Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/317/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214126 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411214126.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: S. O., bytom F. XX, I., zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Michalkovou, so sídlom Kolárska 4, Bratislava proti odporcovi: U. O., bytom I. X, I., o určenie výživného na manželku, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 06.03.2012, č.k. 15P 47/2011-23, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresného súdu Bratislava IV zrušil uznesenie zo dňa 17.01.2012, č.k. 15P 47/2011-15, ktorým bolo podľa ustanovenia § 43 ods. 2 a 3 O.s.p. podanie navrhovateľky odmietnuté, potom čo navrhovateľka ani po písomnej výzve neodstránila vady podania v zmysle poučenia súdu, nešpecifikovala petit žalobného návrhu tak, aby tento bol vykonateľný, nepripojila listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva a kópiu sobášneho listu, nezdokladovala príjmy za obdobie posledných 12 mesiacov, nedoložila prehľad všetkých mesačných výdavkov na domácnosť a podklady potrebné na zhodnotenie majetkových pomerov. Tým, že navrhovateľka dňa 21.02.2012 doplnila návrh na začatie konania v súlade s uznesením zo dňa 15.11.2011, č.k. 15P/47/2011-10, súd autoremedúrou uznesenie o odmietnutí podania pre nedoplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 17.01.2012, č.k. 15P 47/2011-15 zrušil. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca namietajúc, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., dôvodiac že podanie navrhovateľky obsahovalo v závere jednu vetu, z ktorej vyplývalo, že navrhovateľka žiadala bližšie nešpecifikovaný príspevok na seba, pretože chcela synovi zabezpečiť životnú úroveň podobnú terajšej, čo súd vyhodnotil ako návrh o určenie výživného na manželku a vec vylúčil na osobitné konanie. Odporca mal za to, že doplnenie návrhu, ktoré navrhovateľka podala na prvostupňový súd dňa 21.02.2012 bolo bez príloh a z obsahu vyplýval záver o opätovnej nezrozumiteľnosti a vade tohto podania, nakoľko navrhovateľka v texte podania uviedla, že súladné výživné je vo výške X.XXX,- eur a v petite požadovala výživné vo výške XXX,- eur, čím vznikli pochybnosti o tom, akú výšku výživného si navrhovateľka uplatňovala. Ďalej mal odporca pri porovnaní obsahu uvedeného podania a uznesenia súdu o uložení povinnosti odstrániť vady podania za to, že navrhovateľka okrem opísania svojej verzie skutočností, žiadne vady podania neodstránila, podanie riadne nedoplnila a aj naďalej vykazuje vady v zmysle § 43 O.s.p.. Navrhovateľka riadne nedoplnila petit žalobného návrhu, listinné dôkazy a kópiu sobášneho listu, doklady príjmov za obdobie posledných 12 mesiacov, výdavky na domácnosť a doklady potrebné na zhodnotenie majetkových pomerov. Záver súdu o tom, že navrhovateľka doplnila návrh podaním zo dňa 21.02.2012, tak ako to predvída ustanovenia § 43 ods. 2 veta druhá O.s.p. označil za nesprávny. Postup súdu označil odporca za nesprávny aj v tom, že neboli naplnené zákonné podmienky pre vydanie uznesenia podľa ust. § 43 ods. 2 veta druhá O.s.p., a to z toho dôvodu, že navrhovateľka v zákonnej lehote nepodala odvolanie, nakoľko pre zrušenie pôvodného uznesenia o odmietnutí podania navrhovateľky sa v zmysle zákona vyžaduje podanie odvolania. Nakoľko nebolo navrhovateľkou v zákonnej lehote podané odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 17.01.2012, č.k. 15P 47/2011-15 nadobudlo právoplatnosť, t.j. podanie navrhovateľky zo dňa 13.09.2011 bolo právoplatne odmietnuté, že ktorého dôvodu označil odporca napadnuté uznesenie za zmätočné a postihnuté vadou podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. vadou, keď došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia v tej istej veci po jej právoplatnom skončení. Postup súdu označil za nezlučiteľný so zásadami vedenia zákonného súdneho konania, z ktorého dôvodu navrhol, aby súd prvého stupňa napadnuté uznesenie zrušil, prípadne ak by odvolaniu nevyhovel, aby vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, kde opätovne navrhol zrušenie napadnutého uznesenia v celom rozsahu. