Občianskym súdnym poriadkom a Zákonom o rodine, odvolací súd po zhodnotení obsahu spisu a celého priebehu konania od podania návrhu matky doručeného súdu prvého stupňa dňa 18.5.2011 až do predloženia veci na odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvého stupňa žiadnu vadu uvedenú v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. ( § 205 ods.1 písm. a/ O.s.p.) a ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K ďalšej námietke otca, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.