Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/224/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206422 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411206422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľky: A. X. Á. T. Y. F. K. Á. , X.. B., J.. Č.. E., I. J. K. XX, I., Z. I. XXX, A. Z. I. proti odporcovi : J. X. Á. T. Y., B.T., K. XX, I. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: Š. X., E.. XX. X. XXXX W. A. X., E.. X. X. XXXX, Y.. D. F. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie navrhovateľky a odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 7C 209/2011-120 zo dňa 29. marca 2012 v časti určenej vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom Šimonovi a Matúšovi takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo účastníkov J. X., E.. XX. X. XXXX W. A. X. X.. B. E.. XX. X. XXXX Q. B. XX. X. XXXX Y. K. D. A. F. Ú. I. U. K. Y. XX X. XXXX na S. XXX Z. Z. Č. XXX rozvádza . Maloleté deti Š. X., E.. XX. X. XXXX W. A. X., E.. X. X. XXXX, sa zverili do osobnej starostlivosti matky ktorá bude mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, pretože toto prestalo plniť svoj spoločenský účel. Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil však s požadovanou výškou výživného. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, neplní si svoje ekonomické, biologické, ani výchovné poslanie, a to od mája 2011, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi. Obaja účastníci potvrdili, že ich manželstvo je nefunkčné. Za príčinu rozpadu manželstva súd prvého stupňa na základe výpovedí účastníkov konania ustálil nezhody ktoré vznikli pri výchove syna navrhovateľky z prvého manželstva a ani jeden z nich o obnovenie spolužitia nemá záujem. Navyše navrhovateľka už dva roky žije v spoločnej domácnosti s iným mužom a keďže obaja účastníci s rozvodom súhlasili a žiaden z nich nemal záujem na obnovení manželského spolužitia súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Maloleté deti boli napadnutým rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o deti riadne stará a proti tomuto nemal námietky ani odporca takže nebol dôvod meniť ich výchovné prostredie. Pokiaľ ide o výšku výživného súd považoval sumu 250 eur na maloletého Šimona a 150 eur na maloletého Matúša za primeranú vzhľadom na ich vek a potreby. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na skutočnosť, že odporca má mesačne príjem 920 eur, z ktorého môže prispievať na výživu detí sumou 400 eur bez ohrozenia vlastnej výživy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O. s. p. Voči uvedenému rozsudku podali v časti uloženej vyživovacej povinnosti odporcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka ak odporca. Navrhovateľka v odvolaní, ktoré bolo súdu doručené 20.04.2012 uviedla, že od 4.7.2011 je nezamestnaná napriek jej snahe si nájsť prácu. Náklady týkajúce sa detí sa veľmi zvyšujú, najmä ich nástupom do školy. Na adresu odporcu uviedla, že okrem priznaného dôchodku má aj príjem z prenájmu bytu. Tým, že odporca si mal nechať všetky spoločné úspory sa navrhovateľka mala dostať do finančnej tiesne a musela si vziať pôžičku vo výške 4 600 eur. Navrhovateľka akceptuje uloženú vyživovaciu povinnosť odporcu, avšak navrhla, aby súd uložil odporcovi zaplatiť aj zročné výživné vo výške 2 332 eur. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že uložená výška výživného je neprimeraná nakoľko jeho jediný príjem je výsluhový dôchodok vo výške 920 eur, má vážne zdravotné problémy v dôsledku dlhoročne služby v armáde, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť cca vo výške 200 eur, za matku uhrádza za poskytovanie sociálnej služby mesačne cca 162 eur. Informácie, že má príjem z prenájmu garáže a z plnenia tlakových potápačských zásobníkov majú byť nepravdivé. Odporca neuviedol, vzhľadom na jeho finančné možnosti, akú výšku výživného navrhuje, uviedol len , že výživné môže zabezpečovať len v rámci svojich možností. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolaniam účastníkov konania nemožno vyhovieť. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom. Aj odvolací súd považuje vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu, vykonané dokazovanie, určenú výšku výživného na maloleté deti vo výške 400 eur za primeranú a zákonnú. K odvolaniu navrhovateľky, ktorá nenamietala priznanú výšku výživného, ale žiadala priznať zročné výživné vo výške 2.332 eur, odvolací súd uvádza, že o tejto požiadavke nemohol rozhodovať v zmysle § 205a O.s.p., keďže nebola prejednaná súdom prvého stupňa a v konaní pred súdom prvého stupňa sa rozhoduje len o vyživovacej povinnosti po rozvode manželstva.. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372 p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z. z.). O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods.1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiaden z účastníkov nebol v odvolaní úspešný a ani si žiadne trovy neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.