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Podľa § 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ustanovenie § 43 ods. 1 O.s.p. precizuje povinnosť predsedu senátu vo vzťahu k podaniam účastníkov. Úlohy uložené v tomto ustanovení vykonáva predseda senátu z úradnej povinnosti. Súd má povinnosť nielen vyzvať účastníka, aby nesprávne alebo neúplne podanie doplnil, ale má povinnosť poučiť účastníka aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť, za súčasného poučenia, o tom, že ak napriek výzve podanie neopraví, alebo nedoplní, súd konanie zastaví, je predpokladom postupu podľa § 43 ods. 2 O.s.p. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Predpokladom odmietnutia konania podľa § 43 ods. 2 O.s.p. je, že 1. bezvýsledne uplynie lehota (prípadne ďalšie lehoty) na odstránenie nedostatkov vytknutých vo výzve, 2. účastník je o tomto následku poučený, 3. ide o podstatné nedostatky, t.j. také nedostatky, ktoré sú prekážkou ďalšieho postupu súdu. Nie je sporné, že návrh (žaloba), musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 42 ods. 3 a § 79 O.s.p. Ak návrh tieto náležitosti neobsahuje, súd je povinný postarať sa o ich odstránenie a to postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., t.j. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak aj napriek tomu (a to aj pri aktívnej snahe účastníka) z obsahu návrhu nemožno zistiť „čoho“ sa účastník domáha, t.j. poskytnutia akej súdnej ochrany a na základe akých skutočností (a to skutkových a nie právnych), teda ak tento návrh ostane i naďalej nejasný a neurčitý, a to ak pokiaľ ide o jeho „petit“, ide o taký nedostatok konania, pre ktorý súd konanie odmietne, keďže nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom či nejasnom návrhu, pretože výrok rozsudku súdu musí z hľadiska obsahu vyjadrovať vzťah k návrhu účastníka na zahájenie konania, nakoľko je súd viazaný návrhom účastníka, a to nielen čo do rozsahu ale i čo do jeho obsahu (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky, z toho je možné zistiť, že z hľadiska hmotného práva sa domáha určenia výživného, a to prostredníctvom návrhu na určenie výživného na manželku, ktoré sa má uložiť vo forme peňažného plnenia. Návrh navrhovateľka smerovala proti fyzickej osobe - odporcovi, ktorú dostatočne špecifikovala, taktiež v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti vzťahujúce sa k prípadu, čím splnila zákonom požadované náležitosti na prejednanie svojho návrhu. Odvolanie odporcu v časti namietania doplnenia návrhu o pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, o presnú špecifikáciu, čoho sa domáha, aby rozhodnutie súdu bolo vykonateľné, sa javí ako neopodstatnené a v tomto prípade nadbytočné pre ďalší postup súdu a pokračovanie v konaní. Čo sa týka odvolania odporcu v časti, v ktorej tvrdí, že neboli naplnené zákonné podmienky pre vydanie uznesenia podľa ust. § 43 ods. 2 veta druhá O.s.p., a to z toho dôvodu, že navrhovateľka v zákonnej lehote nepodala odvolanie, nakoľko pre zrušenie pôvodného uznesenia o odmietnutí podania navrhovateľky sa v zmysle zákona vyžaduje podanie odvolania, odvolací súd udáva, že autoremedúrou môže súd rozhodnúť aj vtedy, ak účastník konania síce nedostatky podania odstráni, avšak výslovne neuvedie, že podáva proti uzneseniu o odmietnutí podania aj odvolanie. Zo znenia § 43 ods. 2 posledná veta, totiž vyplýva, že zákon predpokladá, že účastník konania v odvolacej lehote nielenže odstráni nedostatky podania, ale podá aj odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí podania, avšak i keď podanie účastníka konania, ktorým odstraňuje nedostatky podania nie je označené ako odvolanie, podanie je treba posudzovať podľa jeho obsahu v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p., čoho dôsledkom spravidla bude, že tento prejav bude treba hodnotiť ako prejav nesúhlasu s rozhodnutím súdu a prejav jeho požiadavky na pokračovanie v konaní, z ktorého dôvodu súd, ktorý vydal rozhodnutie o odmietnutí podania, v zásade bude môcť aj v takýchto prípadoch vydať rozhodnutie o zrušení svojho pôvodného uznesenia. Z hľadiska procesného, ale i z hľadiska hmotného práva je zrejmé, čoho i voči komu sa navrhovateľka domáha, a preto nemožno mať za to, že sú splnené predpoklady na odmietnutie návrhu, keď opodstatnenosť návrhu bude predmetom skúmania v samotnom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov, keď odvolanie odporcu nie je dôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.