Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/246/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206494 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411206494.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: F., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, deti rodičov: J.. M. F., bytom S. X, A., zast. JUDr. Annou Líškovou, advokátkou, AK Šafárikovo nám. 7, Bratislava, a J.. W. F., bytom Š. XXX/XX, R., zast. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou, AK Röntgenova 8, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 151/2011-354 zo dňa 16.04.2012, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 16.04.2012, č.k. 25P 151/2011-354 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XXX,XX €) na sumu XXX € mesačne a na maloletú N. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XXX,XX €) na sumu XXX € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 16.04.2012. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C 84/2005-33 zo dňa 23.06.2005 vo výroku o výživnom na maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2005 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného, a to ako na strane maloletých detí, tak aj rodičov. Na strane detí konštatoval výraznú a podstatnú zmenu pomerov, ktorú považoval za kvalifikovanú, súvisiacu s vyšším vekom detí, s ich prechodom na vyšší stupeň vzdelávania, ako aj vzrastom ich výdavkov spojených s mimoškolskými a záujmovými aktivitami. Zároveň mal preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov, a to u matky zvýšením jej príjmu o viac ako X.XXX € mesačne, ale najmä u otca, ktorému sa príjem zvýšil podstatným spôsobom, a to až o X.XXX € mesačne. S poukazom na uvedené, určené výživné vo výške XXX € mesačne pre maloletého F. a XXX € mesačne pre maloletú N., vyhodnotiac všetky relevantné skutočnosti majúce vplyv na výšku vyživovacej povinnosti rodiča, považoval za primerané. Výšku výživného upravil s prihliadnutím na vek detí, najmä na skutočnosť, že F. je starší a už navštevuje 2. stupeň ZŠ, čím má nepochybne vyššie výdavky a náklady ako maloletá N.. Pokiaľ matka žiadala výživné rozdeliť na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor, jej návrhu nevyhovel, majúc zato, že v súčasnosti nie je potrebné deťom vytvárať finančnú rezervu v takejto výške, keďže bolo preukázané, že otec čiastočne finančnú rezervu deťom sporením tvorí. Súdu sa javilo výhodnejšie, a to jednak pre deti, ako aj pre matku aktuálne rozhodovať o použití finančných prostriedkov na zabezpečovanie potrieb maloletých detí v prípade výskytu mimoriadnych výdavkov, čím zároveň bude mať aj matka možnosť sama vytvárať deťom finančnú rezervu do budúcnosti. Rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky výživného považoval najmä príjem otca, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu X.XXX € priemerne mesačne netto. Konštatoval, že takýto nadštandardný príjem umožňuje určiť výživné v danej výške a korešponduje aj s § 62 ods. 2 Zák. o rodine, upravujúcim právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa názoru súdu otec je schopný určené výživné zo svojho príjmu platiť, nakoľko aj po odpočítaní jeho výdavkov a aj po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, má dostatok finančných prostriedkov na poskytovanie výživného v určenej výške. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti ustálil dňom rozhodnutia, nakoľko v konaní bolo preukázané, že otec v uplynulom období prispieval na výživu maloletých detí aj nad rámec určeného výživného, a to v rôznych výškach a rôznymi spôsobmi, ktoré sa nedajú exaktne špecifikovať, ale jeho prispievanie nad rámec výživného je nepochybné, a preto by nebolo spravodlivé od otca požadovať doplatenie výživného za obdobie po podaní návrhu. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že aj keď je nesporné, že otec na výživu maloletých detí prispieval aj nad rámec určeného výživného, väčšina jeho príspevkov predstavovala iba polovicu nákladov na mimoškolskú činnosť detí, pričom druhú časť týchto výdavkov pokrývala matka v rovnakej výške. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné na maloletého F. určiť sumou XXX € mesačne, na maloletú N. sumou XXX € mesačne, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku. V prípade, že by odvolací súd skonštatoval také pochybenia súdu prvého stupňa, že by ich nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozsudok je nepreskúmateľný, nepresvedčivý a arbitrárny, čím je daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Podľa jeho názoru súd postupoval v úplnom rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil jasne a výstižne, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, nevysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, nevysvetlil ako vec právne posúdil, nedbal na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Postupoval tiež v rozpore s ust. § 132 O.s.p., pretože z jeho odôvodnenia vôbec nie je zrejmé, ako vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé tiež, že neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď sa súd prvého stupňa nezaoberal jeho argumentmi, že okrem určeného výživného prispieval deťom aj ďalšími formami, a to najmä platením ďalšieho výživného mesačne vo výške XX,XX € na obe maloleté deti, hradením polovice všetkých platieb spojených so školskými a mimoškolskými aktivitami detí, hradením polovice nákladov na všetky detské tábory, sporením na vkladnú knižku pre každé z maloletých detí, nákupom oblečenia, školských, mimoškolských a športových potrieb pre obe deti, hradením nákladov počas poskytovania starostlivosti v jeho domácnosti, hradením všetkých nákladov súvisiacich so zahraničnými aj tuzemskými dovolenkami, platením celoročného cestovného a úrazového poistenia detí. Na uvedené argumenty súd neprihliadal, práve naopak napadnutým rozsudkom paušalizovaným prekonaným prístupom k plneniu vyživovacej povinnosti povinným rodičom ho izoloval ( degradoval ) do pozície platcu, ktorý si splní svoju vyživovaciu povinnosť vypísaním bankového príkazu na úhradu výživného. Súd prvého stupňa v konaní ani v rozhodnutí sa vôbec nezaoberal odôvodnenými potrebami maloletých detí v ich mesačnom vyjadrení, žiadnym spôsobom ich neskúmal ani nevyhodnotil. Matka potreby detí uviedla v návrhu, neboli však predmetom skúmania súdu, súd prvého stupňa si ich zrejme osvojil bez ďalšieho skúmania ich opodstatnenosti. S poukazom na uvedené nie je jasné, na základe čoho dospel k samotnému určeniu výšky výživného pre každé z maloletých detí. Napriek tomu že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý spôsob, akým určil výšku výživného samostatne pre každé dieťa, je možné predpokladať, že výšku výživného oprel o jeho príjem bez zohľadňovania postulátov, na ktoré mal po vykonanom dokazovaní a až po preukázaní ich opodstatnenosti prihliadať, a to na skutočné odôvodnené potreby detí, skutočnosť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné, skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W. F., skutočnosť, že jeho manželka má príjem, spočívajúci iba v rodičovskom príspevku vo výške XXX,XX €, ním preukázanú životnú úroveň vo výške XXX € mesačne, čo je menej ako predstavuje súdom zvýšené výživné na maloletého F. vo výške XXX € mesačne, skutočnosť, že jeho čistý mesačný príjem, na ktorý má právny nárok nepredstavuje sumu X.XXX €, na jeho neuspokojivý zdravotný stav, skutočnosť, že má vysoké úverové zaťaženie do roku 2025, na jeho majetkové pomery, keďže nevlastní iný nehnuteľný majetok okrem 2/3 spoluvlastníckeho podielu k rodinnému domu bežného štandardu, na skutočnosť, že matka napriek nepretržitému procesu vzdelávania sa nesnaží dosahovať tomu primerané príjmy. Podľa odvolaním napadnutého rozsudku suma X.XXX € bežného výživného na obe deti predstavuje XX% matkou požadovaného výživného na obidve deti spolu, z čoho by vyplývalo, že matka by sa na výžive oboch detí podieľala sumou XXX €, čo predstavuje X,X% ňou tvrdených, v konaní nie však preukázaných čo do opodstatnenosti nákladov na obe deti, pričom sám súd konštatoval, že u matky prišlo k navýšeniu príjmu o X.XXX € mesačne. