Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/322/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411214671 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411214671.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, spol. s r. o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, spol. s r. o., Údernícka ul. č. 5, Bratislava, proti žalovanému: C. J., R. D. B.. S.. S. Č.. XX, D., zast. opatrovníčkou Renátou Gábrišovou, zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká ul. č. 16, Prešov, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP č. 7, Stropkov, o 2 015,65 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo 18. júna 2012 č. k. 18C 2/2012- 35, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi sa prostredníctvom Daňového úradu Bratislava vracia súdny poplatok 113,87 eur. Súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobca vzal žalobu späť. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a ich náhradu žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal s odôvodnením, že im v konaní žiadne trovy nevznikli. Súčasne súd prvého stupňa uviedol, že ak by aj vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy konania, pri rozhodovaní o trovách konania by použil § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu by vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce použite tohto ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa označil nadbytočnosť, účelovosť a nehospodárnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Okrem toho, vedľajší účastník by mal byť sám z podstaty svojej existencie spôsobilý na ochranu spotrebiteľa v rámci súdneho konania. O vrátení súdneho poplatku súd prvého stupňa rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník a napadol ním výrok, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentáciou, navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie prejudiciálnych otázok, ktoré špecifikoval v odvolaní. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby sa aj účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom nechal zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa podľa vedľajšieho účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V množstve súdnych sporov žalobca vzal žalobu späť už len z dôvodu vstupu vedľajšieho účastníka do konania. O trovách konania mal súd prvého stupňa rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a mal ich náhradu priznať vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Občiansky súdny poriadok v § 93 ods. 4 stanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajšiemu účastníkovi preto môže byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Žalovanému preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako žalobcovia týmto združením označené subjekty, bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. V predmetnej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súčasne s oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh. Z toho je zrejmé, že v čase vstupu do konania toto združenie nepoznalo ani predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. Odvolací súd poukazuje na to, že paušálne vstupy Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do množstva súdnych konaní, v ktorých pre vstup do konania nebol žiadny dôvod, pričom toto združenie je vo všetkých sporoch zastúpené advokátom, vyvoláva dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom tohto združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť advokáta JUDr. Ambróza Motyku v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania. Vedľajší účastník v odvolaní navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil a vec predložil na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru EÚ. V prejednávanej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom umožňuje v danej veci aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. 8. 2012 sp. zn. 2 Obdo 27/2012). Preto odvolací súd konanie neprerušil a vec nepredložil na prejudiciálne konanie Európskemu súdnemu dvoru. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech. Napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať náhradu trov voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu so žalovaným. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu žalovaného (§ 150 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.