Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/166/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207306 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411207306.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: R.. B. T., bytom N. B. M., K. XXX, a R.. W. T., bytom Z., Ľ. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martou Huttovou, advokátkou, adresa na doručovanie: P.O.BOX 55, 840 02 Bratislava 42, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 19.01.2012, č.k. 13P 120/2011-159, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 19.01.2012 č.k. 13P 120/2011-159 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého W. T. nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,- Sk na sumu XXX,- Eur mesačne od 20.06.2011. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 20.06.2011 do 19.01.2012 vo výške X.XXX,- Eur uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.10.2000, č.k. 13Nc 177/98-95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2001, č.k. 14Co 121/01-110. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 73 ods. 1, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zameraného na zistenie zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletého, dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2000 došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia ohľadne výšky výživného a to predovšetkým na strane maloletého. Zmenu pomerov na strane maloletého posúdil v náraste jeho potrieb, keďže v čase posledného určovania výživného mal maloletý W. 2 roky, bol útleho veku, v súčasnosti je XX-ročný chlapec, ktorý od 01.09.2010 navštevuje štvrtú triedu súkromného gymnázia v Bratislave na Z. XX. Od poslednej úpravy výživného nesporne vzrástli potreby maloletého, najmä náklady na jeho školskú činnosť, obuv, oblečenie, stravu, cestovanie do školy, náklady na mimoškolskú činnosť. Pri určovaní výšky výživného prihliadal súd aj na skutočnosť, že otec okrem výživného na maloletého ničím neprispieva, doposiaľ výživné platí stále vo výške XX,XX Eur. Určené výživné považoval za primerané aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Konštatoval, že rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, žije a pracuje v Rakúsku. Podľa názoru súdu neobstojí situácia na strane otca, že určitú časť roka je nezamestnaný a určitú časť roka pracuje ako stavebný robotník. Podľa názoru súdu otec si musí prispôsobiť svoje zamestnanie skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Podľa názoru súdu je v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca zarobiť priemerne mesačne X.XXX,- Eur a z tohto príjmu podieľať sa na výdavkoch maloletého W. sumou XXX,- Eur mesačne. Súd sa nestotožnil s názorom otca, ktorý prezentoval, že v čase keď nepracuje ako sezónny stavebný robotník sedí doma bez príjmu, keďže ani na Slovensku ani v Rakúsku nespĺňa podmienky na to, aby mohol byť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie s následným poberaním podpory. Je totižto jeho povinnosťou nájsť si zamestnanie primerané jeho vzdelaniu, či už na Slovensku alebo v Rakúsku tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. Zmenu pomerov ustálil podaním návrhu matky na súd, t.j. od 20.06.2011. Zročné výživné, ktoré od uvedenej doby do rozhodnutia súdu vzniklo, vyčíslil a toto uložil otcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, výživné určiť vo výške XX,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o potreby maloletého súdu prvého stupňa vytkol, že riadne neskúmal skutočné výdavky na maloletého a vychádzal zo sumy X.XXX,- Eur, ktorú matka vyčíslila, čo je nemysliteľné, keďže daná suma je v slovenských podmienkach suma, z ktorej za iných okolností musí vyžiť dvoj- až štvorčlenná rodina. Pokiaľ maloletý navštevuje súkromné gymnázium, otec nesúhlasil s tým, aby táto skutočnosť mala vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti. Maloletému je totiž v systéme bezplatného vzdelávania garantovaná sieť stredných škôl, ktoré môže navštevovať, naviac matka s ním otázku vzdelávania maloletého nekonzultovala, hoci ide o dôležitú otázku, na ktorej sa musia rodičia zhodnúť. Matka teda svojím rozhodnutím neoprávnene vyvolala zvýšené náklady na vzdelávanie. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy ani to, že sa bez nároku na vyrovnanie vzdal trojizbového bytu. Vzdaním sa tohto nároku prešla celá majetková hodnota na matku dieťaťa a tým, že dieťa je v jej osobnej starostlivosti, podieľa sa aj ono na majetkovej výhode, teda nepriamo aj takouto formou vyživuje aj on maloleté dieťa. Ide o závažnú majetkovú skutočnosť, ktorú by mal vziať súd pri rozhodovaní do úvahy. Pokiaľ ide o mimoškolské aktivity maloletého vo výške XXX,- Eur mesačne, podľa názoru otca je nehospodárne, ak matka maloletému umožňuje takúto predraženú mimoškolskú aktivitu. Pri rozhodovaní súd nevzal dostatočne do úvahy ani skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, ktoré žijú v Rakúsku. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Keďže predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa, súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takúto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletých detí, musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného a pokaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1,2,4,5, § 73 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci riadne zistil skutkový stav tým, že súdne dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre právne posúdenie charakteru a miery závažnosti zmeny pomerov na strane maloletého ako aj rodičov. Od poslednej úpravy výživného v roku 2000 skutkové zistenia správne vyhodnotil v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine , keď dospel k záveru, že zistené zmeny v odôvodnených potrebách maloletého zakladajú svojou povahou podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého v zmysle zvýšenia jeho potrieb, táto je od roku 2000 nesporná, keďže v čase určovania výživného mal maloletý 2 roky, postupne prešiel predškolským zariadením, nastúpil na povinnú školskú dochádzku a v súčasnej dobe kedy má XX rokov, začal navštevovať kvintu 1. súkromného gymnázia v Bratislave na Z. XX. Je nesporné, že potreby maloletého či už v súvislosti s jeho vekom alebo návštevou školy sa zvýšili, keďže maloletému okrem stravy, oblečenia treba hradiť školské pomôcky, aktivity poriadané školou, nemenej dôležitá je starostlivosť o jeho zdravotný stav, či rozvoj jeho osobnosti v rámci mimoškolských aktivít. Pokiaľ otec v odvolaní namietal návštevu súkromného gymnázia maloletým, je pravdou, že túto skutočnosť matka s otcom nekonzultovala, z tohto dôvodu je povinná znášať zvýšené finančné výdavky súvisiace s návštevou súkromného gymnázia. Treba však uviesť, že aj v systéme štátneho vzdelávania na štátnom gymnáziu, keďže ide o typ stredoškolského štúdia, ktoré je prípravou na vysokoškolské štúdium, sú náklady súvisiace so vzdelávaním nesporne vysoké, či už na učebnice, poplatky, stravu, akcie poriadané školou a pod.. Pokiaľ ide o mimoškolské aktivity, tieto vo veku maloletého - 15 rokov - prispievajú k celkovému rozvoju osobnosti, a ako také ich možno akceptovať, najmä v prípade, ak to zárobkové a majetkové pomery rodičov umožňujú. Podľa dokladov založených v spise maloletý sa venuje tenisu, ide o finančne nákladný šport, na nákladoch na vykonávanie tejto záujmovej aktivity sa podieľa iba matka, čo možno jednoznačne konštatovať za situácie, že otec od roku 2000 sa na výžive maloletého podieľa sumou XX,XX Eur, čo v prepočte na jeden deň predstavuje sumu X,XX Eur. Aj pri zvýšení výživného na sumu XXX,- Eur mesačne sa otec bude podieľať na krytí iba odôvodnených potrieb maloletého stým, že ďalšie potreby maloletého dieťaťa aj keď sú prospešné pre jeho rozvoj ako napr. jazykové kurzy, letné tábory, lyžiarske kurzy, športovú činnosť, bude naďalej financovať matka, ktorej zárobkové a majetkové pomery financovanie takýchto aktivít syna umožňujú. Neobstojí ani obrana otca, že sa v roku 1999 vzdal trojizbového bytu v prospech matky, nakoľko išlo o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, preto nemožno súhlasiť s otcom, že vzdaním sa predmetného bytu nepriamo vyživuje aj maloletého. Určené výživné zodpovedá aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Skutočnosť, že zárobkové a majetkové pomery matky sú dobré, nezbavujú otca povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému v primeranej výške podľa jeho odôvodnených potrieb, čo doposiaľ otec platením výživného vo výške XX,XX S. nespĺňal. Je pravdou, že otec má dve vyživovacie povinnosti k deťom z terajšieho manželstva, tak ako to však uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia tejto skutočnosti musí otec prispôsobiť aj svoje pracovné aktivity, keďže nemožno akceptovať, aby ako vysokoškolský vzdelaný človek pracoval ako sezónny robotník, a v čase keď nepracuje sedel doma bez príjmu z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre zaradenie do evidencie, či priznanie dávok ako na Slovensku tak aj v Rakúsku. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o určenie výšky výživného, určenia počiatku zmeny pomerov, ako aj vyčíslenia zročného výživného je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom podľa ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.