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru absolútne nesprávne aplikoval aj inštitút tvorby úspor. Inštitút tvorby úspor vyžaduje spojenie predpokladov uvedených v ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine. Súd ich neskúmal a sumy po XXX € bez preukázania opodstatnenosti zľahčujúco subsumoval do bežného spotrebného výživného. S poukazom na ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine mal za to, že súd prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia nemal preukázanú a ustálenú zmenu pomerov, a pokiaľ rozhodol o zmene doposiaľ určenej výšky výživného, išlo o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Namietal rovnako aplikáciu § 62 ods. 2 Zák. o rodine súdom prvého stupňa, keďže súd prvého stupňa neskúmal a nevyhodnocoval majetkové pomery matky. Poukázal na to, že matka po smrti svojej matky sa vzdala dedičstva v prospech otca, zdedila zrejme aj nezanedbateľné finančné prostriedky, čo však súd nezistil. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletých detí. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zhodné stanovisko ako kolízny opatrovník zaujala k odvolaniu otca aj matka maloletých detí. S odvolaním otca nesúhlasila, napadnutý rozsudok považovala po vecnej i právnej stránke za spravodlivý, vychádzajúci z vykonaného dokazovania v rámci konania. Tvrdenie otca, že odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nepresvedčivý, arbitrážny považovala za účelové tvrdenia otca, ktoré nemá zákonnú oporu. Nesúhlasila s argumentáciou otca v odvolaní, že platením nákladov na maloleté deti sa podieľal na výžive a výchove detí spolurozhodovaním o nákupe vecí pre ne a tak si plní svoje výchovné povinnosti. Vyslovila presvedčenie, že výživné a výchovné funkcie sa plnia inými spôsobmi, nie cez finančné dary. Pokiaľ ide o námietky otca ohľadom správnosti určenia výšky výživného zdôraznila, že ňou vyčíslené náklady sú vyčíslené len rámcovo, nie do posledného eura, pretože skutočné výdavky, ktoré na deti vynakladá sú podstatne vyššie. V tejto súvislosti však otec zámerne neuviedol, že pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval inštitút tvorby úspor, keď navýšil ňou požadované bežné výživné o sumy po XXX € na každé dieťa, ktoré požadovala na tvorbu úspor. Stotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že je výhodnejšie pre deti i pre ňu, aby aktuálne rozhodovala o použití finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí v prípade výskytu mimoriadnych výdavkov. Právomoc takto rozhodnúť o výške výživného prvostupňovému súdu umožnilo ust. § 153 ods. 2 O.s.p.. Jediným novým vecným argumentom otca, ktorý nebol použitý v predchádzajúcom konaní je poukázanie na dedičské konanie, ktorého účastníkom bola. Ohradila sa proti argumentácii otca, že sa vzdala dedičstva z bytu, keďže v byte ktorý bol predmetom dedičského konania po jej zosnulej matke naďalej býva jej otec, navyše v rámci uvedeného dedičského konania nezískala žiadne nezanedbateľné finančné prostriedky, zdedila iba cenné papiere K. banky v trhovej hodnote cca XXX €. Pokiaľ ide o príjem otca, otec v odvolaní poukazoval na skutočnosť, že jeho čistý príjem vo výške X.XXX € obsahuje i nenárokovateľnú odmenu, celom ináč však postupoval otec pri jej príjme, ktorý vyčíslil vrátane jej nenárokovateľnej odmeny. Otec v odvolaní poukazuje na svoje vysoké úverové zaťaženie - úver na jeho rodinný dom v R. vo výške cca XXX.XXX €, v spise je však založený doklad preukazujúci, že otec v januári 2011 na bežnom účte v banke mal finančnú hotovosť vo výške cca XXX.XXX €, ktorá by mu umožnila hotovostné vyplatenie celého úveru. K námietkam otca, ktorý poukazoval na svoje zdravotné problémy uviedla, že po rozvode taktiež prekonala závažné ochorenie, u ktorého je ako príčina predpokladané vysoké stresové zaťaženie, tieto skutočnosti súdu prvého stupňa ani neuviedla, pretože nepokladala uvedené informácie za priamo súvisiace s určením výšky výživného na maloleté deti. Pokiaľ ide o opatrovateľku maloletej N. uviedla, že ju začala