Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/348/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212483 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411212483.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M. A. Č. J., Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, Z. R.. Č.. XXX, X. X, Č. J., zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícká ul. č. 5, Bratislava, proti odporcovi: Š. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. R.. Č.. XXXX/X, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: I. na H. H. Q. O., D.: XX XXX XXX, V. R.. Č.. XX, X., zast. advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Námestie SNP č. 7, Stropkov, o zaplatenie istiny 335,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 31. januára 2012, č. k. 9C 303/2011-41, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a . Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 25,10 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 335,26 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 316,47 eur od 10.12.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 142,28 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 20,- eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 122,28 eur, všetko do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 262 ods. 1, § 269 ods. 2, § 497, § 365, § 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané uzavretie zmluvy o úvere medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 19.990,- Sk na kúpu sedacej súpravy s tým, že odporca svoje povinnosti riadne a včas úver platiť neplnil, či mu vznikol dlh vo výške žalovanej istiny, z dôvodu ktorého navrhovateľ odporcovi písomne dňa 09.12.2009 oznámil, že od zmluvy odstupuje a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh a v trovách, ktoré vznikli na jeho právnom zastúpení. Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník dňa 04.07.2011 odvolanie s tým, že do konania vstúpil podaním zo dňa 13.02.2012 a preto napadnutý rozsudok dňa 29.03.2012 právoplatnosť nadobudnúť nemohol, nakoľko do konania vstúpil v čase plynutia lehoty na podanie odvolania s tým, že súd prvého stupňa mu rozsudok nedoručil. Odvolanie doplnil vedľajší účastník podaním zo dňa 21.08.2012 a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť, o trovách konania rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľovi uložiť povinnosť, zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 82,06 eur. Vo svojom odvolaní namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, nakoľko postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy. Vo svojom odvolaní vedľajší účastník ďalej namietol výšku ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (46,56% p.a.), ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a preto nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň namietol formálnu nedostupnosť textu obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko sú spotrebiteľovi predkladané drobným, veľmi ťažko čitateľným písmom v neprehľadnej, nejasnej a nezrozumiteľnej štruktúre a preto ich nie je možné považovať ako celok za platné. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj obchodné podmienky boli predložené v dostatočne čitateľnej podobe, obsahujú viacero neprijateľných zmluvných podmienok a zároveň dal súdu podnet, aby v súlade s ust. § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil zmluvné podmienky v Obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 2 písm. a), b), c), d), e), f, g), h) a v bode 8 písm. d), z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné. Zároveň žiadal o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré mu vznikli právnym zastupovaním z dôvodu, že v konaní vystupoval na podporu odporcu a bol v celom rozsahu úspešný. Uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad, že súd vo veci pojednávanie nariadi a vedľajší účastník a jeho právny zástupca sa pojednávanie nezúčastnia, žiada jeho neúčasť ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ vo svojom vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že navrhuje podané odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 25,10 eur z dôvodu, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, nakoľko prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 31. januára 2012, teda v čase, keď účastníkmi konania bol iba navrhovateľ a odporca, keďže vedľajší účastník do konania vstúpil listom až dňa 9. februára 2012. Poukázal na skutočnosť, že z uvedeného dôvodu vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vyhlásenia rozsudku a preto nemal prvostupňový súd povinnosť doručiť Združeniu napadnuté rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Zároveň uviedol, že v zmysle § 201 O.s.p. má vedľajší účastník právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi, pričom medzi odporcom a Združením zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi a preto je jeho odvolanie nutné považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhovateľ ďalej uviedol, že vedľajší účastník môže podať odvolanie iba, ak takéto právo má účastník, jeho lehota na podanie odvolania je limitovaná lehotou na odvolanie účastníka a odvolanie nemôže podať proti vôli účastníka s tým že poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/17/2012. K otázke premlčania uplatneného nároku vznesenej vedľajším účastníkom, navrhovateľ uviedol, že vedľajší účastník nemôže uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a zároveň sám nemôže vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva a preto subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj jeho zástupca. Z uvedeného dôvodu mal navrhovateľ za to, že súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemôže prihliadať, keďže ju uplatnila neoprávnená osoba. K návrhu vedľajšieho účastníka priznať mu náhradu trov konania navrhovateľ uviedol, že v danom prípade nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, keďže ochrana práv odporcu, ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom, jeho právnym posúdením veci v zmysle účinnej zákonnej úpravy a následným spravodlivým rozhodnutím vo veci, pričom konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je nutné odmietnuť. Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia na podanie odvolania je oprávnený účastník konania, pričom účastníkmi sú žalobca a žalovaný alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). V sporovom konaní okruh účastníkov konania určuje žalobca, čo znamená, že okrem neho je ním ten, koho žalobca v návrhu ako žalovaného označí. Súd môže pripustiť, aby po začatí konania do konania vstúpil ďalší účastník a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného (§ 92 ods. 1 O.s.p.). V zmysle citovaného ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie môže podať aj vedľajší účastník za splnenia tam uvedeného predpokladu s obmedzením, že jeho úkon nemôže odporovať úkonu účastníka, na strane ktorého vystupuje. Pokiaľ ide o legitimáciu na podanie opravného prostriedku, platí, že pri podaní odvolania je vedľajší účastník legitimovaným subjektom na podanie odvolania v prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník v takýchto prípadoch môže podať odvolanie aj keď s tým nesúhlasí hlavný účastník, na ktorého procesnej strane vstupuje. Typickým príkladom je vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, keď z právneho predpisu konkrétne z predpisu hmotného práva civilného (Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník) vyplýva tzv. zákonná cesia, zákonný vstup do právneho postavenia dlžníka zo strany ručiteľa v prípadoch, ak ručiteľ za dlžníka plnil. Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (tzn. právnické osoby, legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením), môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, bude sa táto situácia posudzovať ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odvolania, čo znamená, že v zmysle ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník svojím menom. Vedľajší účastník je oprávnený robiť všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním (napr. späťvzatie žaloby) alebo s predmetom konania (zmena žaloby, uznanie nároku, uzavretie zmieru a pod.) a úkonov, ktoré urobil sám účastník. Vedľajší účastník môže tiež v rozsahu legitimácie účastníka podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám; ak však účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným iba vedľajším účastníkom, treba mať za to, že opravný prostriedok podal neoprávnený subjekt. Vedľajšiemu účastníkovi beží samostatná odvolacia lehota, ale iba v prípade, že sa účastník, ktorému v spore pomáha, po vyhlásení rozsudku nevzdal práva odvolania. Ak vedľajší účastník ohlási vstup do konania až po vyhlásení rozsudku, resp. v priebehu odvolacieho konania, platí, že jeho odvolanie je podané včas iba vtedy, keď ešte beží odvolacia lehota účastníkovi, na ktorého strane vedľajší účastník v konaní vystupuje. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V posudzovanej veci rozhodol súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom dňa 31. januára 2012, odporcovi bol rozsudok do vlastných rúk doručený dňa 12. marca 2012, pričom odporca proti rozsudku odvolanie nepodal. Vedľajší účastník do konania vstúpil do konania písomným oznámením doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. februára 2012 a dňa 4. júla 2012 podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré doplnil dňa 21. augusta 2012. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na podanie odvolania je oprávnený predovšetkým účastník, keďže ide o jedno z jeho základných práv v občianskom súdnom procese a je jedným z prostriedkov právnej istoty. Nie každý z účastníkov konania však môže podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Je nesporné, že ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účasť vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa alebo odporcu ako právnickej osoby odkazuje na Obchodný zákonník, zák. č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), zák. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pod. V prejednávanej veci vstúpil vedľajší účastník do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a na jeho odvolanie ( keďže vystupuje na strane odporcu) sa vzťahuje vyššie citované zákonné ust. § 201 O.s.p., t. j. vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v prípade, ak by z hmotnoprávneho predpisu výslovne vyplýval spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi s tým, že právo podať odvolanie prináleží iba tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma. V danej právnej veci však vedľajšiemu účastníkovi nielen žiadna ujma napadnutým rozsudkom spôsobená nebola ale dokonca odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal ani odporca, na ktorého strane vedľajší účastník do konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa vstúpil. V prípade, ak by odporca vedľajšieho účastníka splnomocnil na základe plnomocenstva na jeho zastupovanie, by bolo nutné sa odvolaním vedľajšieho účastníka zaoberať, avšak o takýto procesný prípad v posudzovanej veci nejde. Pokiaľ ide o preukázanie právneho záujmu na strane odvolateľa na výsledku sporu, ako jedného zo zákonných predpokladov účasti odvolateľa v konaní v postavení vedľajšieho účastníka na žalovanej strane treba uviesť, že o právny záujem ide vtedy, ak rozhodnutím súdu vo veci môže byť dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka, jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. V danej právnej veci však podľa názoru odvolacieho súdu nemá vedľajší účastník žiadny právny záujem na výsledku tohto sporu ani podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu v súlade s citovaným zákonným ustanovením, odmietol. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.), keď zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, že je odvolanie odmietnuté. V týchto prípadoch je preto potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia účastníka, ktorý na podanie odvolania oprávnený nebol. Tento účastník, v danom prípade vedľajší účastník, je potom povinný uhradiť trovy odvolacieho konania. Navrhovateľovi vznikli trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby á 15,94 eur, režijný paušál 9,16 eur, 20% DPH, spolu v sume 25,10 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.