Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411207417 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411207417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: X.. W. J., D. P. XX, D., proti odporcovi: S. J., D. P. XX, D., zastúpenému X.. O. J., D. P. XX, D., o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. decembra 2011 č.k. 16C/228/2011-64, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na odporcu, ktorý je jeho synom, zo sumy XXX,XX eur na sumu XX,- eur od XX.XX.XXXX. Rozhodol tak podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je od XX.XX.XXXX evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, mal nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške XX% denného vymeriavacieho základu XX,XXXX eur od XX.XX.XXXX na obdobie X mesiacov, je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. J., nar. XX.XX.XXXX a matka odporcu je zamestnaná s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie jÚ. XXXX O. A. XXXX C. C. XXX,XX eur a S. XXXX O. V. XXXX C. C. XXX,XX eur. Pri poslednom určení výživného na odporcu v roku XXXX bol tento maloletý, navštevoval strednú školu, navrhovateľ bol zamestnaný s priemerným zárobkom P. XX.XXX,-Sk R. (X.XXX,XX E.), matka odporcu bola zamestnaná s priemerným zárobkom XX.XXX,-Sk (XXX,XX E.) a navrhovateľ mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému K. vo výške X.XXX,-Sk. V súčasnosti odporca navštevuje X. W. A. Š. C. Š., v ktorej uhrádza zápisné a školné za zimný semester pre O. XXXX/XXXX C. C. XXX,- E., kupuje si električenku, platené záujmové krúžky nenavštevuje a podľa predloženej lekárskej správy má zvýšenú chorobnosť. Dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného odporca dosiahol plnoletosť a náklady na uspokojovanie jeho základných ako aj iných potrieb vzrástli a tvrdenie navrhovateľa, že došlo k zmene jeho životnej situácie, keď od XX.XX.XXXX je nezamestnaný, posúdil ako nedôvodné, pretože navrhovateľ uviedol, že jeho pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodu nespokojnosti jeho zamestnávateľa s jeho pracovným výkonom; túto skutočnosť však nepreukázal, pričom u predchádzajúceho zamestnávateľa mal čistý priemerný mesačný príjem vo výške XX.XXX,XX E. a ak navrhovateľ nemá príjmy z pracovného pomeru alebo podnikateľskej činnosti, mal by prijať akékoľvek zamestnanie, ktoré nezodpovedá ním dosiahnutej kvalifikácii, pokiaľ mu v tom nebránia závažné objektívne dôvody, keďže má dve vyživovacie povinnosti. Na príjem odporcu z brigádnickej činnosti neprihliadal, keďže tento nemožno považovať za stály príjem, ale ide len o ojedinelý príjem a odporca nie je schopný sám sa živiť, nakoľko sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie. Doteraz určené výživné v sume XXX,XX E. mesačne postačuje na pokrytie len základných potrieb odporcu a výživné v tejto sume považoval za primerané, ktoré navrhovateľ je schopný platiť. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o náhrade trov konania nerozhodol, pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na priznanie náhrady trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom namietal, že jeho tvrdenia o ukončení jeho pracovného pomeru u zamestnávateľa v N. súd prvého stupňa neskúmal a ani ho nevyzval, aby ich preukázal a nevyzval ho ani na zdokladovanie jeho súčasného zdravotného stavu a hoci uviedol, že dlhodobo má zdravotné problémy nevzal súd prvého stupňa jeho zdravotný stav do úvahy. K zhoršovaniu jeho zdravotného stavu prispievajú aj aktivity jeho bývalej manželky, ktorá mu predbežnými opatreniami zamedzuje vstup do bytu, pričom zhoršený zdravotný stav je aj limitujúcim faktorom pri hľadaní si nového pracovného miesta. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa uviedol jeho mesačný príjem počas trvania jeho zamestnania, avšak nevzal do úvahy jeho nevyhnutné životné náklady vrátane cestovného počas jeho pobytu v N., a to vo výške cca XX.XXX,- P. mesačne, pričom mal aj zvýšené náklady v súvislosti s urgentným riešením jeho bývania. Ďalej uviedol, že zamestnanie si aktívne hľadal nielen na I., ale aj v Č., čo je zrejmé aj z evidencie na úrade práce, zúčastnil sa v priemere X-X výberových konaní mesačne a taktiež si hľadal zamestnanie telefonicky, avšak súd prvého stupňa sa s týmito okolnosťami nezaoberal. Súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani celkové majetkové pomery, napr. úspory, nevysporiadané BSM a exekučné konanie na návrh odporcu a namietal, že nie je pravdivé tvrdenie súdu, že príjem odporcu z brigádnickej činnosti je ojedinelý, keď túto skutočnosť ako aj výšku príjmov odporcu súd neskúmal. Poukázal na to, že odporca si mohol dovoliť financovať z vlastných prostriedkov A. I. N. N. K. C. D. C. Q. C. W. XXXX, C. A. T., A. N. a pod.. Uviedol, že prispieva aj na náklady za byt a energie, a to priamo na účet správcu A., I..W..V.. D.. Uviedol, že nesúhlasí s odôvodnením súdu, že bez zamestnania môže zostať len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť k dieťaťu a finančné prostriedky potrebuje len k hradeniu svojich potrieb, keď v celkovom kontexte odôvodnenia rozsudku je týmto navodený dojem, že jeho nezamestnanosť je zámerne dobrovoľná, čo sa nezakladá na pravde, pretože intenzívne si hľadá prácu na I. O. C. Č. a až do straty zamestnania (nie z vlastnej viny) si vyživovaciu povinnosť voči odporcovi plnil v celom rozsahu, v stanovených termínoch, a to aj nad rámec súdneho rozhodnutia. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že jeho odvolanie obsahuje viacero zavádzajúcich tvrdení, týkajúcich sa okolností jeho rozhodnutia odísť pracovať do N., a jeho prístupu do bytu na P. XX C. D. a uviedol, že pokiaľ ide o vydanie predbežných opatrení, ktorými bol navrhovateľovi zakázaný vstup do bytu uviedol, že spolužitie s ním bolo neznesiteľné, pretože sa správal agresívne, avšak nie je pravdou, že by sa navrhovateľ ocitol na ulici, keď v čase od XX.XX.XXXX A. XX.XX.XXXX mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s terajšou jeho priateľkou S. R.. Uviedol, že za byt na P. XX C. D. podľa vyjadrenia správcu spoločnosti Ú. A., I..W..V.., ktorá spravuje predmetný byt, v O. XXXX O. C. R. XXXX zaplatil nie navrhovateľ, ale jeho synovec sumu XX,XX eur a okrem týchto čiastok navrhovateľ neprispel na elektrinu, SIPO a káblovú televíziu, hoci všetky tieto služby užíval. I. A., I..W..V.. nespravuje predmetný bytový dom, takže nevie komu navrhovateľ prispieva na náklady na byt. Ďalej uviedol, že navrhovateľ listom zo dňa XX.XX.XXXX N. X. Ž. N., O..I.. o zrušenie N. U. Č.. XXXXXXXX, ktorú mal zriadenú od F. XXXX a na ňu každý mesiac prispieval sumou viac ako X.XXX,-Sk K., suma našetrených prostriedkov podľa jeho názoru poslúžila navrhovateľovi ako finančná rezerva počas nezamestnanosti a poukázal na to, že o zrušenie zmluvy požiadal navrhovateľ pred ukončením pracovného pomeru v N. a prostriedky z tejto zmluvy žiadal poslať na účet, ktorý patrí jeho synovcovi a s ktorým podľa jeho vedomosti spoludisponuje. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena lebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú závislé najmä od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod.. Účelom výživného je uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (stravu, ošatenie, potreby bývania a pod.), ale aj jeho ďalších potrieb, dôležitých pre jeho vývoj (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobyty a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, napr. môže ísť o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa a pod.. V prípade zmeny zamestnania povinného za zamestnanie finančne menej výhodné, teda s nižším zárobkom, alebo aj v prípade straty zamestnania treba skúmať, či k takejto zmene došlo z dôležitého dôvodu, pričom za dôležitý dôvod možno považovať napr. zdravotné dôvody, organizačné zmeny a pod.. Ak však povinný zmenil výhodnejšie zamestnanie za menej výhodné, alebo stratil zamestnanie bez dôležitého dôvodu, posudzujú sa schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou zamestnania. Súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania a správne zameral dokazovanie na zistenie zmeny tých okolností, z ktorých súd vychádzal pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, o ktorom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu D. X. I.. U.. XC/XXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX v spojení s rozsudku Krajského súdu v D. Č..J.. XCo/XX/XX-XX U. A. XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozvedené manželstvo navrhovateľa a matky odporcu, odporca bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľovi bolo určené platiť výživné v sume X.XXX,-Sk mesačne. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľ sa v konaní domáhal zníženia výživného na odporcu, ktorý je jeho synom zo sumy XXX,XX E. na I. XX,- E. V. XX.XX.XXXX z dôvodu, že ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa v Č. a je nezamestnaný. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol vo svojej výpovedi, že pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX ukončil dohodou na návrh jeho bývalého zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ nebol spokojný s jeho pracovným výkonom a jeho mzda predstavovala sumu cca XX.XXX,-Kč a poukázal na svoje náklady, ktoré mal v N. na bývanie a na cestovné a ďalšie životné náklady. Z uvedeného vyplýva, že u navrhovateľa nedošlo k strate zamestnania a príjmu z dôležitého dôvodu, za ktorý by bolo možné považovať napr. zdravotný stav alebo organizačné zmeny zamestnávateľa, keď dôvodom ukončenia jeho pracovného pomeru bolo uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru a túto skutočnosť nemožno považovať za dôležitý a závažný dôvod, a to bez ohľadu na to, že ukončenie pracovného pomeru navrhol zamestnávateľ z dôvodu nespokojnosti s pracovným výkonom navrhovateľa. Vzhľadom na to, že k ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa nedošlo z dôležitého dôvodu, nemožno na túto zmenu pomerov prihliadať a potrebné je vychádzať z jeho zárobku u posledného zamestnávateľa, ktorý dosahoval v sume približne XX.XXX,-Kč a keďže pri predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým súd určil výživné navrhovateľa na odporcu, vychádzal súd z jeho príjmu XX.XXX,-Sk netto, nedošlo k podstatnej zmene výšky jeho zárobku od predchádzajúceho rozhodnutia. Správne však súd prvého stupňa poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov u odporcu, ktorý dosiahol plnoletosť a vzrástli jeho náklady na uspokojovanie jeho základných, ako aj iných potrieb, a to najmä v súvislosti s jeho štúdiom na vysokej škole a platením zápisného a školného. Správne postupoval súd prvého stupňa, keď neprihliadol na príjmy odporcu z brigádnickej činnosti a poukázal na to, že odporca vzhľadom na to, že sa stále pripravuje na budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť, a teda trvá zákonná vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi. Pokiaľ navrhovateľ vo svojej výpovedi poukázal na zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečením bývania v N. a zvýšené náklady na cestovné, odvolací súd dospel k záveru, že týmito nákladmi nedošlo k podstatnej zmene pomerov navrhovateľa, a to vzhľadom na celkovú výšku jeho dosahovaného príjmu. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že mal s bývalou manželkou nevysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a poukázal aj na vedenie exekučného konania, avšak na tieto skutočnosti nemožno prihliadať pri určení výživného ani pri posudzovaní zmeny pomerov. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné jeho námietky, že súd prvého stupňa ho nevyzval na preukázanie jeho tvrdení ohľadne skončenia pracovného pomeru a na zdokladovanie jeho zdravotného stavu, keď z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že spolu s predvolaním na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, bolo navrhovateľovi doručené aj poučenie súdu, ktoré obsahovalo okrem iného aj poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí účastník predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Okrem nesplnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, navrhovateľ vo svojej výpovedi ani neuviedol žiaden taký dôvod skončenia jeho pracovného pomeru, ktorý by bolo možné považovať za dôležitý, a preto vykonanie dokazovania na túto okolnosť by bolo nadbytočné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v tomto odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keď tento si ich nárok neuplatnil riadnym návrhom v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. aj napriek tomu, že mal vedomosť o podanom odvolaní, ku ktorému sa písomne vyjadril, ako aj tomu, že termín vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol zverejnený na úradnej tabuli odvolacieho súdu, ako aj na I. L..S..Z..sk v zákonom určenej lehote 5-tich dní v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., a teda termín bolo možné považovať za všeobecne známy. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.