angažovať až v čase, keď jej predĺžili pracovnú dobu a tento nápor nedokázala vykrývať dovtedajšími spôsobmi. Rovnako upresnila vyjadrenia otca v odvolaní, v ktorých nadhodnocoval čas detí strávených v jeho domácnosti i v detských táboroch. Podľa nej dokopy čas detí, ktoré sú o otca predstavuje cca 45 - 50 dní do roka a nie 70 dní ako uvádza otec. Na vyjadrenie matky reagoval otec písomným podaním z 13.08.2012, obsahom ktorého sú skutočnosti a tvrdenia uvedené už v odvolaní otca, podaním z 24.10.2012 otec predložil listinný dôkaz preukazujúci, že jeho netto mesačný príjem z právne nárokovateľnej zložky mzdy v dôsledku zvýšenia daňovej a odvodovej povinnosti bude v roku 2013 znížený o sumu XXX,XX € mesačne, v dôsledku čoho jeho mesačný príjem v roku 2013 bude predstavovať sumu X.XXX,XX €. Následným podaním z 02.11.2012 oznámil zmenu majetkových pomerov na strane matky, s poukazom na tú skutočnosť, že sa presťahovala do štvorizbového domu ( novostavby s garážou ) vo M. na Y. ulicu č. X, v A.. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery matky sú podstatne vyššie ako jeho, považuje preto za mimoriadne nespravodlivé a nefér, aby v prípade, ak matka vlastní nehnuteľnosť v hodnote medzi XXX.XXX až XXX.XXX € iba on znášal takmer 100% matkou deklarovaných, navyše nedostatočne preukázaných spotrebných výdavkov na obidve deti. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa § 212 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, že základnou podmienkou zmeny predchádzajúcej úpravy výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine je taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, a ktorá zmena sa výrazným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. K tejto zásadnej zmene pomerov môže dôjsť buď v dôsledku zmien v odôvodených potrebách maloletých detí, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, fyzickým rastom, duševným dospievaním, školskou dochádzkou, spôsobom prípravy na budúce povolanie, zdravotným stavom, nadaním, zručnosťami, alebo v dôsledku zmien v schopnostiach a možnostiach a majetkových pomeroch rodičov, najmä v súvislosti s nárastom, či poklesom ich zárobku, zmenou počtu vyživovacích povinností, ich zdravotným stavom, úbytkom, či nárastom majetku. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživné berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovania súdom prvého stupňa a najmä vyhodnotenie vykonaného dokazovania nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu posúdiť, či určené výživné zodpovedá uvedeným kritériám rozhodným pre určovanie výživného. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení nárastu potrieb detí, najmä v súvislosti s fyzickým vekom, školskou dochádzkou, záujmovými aktivitami v porovnaní s rokom 2005, kedy bolo výživné určované. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa konštatuje, že k nárastu potrieb detí došlo, pokiaľ však súd prvého stupňa určil výživné vo výške XXX € mesačne na F. a XXX € mesačne na N., z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, aké náklady detí považoval za odôvodnené a preukázané v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca vo výške XXX € na F. a XXX € na N., spolu vo výške X.XXX € mesačne. V tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí odvolací súd poukazuje na návrh matky a ňou vyčíslené náklady detí, u F. vo výške XXX €, u N. vo výške XXX €, spolu vo výške XXXX €, ktoré náklady by v podstate pokrývalo iba určené výživné zo strany otca. Okrem toho, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či a v akom rozsahu považoval súd prvého stupňa matkou uvádzané náklady v návrhu, ako aj v priebehu konania za odôvodnené, z jeho rozhodnutia, keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, nie je zrejmé, akou formou a v akom rozsahu si bude k deťom plniť vyživovaciu povinnosť aj matka, ktorá je zamestnaná, má príjem, a ktorá vzhľadom na vek detí ( XX, XX rokov ) je už taktiež povinná finančne sa podieľať na zabezpečovaní potrieb detí. Vzhľadom k tomu, že nie všetky náklady ktoré matka v návrhu vyčíslila sú pravidelnými mesačnými nákladmi, sama matka v návrhu navrhla výživné rozdeliť na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor, z ktorých finančných prostriedkov v budúcnosti bude možné hradiť vzdelávanie detí a rozvoj ich talentov. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu matky na rozdelenie výživného na bežné výživné a výživné na tvorbu úspor nevyhovel, odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa vysloveným v odôvodnení rozhodnutia, že bude výhodnejšie pre deti a matku aktuálne rozhodovať o použití finančných prostriedkov v prípade výskytu mimoriadnych výdavkov a zároveň matka bude mať možnosť sama vytvárať deťom finančnú rezervu do budúcnosti, nestotožnil. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ktorým ustanovením bola prelomená zásada spotrebného charakteru výživného, keď je možné zo strany povinného rodiča určiť aj vyššie výživné, než sú odôvodnené potreby detí, pričom rozdiel má slúžiť predovšetkým na tvorbu úspor zabezpečujúcich napr. prípravu na budúce povolanie, krytie mimoriadnych výdavkov. Uvedené zákonné ustanovenie korešponduje súčasne s ust. § 62 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pri zachovaní zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Je pravdou, že príjem povinného rodiča je jedným z rozhodujúcich kritérií pre určenie výšky výživného, nadštandardný príjem otca tak ako to v danej veci konštatoval súd prvého stupňa však treba posudzovať vo vzťahu k odôvodneným potrebám detí komplexne, v súlade s ust. § 62 ods. 2, § 63 ods.3, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri určovaní výšky výživného na maloleté deti je rovnako potrebné prihliadať na to, či povinný rodič zabezpečuje starostlivosť o deti len platbami určeného výživného, prípadne či sa podieľa na krytí odôvodnených potrieb detí vecným plnením, prípadne finančnými príspevkami nad rámec určeného výživného. Podľa obsahu spisu otec v konaní preukázal, že sa deťmi stretáva, kupuje im veci na oblečenie, hradí polovicu nákladov na ich, najmä záujmové aktivity, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa na strane otca zohľadnil, ale len vo vzťahu k počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, keď nepovažoval za spravodlivé požadovať od otca doplatenie výživného za obdobie od podania návrhu, na strane druhej však uvedené platby a príspevky otcovi nezohľadnil, keďže tieto podľa jeho názoru väčšinou predstavovali polovicu nákladov na mimoškolskú činnosť detí a druhú časť týchto výdavkov hradila matka. Takýto postup podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého ustanovenia dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, či už na strane maloletých detí alebo na strane rodičov. Pokiaľ matka žiadala výživné zvýšiť od 27.05.2011 považujúc podanie návrhu za zmenu pomerov, súd prvého stupňa sa dostatočne v rozhodnutí nevysporiadal s tým, či a v akom rozsahu došlo podaním návrhu k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom, a či plnenia otca nad rámec výživného boli v rozsahu, že odôvodňovali ustáliť zmenu pomerov až rozhodnutím vo veci. Úlohou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude ustáliť odôvodnené potreby maloletých detí vzhľadom na ich vek, školské povinnosti, záujmové aktivity, zdravotný stav, so zohľadnením nákladov na deti zo strany otca na ktorých sa podieľa, pokiaľ dospeje k záveru, že nejde o príležitostné plnenia alebo dary pre deti, zistené odôvodnené potreby detí následne posúdi vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, s vyjadrením zásady, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov tak, aby určené výživné zodpovedalo kritériám rozhodným pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, s ustálením aj počiatku zmeny pomerov v zmysel § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Tým, že v danom štádiu konania nebolo možné posúdiť, či určené výživné na maloleté deti uvedené zákonné kritériá príslušných ustanovení Zákona o rodine spĺňa, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.